Spišský Jeruzalem (iné názvy pozri nižšie) je unikátny krajinársky koncept a urbanisticko-architektonický súbor trinástich samostatných sakrálnych stavieb (sedem božích múk, štyri kaplnky, katedrála a biskupský palác) a dvoch dnes nezachovaných lokalít (JablonovRybníky a archeologické nálezisko na Pažici). Komplex stavieb sa prevažne rozkladá na území plošiny Pažice, travertínovej kopy Sivá Brada, Spišskej Kapituly a lokality JablonovRybníky. Vytýčené body mali pripomínať utrpenie a ukrižovanie Ježiša Krista, vrcholiac na návrší Sivá Brada ako Golgota, pri slávení pašiových hier a mystérií. Koncept kalvárie predstavuje pomyselnú kópiu Jeruzalema tzv. Calvario Jerusalem v mierke 1:1. Kalvária bola vybudovaná medzi rokmi 16661675 a jej iniciátorom bol spišský prepošt Juraj Baršoň Predlohou kalvárie bola pravdepodobne Kalwaria Zebrzydowska v Poľsku. Spišský Jeruzalem je pravdepodobne najstaršia známa kalvária toho typu na Slovensku
Názov Poznámka: Spišská diecéza používa ako oficiálny názov kalvárie formálny a menej formálny, ale všeobecne známy a rozšírený názov. V dokumentoch Spišskej diecézy sú niekedy oba tvary spolu. Všeobecné platí, že menej formálny tvar sa vždy uvádza ako druhý. Slovenská odborná literatúra používa menej formálny tvar, ktorý je všeobecne známy a rozšírený. Oficiálny názov nesprávne opisuje celý komplex ako kalváriu, avšak iba úsek od Kaplnky svätého Františka Xaverského po Kaplnku svätého Kríža na Sivej Brade sa považuje za kalváriu (t.j. krížová cesta) v tradičnom ponímaní. menej formálny názov: Spišský Jeruzalem oficiálny názov: Kalvária pri Spišskej Kapitule zriedkavo: Kalvária na Pažici
História výstavby Traduje sa, že pred vznikom Spišského Jeruzalema tu boli rôzne menšie púte na travertínovú kopu Sivá Brada alebo na Pažici blízko miesta, kde dnes stojí Kaplnka svätej Rozálie. Vznik kalvárie ovplyvnil fakt, že na začiatku 17. storočia boli tunajší obyvatelia protestanti. Mnohé kostoly sa ocitli v rukách protestantov. Ohniskom katolíkov a neskôr samotnej rekatolizácie ostala Spišská Kapitula. Jedným z prostriedkov protireformácie na území Uhorska bolo pôsobenie jezuitskej rehole. Jezuiti pôsobili na Spiši od roku 1643 až do zrušenia ich rehole v roku 1773 cisárom Jozefom II. Podporovali rôzne duchovné cvičenia, exorcizmy, náboženské divadlá alebo mystéria pre zvýšenie emotívneho zážitku veriacich.Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 43.
Okolo roku 1659 na Spiš prišiel krakovský kanonik Jozef Bernard Zebrzydowski, ktorý bol vymenovaný do úradu farára Spišského Podhradia. Pravdepodobne udržoval úzke kontakty s jezuitmi v Spišskej Kapitule, spišským županom Štefanom Čákim alebo so spišským prepoštom Jurajom Baršoňom. Podľa hypotézy Vladimíra Olejníka sa spišský prepošt Juraj Baršoň dozvedel o Kalwarii Zebrzydowskej od Jozefa Bernarda Zebrydowského. Iniciátormi výstavby Spišského Jeruzalema boli horlivý rekatolizátor, jezuita a spišský prepošt Juraj Baršoň a predstavený Kongregácie Matky umierajúcich a zomretých Štefan Goszton v polovici 17. storočia. Predlohou kalvárie sa stala pravdepodobne Kalwaria Zebrzydowska, ktorú začal stavať Mikołaj Zebrzydowski z Krakova v roku 1601. Plány kalvárie možno priniesli mnísi z kláštora do Spišského Podhradia (mesto bolo súčasťou tzv. spišského zálohu).
