náhľad|Historické krajiny Česka náhľad|Jeden z radu hraničných obeliskov na okraji Jihlavy, osadených opatrením Márie Terézie náhľad|Historické krajiny Česka náhľad|Fyzická mapa Moravy a východných Čiech so spoločnou hranicou náhľad|Miestopisná mapa Moravy a časti východných Čiech s dobre viditeľnou spoločnou hranicou
Česko-moravská hranica je historickou, v aktuálnej správnej praxi nepoužívanou, hranicou medzi historickými krajinami Čechy a Morava CHALUPA, Jan. Reliktní česko-moravská hranice v historickogeografických souvislostech. Praha 2011. Diplomová práce. Přírodovědecká fakulta UK vedúca konkrétnym krajinným terénom približne v smere od Králického Sněžníku na severovýchode k trojmedziu Čechy-Morava-Dolné Rakúsko západne od Slavoníc na juhozápade. Jej priebeh približne zodpovedá hranici rozvodia Labe-Dunaj.
Hranica sa v hrubom priebehu sformovala ku koncu 12. storočia, spresnila a stabilizovala počas a do konca 14. storočia. K menším (lokálnym) korekciám hranice dochádzalo aj neskôr a to až do 20. storočia. Ako administratívna hranica (medzi dvoma krajinami) prestala de iure existovať k 31.12. 1948Zákon č. 280/1948 Sb. ze dne 21.12. 1948, O krajském zřízení Zákon č. 280/1948 Sb. ze dne 21.12. 1948, Sbírka zákonů - faksimileStenozáznam z jednání Národního shromáždění z úterý 21.12. 1948 -(stránka 2 stenozáznamu) schůze - argumentace zpravodajů posl. Otto Šlinga a Dr. Bartušky a odvtedy nebola v tomto v pôvodnom význame obnovenáPavlovský, Ladislav, Morava a Slezsko v Českých krajinách vývoj obcí a měst od roku 1850. Moravskoslezská akadémie 2006 . Malé úseky tejto hranice sú v praxi účinné ako administratívne hranice krajov (medzi dvoma územno správnymi celkami podľa aktuálne platného práva a praxe) alebo medzi katastrami niektorých obcí (to je prevažná časť priebehu vtedajšej hranice )Průběh hranice mezi Moravou a Čechami v průmětu (porovnání) současných katastrálních území obcí. In: Blog Historie Moravy.
História Hranica vznikla postupným vývojom na základe determinácie prírodným prostredím (reliéf terénu, klimatické podmienky, pokrývka vegetáciou, prítomnosť povrchových a podzemných vôd a surovinových zdrojov) a z toho vyplývajúcej sídelnej štruktúry, hustoty a vývoja osídlenia (kolonizácie)HEJHAL, Petr, Pravěké a raně středověké osídlení české části Českomoravské vrchoviny Dizertační práce, FF MU 2009 . Prebieha väčšinou po najvyšších partiách vrchovín a hôr, územím najredšie osídleným a je značne podobná priebehu dôležitého európskeho rozvodia Labe-Dunaj (pozri povodia v Česku), respektíve Severné more - Čierne more. V krátkych úsekoch vedie stredom tokov riek: Moravy, v jej pramennom úseku, Svitavy (pri Rozhraní), Svratky (v severnom oblúku horného toku pri meste Svratka) a Jihlavy, južne od mesta Jihlavy pri Kostelci. Najvyšším bodom hranice je vrcholová partia Králického Sněžníku () , vrchol Suchého vrchu () a Kamenný Vrch () (západne od Žákovej hory), najnižším dno koryta Svitavy severne od Rozhrania Najnižší bod v "suchom" reliéfe je breh rybníka Holub pri Českej Olešnej () Až na výnimku pri Rozhraní sa výškové rozloženie hranice pohybuje vždy nad 500 m až do .
V období raného stredoveku, nebola táto hranica sledovaná ale len tušená približne uprostred neobývaného hvozdu (Silva magna) pokrývajúceho rozľahlé územie Českomoravskej vrchoviny (in silva media), v medziľahlej polohe ďaleko od okraja súvislého lesaKOLEKTÍV. Atlas krajiny ČR. Praha MŽP 2009. ISBN 978-80-85116-59-5 - hranice osídleného územiaKolonizácia postupovala z oboch strán, proti sebe a zhruba synchrónne - z Polabia v Čechách a úvalov na Morave. Málo obsadená zostala línia (pásmo) najvyšších partií pohoria, najmenej vhodných k životu, prakticky totožná s rozvodnicou. Kolonizácia bola realizovaná z autority a v záujme každej krajiny zvlášť.. Medzi rokmi 1725 až 1775 bolo na hranici vyberané clo.http://is.muni.cz/th/345121/pravf_b /Vyvoj_celni_spravy_nasem_uzemi.txt
V poslednom presnom obraze sa ustálila v 18. alebo začiatkom 19. storočia a ak vynecháme protektorátnou vládou k 1. novembra 1940 vykonanú dočasnú zmenu tejto hranice v oblasti Českomoravskej vrchoviny, došlo k poslednej trvalejšej zmene k 1. januáru 1925, kedy bola osada Nedvězíčko na základe vládneho nariadenia č. 315/1924 Zb. z. a n., z 23. decembra 1924, prevedená z Moravy do Čiech. Až do 31. decembra 1948 sa jednalo o administratívnu hranicu.
