Marc Bolan, vlastným menom Mark Feld (* 30. september 1947, Stoke Newington, Londýn, Anglicko† 16. september 1977, Barnes, Londýn, Anglicko) bol anglický spevák a skladateľ, hudobník, gitarista a básnik. Preslávil sa ako jeden z priekopníkov glam rockovej hudobnej éry 70. rokov 20. storočia a ako kľúčová postava hudobnej skupiny T. Rex.
Detstvo a hudobné začiatky thumb|left|Pamätná tabuľa na rodnom dome Marca Bolana v Hackney (november 2005) Bolan vyrastal v povojnových časoch v štvrti Stoke Newington, ktorá sa nachádza vo východolondýnskej mestskej časti Hackney. Jeho matkou bola Phyllis Winifredová (rodená Atkinsová) a otcom šofér nákladného automobilu, Simeon Feld. Otec bol Aškenázsky Žid s rusko-poľskými koreňmi. Neskôr sa presťahoval do Wimbledonu v juhozápadnom Londýne, kde si obľúbil rokenrolovú hudbu Gene Vincenta, Eddieho Cochrana, Arthura Crudupa a Chucka Berryho. Chodieval do kaviarni 2i's v Soho, ktorá bola povestná tým, že od polovice 50. rokov 20. storočia (až do 70. rokov) v nej premiérovo vystupovalo mnoho neskorších významných hviezd populárnej hudby a hudobného priemyslu, medzi ktoré patril napríklad aj Cliff Richard, Tony Sheridan, Gary Glitter, Ritchie Blackmore, či neskorší významný hudobný producent, Mickie Most.
Mark chodil do Northwoldskej základnej školy. Účinkoval v jednej časti britskej televíznej série BBC, Orlando. Ako deväťročný dostal svoju prvú gitaru, s ktorou začal hrávať v skiffleovej kapele. Ešte kým chodil do školy, hrával v triu „Susie and the Hula Hoops“, v ktorom spievala vtedy dvanásťročná neskoršia popová hviezda Helen Shapirová. Na gitaru hrával aj svojim kamarátom počas školských prestávok. Keď mal Bolan 15 rokov bol za nevhodné správanie zo školy vylúčený.
Veľmi krátko potom sa Mark pod pseudonymom „John Temple Boy“ v rámci modelingovej agentúry stal tvárou obchodu s pánskym oblečením. Bol modelom pre jeho odevné katalógy, no predvádzal sa aj vo výkladoch predajní. Časopis Town ho spolu s ďalšími dvoma modelmi označuje za priekopníkov popularizácie tejto profesie medzi mužmi. V roku 1964 sa Mark spojil so svojím prvým manažérom, ktorým bol Geoffrey de-la-Roy Hall. V sprievode štúdiových hudobníkov spolu vyprodukovali skladbu „All at Once“, ktorá pripomínala štýl piesní jeho hudobného vzoru z mladosti, v tom čase ospevovaného ako „anglický Elvis“, Cliffa Richarda. Táto nahrávka je oficiálne považovaná za prvý Bolanov profesionálny hudobný produkt.
Potom ako sa vtedy ešte Mark Feld spojil so svojim ďalším producentom, Allanom Warrenom, zmenil si svoje umelecké meno na Tobyho Tylera. Toto stretnutie sa stalo pre Bolana základným pojítkom pre jeho cestu do vtedajšieho centra šoubiznisu. Bolo to potom, ako ho Warren videl dlhé hodiny hrať na gitare so skríženými nohami na podlahe jeho izby. Bolan v tom čase rád chodil v bohémskom odeve a menčestrovej čiapke, ku ktorej ho inšpiroval Bob Dylan. Z tejto doby vydal sériu jeho snímok fotograf Michael McGrath. S Warrenom Bolan nahral demonahrávky coververzií piesní, z ktorých boli najznámejšie „Blowin' in the Wind“ od Boba Dylana a „The Road I'm On (Gloria)“ od speváka Diona DiMucciho.
Neskôr si Mark Feld menil umelecké mená na Marka Bowlanda, potom na Marca Bolana. Podľa vyjadrení Dannyho Bakera v televízii BBC bolo priezvisko „Bolan“ skratkou vytvorenou z mena Boba Dylana.BBC QI Series G, episode 15 Danny Baker Pod týmto menom získal Marc v auguste roku 1965 kontrakt u Decca Records, kde nahral svoj debutový singel „The Wizard“. Producentom bol Jim Economedes, hudobným režisérom Mike Leander. Sprievodné vokály spolu so štúdiovými hudobníkmi s Bolanom nahralo trio The Ladybirds. Singel oficiálne vyšiel 19. novembra 1965. V júni 1966 Bolan vydal svoj druhý oficiálny singel, „The Third Degree“, ktorého „B-stranou“ bola pieseň, chválospev na beatnických básnikov, „San Francisco Poet“. Žiadna z nahrávok sa nedostala do hudobných rebríčkov.