V roku 1666 spišský kanonik Ján z Betlanoviec nechal postaviť uprostred Pažice Kaplnku svätej Rozálie, ktorá mala pripomínať palác Herodesa Antipasa. Súčasne bola kaplnka pamiatkou morovej epidémií na Spiši. Poloha bola zvolená so zámerom výstavby kalvárie v symbolickej vzdialenosti od Večeradla (Katedrála svätého Martina). Neskôr spišský prepošt Juraj Baršoň nechal postaviť Kaplnku svätého Františka Xaverského (1669), ktorá reprezentovala rímsku pevnosť Antóniu. Poslednou kaplnkou v projekte Spišského Jeruzalema bola Kaplnka svätého Kríža na Sivej Brade (okolo roku 1675), ktorá mala predstavovať Golgotu. V rovnakom roku boli postupne postavené božie muky, predstavujúc hradby Jeruzalema, po obvode Pažice okolo ciest do Spišskej Kapituly. Meno architekta je neznáme. Pravdepodobne išlo o domáceho majstra. Projekt kalvárie bol prerušený odchodom spišského prepošta Juraja Baršoňa, ktorý bol menovaný do úradu jágerského biskupa.
Koncept kalvárie narušila výstavba Kaplnky svätého Jána Nepomuckého na Pažici (17711778), ktorej výstavbu nariadil spišský prepošt Jozef Karol Zbiško. Počas výstavby však vznikol spor medzi Spišskou Kapitulou, ktorá bola výlučným vlastníkom Pažice a spišským prepoštom pre jeho svojvoľné konanieaj keď išlo o sakrálnu stavbu. Napriek sporom bola kaplnka neskôr dokončená.OLEJNÍK, Vladimír, et al. Spišský Jeruzalem: história, fauna a flóra, s. 5961. Po odchode a zrušení rehole Jezuitov koncept Spišského Jeruzalema postupne začal upadať. V druhej polovici 19. storočia boli na Pažici vysadené borovice čierne, ktoré mali pripomínať cédre v okolí Jeruzalema. Na prelome 19. a 20. storočia lokalita JablonovRybníky, ktorá prestavovala Getsemanskú záhradu postupne zanikla. Neskôr sa na území Pažice konali menšie púte veriacich z okolitých dedín. Pri Kaplnke svätého Kríža sa pravidelne 4. mája a 14. septembra konali slávnostné bohoslužby.
Menšie rekonštrukčné práce sakrálnych objektov na Pažici prebehli na začiatku 20. storočia. Úpadok kalvárie dovŕšilo obdobie socializmu v Česko-Slovensku. Spišský Jeruzalem v roku 2001 znovu objavil krajinár doc. Ing. Peter Jančura, Ph.D., vedúci Katedry plánovania a tvorby krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene v rámci realizácie projektu: „Krajinný ráz regiónov Slovenskej republiky" pre Slovenskú agentúru životného prostredia, pre ktorú tiež pracoval. Jednou z riešených lokalít bola práve Hornádska kotlina. Súčasťou spomínaného projektu bola spracovaná aj štúdia „Identifikácia krajinného rázulokalita Spišský Hrad a okolie". Napriek tomu, že o objave bolo publikovaných niekoľko článkov, záujem o nevšednú kalváriu veľký nebol. Naštartoval ho, na návrh Ing. Imricha Fülöpa, zástupcu riaditeľa Úradu Košického samosprávneho kraja a Mgr. Ľubice Dojčárovej z odboru kultúry Košického samosprávneho kraja, až projekt „Spišský Jeruzalem“, zameraný na rozvoj cestovného ruchu, ktorý bol pripravovaný od roku 2009 v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 a programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Pre zabezpečenie realizácie projektu bolo dňa 20. decembra 2010 podpísané: „Memorandum o spolupráci“ medzi Biskupským úradom v Spišskej Kapitule a zástupcami Košického a Prešovského samosprávneho kraja. V zmysle uvedeného memoranda obstaral Košický samosprávny kraj spracovanie „Urbanisticko-architektonickej štúdie“, ktorej cieľom bol urbanisticko-architektonický návrh revitalizácie religióznej krajiny, vrátane ideového riešenia pravdepodobných trás Veľkonočného mystéria, a ktorá dala základ celému projektu. V tom čase sa do výskumu zapojili okrem pracovného tímu aj ďalší historici. Spoločnými silami poskladali mozaiku „Calvario Jerusalem“ unikátnej koncepcie kalvárie na Pažici. Spišská diecéza na vlastné náklady urobila niekoľko menších opráv na Kaplnke svätého Kríža (1989), Kaplnke svätej Rozálie (1993), Kaplnke svätého Františka Xaverského a Kaplnke svätého Jána Nepomuckého (2010). Na základe programu INTERREG V-A PoľskoSlovensko boli v roku 20192020 zrekonštruované Božie muky, Kaplnka svätej Rozálie a Kaplnka svätého Františka Xaverského.
