Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková (* 21. jún 1973, Bratislava, Česko-Slovensko) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 20192024 bola v poradí piatym prezidentom Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď o 12:07 zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala a 15. júna 2024 ju v prezidentskom úrade vystriedal Peter Pellegrini.
Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko. Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva. V roku 2016 bola ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadov v Pezinku, ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou. Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu VIA IURIS a pokračovanie v advokátskej praxi. V rámci advokácie sa plánovala aj naďalej venovať environmentálnym témam.
Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií a týka sa mužov a žien, „ktorí formujú Európu“.
Životopis Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave, celý život však prežila v Pezinku. Jej matka Katarína Strapáková bola administratívna pracovníčka, otec Štefan Strapák riaditeľ pobočky poisťovne. Má staršieho brata Daniela, ktorý sa v roku 2019 angažoval v hnutí Progresívne Slovensko a pôsobil ako predseda miestnej bunky v Pezinku.
Štúdium a právnická kariéra Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku. V rokoch 19911996 absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v aparáte miestnej samosprávy v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.
Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. V rokoch 19981999 absolvovala komplexný cyklus tréningov pre trénerov manažmentu, certifikovaný Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) „Všeobecný manažmentmanažment zmien“ a v roku 1999 tréning „Alternatívne riešenie sporovmediácia“, akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V rokoch 20052010 vykonávala koncipientskú prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní: od 15. augusta 2005 do 31. augusta 2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, od 1. septembra 2007 do 31. januára 2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej a od 14. marca 2009 do 31. januára 2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. Prax u Kováčechovej, ktorá má svoju advokátsku kanceláriu v Banskej Bystrici, Zuzana Čaputová vykonávala v prenajatej kancelárii v Pezinku, keďže v danom období neplatilo obmedzenie vo forme výkonu praxe počas najviac troch mesiacov mimo sídla advokátskej kancelárie.
Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov z dôvodu, že „to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,“ pričom „aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti“ (vyjadrenie jej hovorcu Martina Burgra). Podľa názoru komentátora denníka Pravda sa vyškrtnutie zo zoznamu advokátov považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta. Podľa názoru právnika a advokáta Petra Kubinu nejde o nič neobvyklé. „Keď sa advokát chystá dlhodobo alebo trvalo venovať činnosti, ktorá mu fakticky alebo právne znemožní vykonávať advokátske povolanie, je preňho dokonca výhodnejšie nechať sa vyčiarknuť než len si pozastaviť výkon advokácie, pretože v takom prípade nemusí platiť poplatky spojené s členstvom v komore a nemusí vôbec riešiť svoj vzťah a povinnosti voči komore.“ Vyčiarknutie nebráni neskoršiemu návratu do advokácie a opätovnému zápisu do zoznamu advokátov, pričom nato ani netreba opakovanie advokátskej skúšky.
V rokoch 20012017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).
náhľad|Čaputová (tretia zprava) s političkou Nancy Pelosiovou a ďalšími výhercami Goldmanovej ceny za rok 2016 náhľad|Zuzana Čaputová na protikorupčnom festivale Pucung v Košiciach, debata Denníka N: Limity aktivizmu, Tabačka, 13. apríl 2019
Kauza Pezinská skládka
V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky na uvedenej kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.
Za líderstvo v kauze Pezinská skládka bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Toto medzinárodné ocenenie, ktoré je často prirovnávané k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, si prevzala v San Franciscu.
Kauza Mečiarove amnestie
Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka VIA IURIS angažovala aj v tom, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej podpisovej akcii v dejinách Slovenskainternetovú petíciu za zrušenie amnestií. Dňa 27. marca 2017 bolo do Národnej rady SR odovzdaných 76 831 podpisov pod túto petíciu.
Politická činnosť V novembri 2010 bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského zastupiteľstva mesta Pezinok.
V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku. Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky a na sneme 8. mája 2019 požiadala o zrušenie členstva v hnutí.
Kandidatúra na prezidentku
Na tlačovej konferencii 29. mája 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019, kde povedala: „Celý svoj život som sa venovala pomoci slabším. Vždy išlo o nerovný boj. Na Slovensko treba vrátiť dôveru v spravodlivosť.“ Pri oznámení o kandidatúre hovorila o bojoch v kauze pezinskej skládky a za zrušenie Mečiarových amnestií. Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. 24. januára 2019 Čaputová odovzdala 18 481 podpisov občanov pre svoju kandidatúru na prezidentku, čím splnila potrebný počet 15-tisíc podpisov od občanov.
Volebný program Spravodlivosť pre všetkých Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom. Ďalej tvrdí, že je potrebné pretvoriť prokuratúru na inštitúciu pod verejnou kontrolou.
Dôstojnosť pre seniorov Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach. Chce vyvíjať sústavný tlak na vládu a kraje, aby navyšovali rozpočet na verejné opatrovateľské služby a platy.
Ochrana životného prostredia Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín. Ako prezidentka chce presadzovať, aby minimálne 5 percent ekologicky najvzácnejšieho územia zostalo zachovaných ako bezzásahová zóna.
Registrované partnerstvá Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje. V diskusii denníka SME sa priklonila k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi: „Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. Avšak v prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujúcimi bytosťami, hoci aj rovnakého pohlavia.“
Interrupcie V otázke práva na interrupciu je za zachovanie existujúceho status quo: „ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.“
Kritika Jej protikandidát Maroš Šefčovič napadol jej súbeh živnosti a koncipientskej praxe. Čaputová sa však ohradila, že Šefčovič nesprávne vzťahuje súčasné pravidlá na obdobie, keď ešte platila iná právna úprava. Šefčovič upozornil aj na fakt, že Čaputová vykonávala koncipientsku prax u advokátky v Banskej Bystrici, aj keď bývala v Pezinku. Čaputová tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom. Ak chcú koncipienti podnikať, v súlade s etickými princípmi advokátskej praxe, musia to oznámiť Slovenskej advokátskej komore. Slovenská advokátska komora k tomu poskytla vyjadrenie, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. V dobe jej koncipientúry však ešte komisia, ktorá by sa zaoberala takýmito žiadosťami, zriadená nebola a stalo sa tak až po zmene zákona o advokácii v roku 2013.
Prieskumy verejnej mienky Počas predvolebnej kampane Čaputovej v prieskumoch verejnej mienky stúpali preferencie. Začiatkom februára 2019 v prieskume agentúry MVK s 19,4 % bola druhá za Marošom Šefčovičom a prvýkrát v preferenciách predbehla Roberta Mistríka. Už v druhej polovici februára sa v prieskumoch dostala na prvé miesto. Na základe výsledkov prieskumov sa Robert Mistrík rozhodol odstúpiť z volieb a podporil kandidatúru Čaputovej. Prezident Andrej Kiska po odstúpení Mistríka oznámil svoju podporu Zuzany Čaputovej v kandidatúre. Po odstúpení Mistríka jej výrazne narástli preferencie, v prieskume agentúry Focus na konci februára jej podpora vzrástla na 44,8 percenta opýtaných, o 22 percent viac ako Šefčovičovi.
Volebný výsledok náhľad|Zuzana Čaputová s dcérami a partnerom počas druhého kola prezidentských volieb v priestoroch MŠ na Svätoplukovej ulici v Pezinku