V roku 1966 Marc Bolan so svojou gitarou prišiel za producentom Simonom Napierom-Bellom s konštatovaním, že raz bude veľkou hviezdou, no k tomu potrebuje niekoho, kto by mu pomohol s hudobnými aranžmánmi. Napier-Bell Bolana prijal a vypočul si jeho piesne. Vybavil mu nahrávanie, na ktorom vznikli jednoduché dielka, z ktorých väčšina vyšla až v roku 1974 na albume The Beginning of Doves. Jediná skladba, zlovestne znejúca barokovo-folková nahrávka „Hippy Gumbo“, sa stala tretím Bolanovým neúspešným singlom. Ďalšia pieseň, „You Scare Me to Death“, bola použitá do jednej reklamy na zubnú pastu. Vylepšené nahrávky niektorých ďalších piesní boli použité v roku 1982 na albume You Scare Me to Death. Napier bol okrem Bolana manažérom The Yardbirds a John's Children. Najprv sa ho pokúšal spojiť s The Yardbirds, no od začiatku roka 1967 s ním počítal do John's Children. Mal rešpekt pred Marcovou kreativitou a potenciálom písať nové vlastné piesne. Skupina vydala jeho skladbu „Desdemona“, ktorú v BBC zakázali, lebo obsahovala časť textu: „lift up your skirt and fly“ („zdvihni si sukňu a leť“).
Bolanova spolupráca s kapelou bola krátka. Prehodnotil ju po nešťastnom nemeckom koncerte, ktorý sa konal spolu so skupinou The Who. Utiahol s načas do ústrania a začal sa venovať písaniu fantazijných románov, The Krakenmist a Pictures Of Purple People, ako aj básní a piesní. Niekedy svoje predstavy prepájal so skutočnosťou. Hovoril, že sa v Paríži stretol s čarodejníkom, ktorý mu poskytol zázračnú schopnosť levitovať. Čas, ktorý s čarodejníkom strávil označoval za „mýtický“, no v skutočnosti sa jednalo o cestu, ktorú v roku 1965 absolvoval s americkým hercom Riggsom O'Harom, Potom ako sa osamostatnil od John's Children, začal písať novoromantické piesne, ktoré sa mali stať základom jeho prvých albumov vydaných v skupine T. Rex.
Tyrannosaurus Rex Po rozpade John's Children sa kapela dostala do viacerých problémov. Podľa vyjadrenia Bolanovho životopiscu sa im, okrem iného, z nahrávacieho štúdia vtedy stratila väčšina hudobnej aparatúry. Marc v tom čase spolu s gitaristom Benom Cartlandom, hráčom na bicie nástroje Stevem Peregrinom Tookom a neznámym basgitaristom založil hudobnú skupinu Tyrannosaurus Rex. Napier-Bell o tom hovoril, že „Bolan dohodol vystúpenie v Electric Garden a potom dal do časopisu Melody Maker inzerát, že hľadá hudobníkov. Časopis vyšiel v stredu, v deň konania koncertu. O tretej mal Marc pohovory s hudobníkmi, a o piatej bol pripravený na pódiu... Bola to katastrofa. Jednoducho boli vypískaní z vystúpenia.“
Po skúsenosti z tohto koncertu, Bolan vytvoril z pôvodnej kapely duo, v ktorom s ním zostal Took. Pokračovali ako psychedelicko-folk rocková dvojica hrajúca Bolanove piesne, ktoré Took sprevádzal na ručné bicie a perkusie, iba občas hral na basovú gitaru. Bolan k tomu počas hrania na akustickú gitaru spieval. Napier-Bell hovorieval, že „Marc po tom, ako katastrofálne dopadlo jeho vystúpenie s elektrickou aparatúrou, stratil guráž skúsiť to znovu. Bol to priveľmi krutý úder pre jeho ego... neskôr všetkým tvrdil, že bol nútený hrať akustickú hudbu, lebo iba tak hudobné nahrávky prezentovali jeho umelecký zámer“.
Pôvodná zostava zoskupnia Tyrannosaurus Rex vydala tri albumy a štyri hudobné single. Títo hudobníci mali blízko k rebríčkom, kde sa dostali najvyššie na pätnástu pozíciu, ku ktorej im dopomohla aj účasť v programe Radio 1, moderovanom DJ Johnom Peelom. Medzi špičku úspechov tejto ich éry patrili aj ich prvé vystúpenia, ktoré sa konali v roku 1968 bez nároku na vstupné v londýnskom Hyde Parku. Ich hudba sprevádzala Bolanovu nepozemskú poetiku. Prezentovali ako slobodomyseľní ľudia a pred svojim rozpadom patrili medzi popredné osobnosti undergroundovej scény, ktorú v tom čase viedlo hnutie hippies. Po ich prvom americkom turné Took vďaka závislosti na drogách kapelu opustil.