Koncept vľavo|náhľad|Mapa Jeruzalema (s vyznačenými miestami utrpenia Ježiša Krista) od Christián Adrian Cruys, známy pod menom Adrichomius, 1584, Národná knižnica Izraela, Jeruzalem Baroková Kalvária pri Spišskej Kapitule zodpovedá konceptu kalvárie tzv. Calvario Jerusalem v mierke 1:1. Jezuiti sa pravdepodobne inšpirovali výstavbou Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku, ktorá bola postavená analogicky k stredovekej mape Jeruzalema. Polohopis Spišského Jeruzalema odpovedá pootočenej stredovekej mape Jeruzalema o 90° proti smeru hodinových ručičiek. Na výber polohy kalvárie vplývalo viacero faktorov ako využitie travertínu, ktorý pripomína štruktúru kamenných hradieb. Teplé podnebie a suchomilné svahy Pažice, imitujúc stredomorskú atmosféru Izraela a Palestíny, dotvárali Borovice čierne na severnej strane, ktoré pripomínali cédre.Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 13.
Jeruzalem bol po stáročia cieľom kresťanských pútnikov, ako napríklad Bazilika Božieho hrobu, aby si pripomenuli posledné dni a utrpenie Ježiša Krista. Križiaci prinášali informácie a popisy Jeruzalema. Počas osmanských vojen však bola púť do Svätej zemi znemožnená. Vo zvyšku západnej Európy sa začalo s výstavbou kalvárii, ktoré mali pútnikom a veriacim pripomenúť miesta utrpenia Ježiša Krista. Podstatou koncepcie kalvárie typu Calvario Jerusalem je rozmiestnenie jednotlivých sakrálnych objektov v urbanisticky upravenej krajine. Umiestenie sakrálnych objektov bolo do symbolicky rovnakého prostredia ako v Jeruzaleme. Geografická poloha a orientácia svetových strán je približná. Body zodpovedajú symbolickému zámeru na Pažici, Krížovej hore, Sivej Brady a lokality JablonovRybníky.Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 14. Vzdialenosti medzi bodmi sú analogické k historickej rekonštrukcií udalostiam z posledných dní Kristovho života (medzi 6.8. aprílom v roku 30 podľa:), ktoré sú opísané v knihe Liber peregrinationis z roku 1294 od dominikánskeho mnícha Riccolda.Urbanisticko-architektonická štúdia Spišský Jeruzalem, s. 42.náhľad|Plán kalvárie typu Calvario Jerusalem v Kalwarii Zebrzydowskej, PoľskoJezuiti založili v Spišskej Kapitule v roku 1647 školu, viedli filozofické dišputy v slovenskom jazyku a organizovali náboženské divadlá alebo mystéria. Spišský Jeruzalem sa tak stal vhodnou kulisou pre tieto mystéria, čo potvrdzujú aj miestne názvy (napr. Krížová hora). Mystéria boli náboženským divadlom, ktoré boli často rozsiahle dramatické námety s výjavmi zo života Ježiša Krista. V našom slovenskom prostredí ich poznáme pod pojmom pašiové hry, ktoré organizovali jezuiti počas Veľkého týždňa. Predstavovali jednotlivé časti z evanjelií, opisujúce Poslednú večeru, zatknutie a súdenie Ježiša Krista, jeho smrť a pochovanie. Podľa teórie Miroslava Varšova sa pašiové hry alebo náboženské divadlá na kalvárii odohrávali v slovenskom jazyku (idiomate vulgari). Doposiaľ sa však nepodarilo nájsť v archívoch zápis pašiových hier spojených priamo so Spišským Jeruzalemom.
Oživenie konceptu Spišského Jeruzalema prišlo až po jeho znovuobjavení v roku 2001. Na základe výskumu krajinárov a historikov vznikol projekt Spišského Jeruzalema. Každoročne sa tu koná duchovno-kultúrny festival tzv. „Dni Spišského Jeruzalema" (posledný májový víkend) s cieľom priblížiť históriu pútnictva, koncept Spišského Jeruzalema a Kristovo utrpenie (opakovane hraná živá krížová cesta s prvkami pašiových hier).Súčasnosť In:
Komplex stavieb náhľad|Mapa Spišského Jeruzalema|vľavo Katedrála svätého Martina Katedrála svätého je rímskokatolícka katedrála v Spišskej Kapitule, miestnej časti mesta Spišské Podhradie v okrese Levoča. Ide o katedrálny chrám spišskej diecézy a zároveň aj farský kostol. Z architektonického hľadiska ide o románsko-gotickú katedrálu, postavenú v prvej tretine 13. storočia ako románsky chrám trojtraktového priestoru s westwerkom na západe. V koncepte Spišského Jeruzalema predstavuje Katedrála svätého Martina Večeradlo (teda Posledná večera a ustanovenie Eucharistie).
Lokalita JablonovRybníky