V roku 1969 Bolan publikoval svoju prvú a aj jedinú básnickú zbierku The Warlock of Love. Niektorí kritici zamietali ako nedostatočne zrelú. Bola plná Bolanových kvetnatých výpovedí a slovných hračiek. Medzi rokmi 1969-70 sa z nej predalo 40 tisíc výtlačkov a stala sa v tejto dobe najpredávanejšou knižkou s básnickou zbierkou. V roku 1992 publikovala Tyrannosaurus Rex Appreciation Society reedíciu tohto vydania.
Bolan bol stále inšpirovaný silou rokenrolu a tak sa postupne vracal k myšlienke využívania zvuku elektrofonicky zosilnenej gitary. Kúpil si bielu gitaru Fender Stratocaster s kašmírovou dekoráciou. Potom, ako Tooka v dvojici nahradil Mickey Finn začal využívať elektrický gitarový zvuk, ktorý nahral na album A Beard of Stars, ktorý bol posledným vydaným ako dielo skupiny Tyrannosaurus Rex. Tento album uzatvára nahrávka „Elemental Child“, v ktorej je dlhý elektrofonický gitarový part inšpirovaný Jimim Hendrixom.
Marc Bolan sa oženil s June Child, ktorá bola sekretárkou manažéra jedného z jeho ďalších umeleckých vzorov, ktorým bol Syd Barrett. Jeho manželka svojim vplyvom mu napomohla v kariére hudobného biznisu. Potom ako sa Marc Bolan odvažoval do väčších hudobných experimentov, zadovážil si modifikovaný ročník gitary Gibson Les Paul (táto gitara je na obale album T. Rex). Krátko nato napísal svoj prvý hit „Ride a White Swan“ na ktorého nahrávke dominovalo rytmické tlieskanie, perkusie a Bolanova gitara. V tom čase sa názov kapely skrátil na T. Rex.
T. Rex a glam rock thumb|left|Mickey Finn Na produkciu singlu „Ride a White Swan“ dohliadali Bolan a Tony Visconti. Tento sibgel, ktorý bol sčasti inšpirovaný hitom „In the Summertime“ od skupiny Mungo Jerry, zmenil Marcovu kariéru a posunul ho od prevažne akustického smerom k elektrickému zvuku. Singel nahrali 1. júla 1970 a vydali ho neskôr v tom istom roku. Nahrávka v rebríčku UK Top 40 pomaly stúpala až kým sa začiatkom roku 1971 nezastavila na jeho druhej pozícii.
Bolan sa na koncertoch prezentoval v cilindri, okolo krku mal páperové boas a na líca si lepil lesklé flitre. Pôvodne sa hovorilo, že bol inšpirovaný od svojej osobnej asistentky, Chelity Secundy, no Bolan v interview s Johnom Pidgeonom pre Radio 1 povedal, že si flitre len tak mimochodom na tvár nalepil z toaletného stolíka svojej manželky predtým ako sa zúčastnil jedného fotenia. Tento imidž na obrázkoch inšpiroval jeho fanúšikov, ale aj v ďalších variáciách aj niektorých jeho hudobných súčasníkov a tak sa zrodila éra glitter (alebo ináč aj glam) rocku. Glamové obdobie vytiahlo na svetlo aj Davida Bowieho, ktorého Marc spoznal v undergroundových časoch. V roku 1970 hral na gitaru na Bowieho singli „Prettiest Star“, mali spoločného manažéra, Tonyho Howarda a producenta Tonyho Viscontiho, no ich priateľstvo sprevádzala profesionálna rivalita.
Po vydaní singlu „Ride a White Swan“ a albumu T. Rex, sa skupina rozrástla do kvarteta. Pridal sa k nim basgitarista Steve Currie a Bill Legend, ktorý hral na bicie nástroje. Nahrali spolu singel „Hot Love“ s naviazaným rytmom, sláčikmi a rozšírenými vokálmi miestami inšpirovanými skladbou „Hey Jude“. Šesť týždňov bol tento singel na vrchole a rýchlo ho nasledoval hudobne vyspelejší „Get It On“, ktorý bol na vrchole štyri týždne. Verzia singlu pre USA mala názov „Bang a Gong (Get It On)“ (singel „Get It On“ v tom čase vydala americká skupina Chase). V Štátoch sa singel dostal na desiatu priečku, bol to jediný zo singlov v Top 40, ktoré skupina T. Rex v tejto krajine vydala.