Na niektorých miestach sa táto hranica zhoduje s hlavným európskym rozvodím, inde sa od neho odchyľuje. Značná časť tejto hranice sa doteraz zhoduje s katastrálnou hranicou k nej priliehajúcich sídiel, ale na mnohých miestach došlo za komunizmu k posunu katastrálnych hraníc, v jednom prípade aj ku katastrálnemu zlúčeniu dvoch tesne susediacich sídiel (Česká Radiměř a Moravská Radiměř) ležiacich po oboch stranách tejto hranice. Na niektorých miestach tejto hranice sa doteraz nachádzajú staré hraničné kamene, inde dochádza k ich obnove alebo umiestňovaní nových, čím sa zaoberá oi. Jaroslav Nesiba http://svitavsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-hranicnik-opet-oznacuje-moravskoceske.html z Brna. Priebeh zemskej hranice možno vysledovať v katastrálnych mapách za použitia dobových katastrálnych máp, ktoré možno nájsť na serveri s Cisárskymi odtlačkami stabilného katastra; prehľadnejšie je celá zemská hranica vidieť na Historickej mape na serveri www.mapy.cz.
Geografia Česko moravská hranica prebieha (od severu k juhu) v smere, ktorý zviera k rovnoběžkám uhol približne 30 ° a jej dĺžka je 336 km. Presný priebeh je od východiskového bodu na trojmedzí (pri vrchole Králického Sněžníku) približne smerom juhozápadným, pričom ale niektoré úseky vedú smerom západným alebo sa dokonca vracajú na sever. Pokiaľ by bola strednou polohou vytýčená priamka, zvierala by k poludníku spomínaný uhol a viedla presne juhozápadným smerom.
Hranica prechádza najvyššími polohami (s len malými odchýlkami) horských masívov hercynského vrásnenia respektíve Českého masívu. Vedie jeho časťou zvanou Moldanubikum a to v podstate až jeho východnou partiou. Od severu k juhozápadu prechádza stredom (vrcholovými partiami) týchto častí: Jesenickou subprovinciou, Českou tabuľou a Českomoravskou subprovinciou (zo značnej časti Českomoravská vrchovina). V obecnejšom pomenovaní je to na juhu Českomoravská vrchovina a na severe Orlické hory. Oblasti Jesenickej subprovincie oblasti Českomoravskej vrchoviny, ktorými prechádza sú: Hornosvratecká vrchovina (jej ľudovo nazývaná časť Žďárské vrchy), Křižanovská vrchovina a Javořická vrchovina.
Hranica vedie (respektíve vznikla-ustálila sa) stredom pásu územia v úhrne najchladnejšom, najbohatšom na zrážky a značne veternom v rámci územia Česka. Južná časť je na rozdiel od severnej veľmi chudobná na podzemné vody. V blízkosti priebehu hranice, alebo prakticky priamo na nej pramenia rieky: Morava, Svitava, Svratka, Oslava, Sázava, Jihlava. Je to pás územia s najmenej vhodnými podmienkami na osídlenie aj k hospodárskej činnosti (s výnimkou lesného a drevárskeho hospodárstva).
Geológia V severnej časti hranica prechádza na povrchu usadených hornín druhohôr (kriedy) Českého masívu. Na juhu vyvretých a metamorfovaných hornín Českomoravskej vrchoviny. Pôdny kryt tvoria v úplnej väčšine chudobné a neúrodné pôdy, väčšinou silne kyslé hnedé pôdy lesného pôvodu, alebo ojedinele pseudogleje. V úplnej prevahe to sú dystrické kambizeme, v najbližšom okolí Svitáv pararedziny na zvrtraninách.In: HUDEC, Václav, NOVÁK, Václav a kol., Vlastivěda moravská - živá příroda. Brno MaVS 1997. s. 144 Sprašové pôdy, černozeme a pravé hnedozeme sa vôbec nevyskytujúTOMÁŠEK, Milan, Půdy České republiky. Praha, Česká geologická služba 2007. ISBN 978-80-7075-688-1 .
Značenie V rannej dobe nebola hranica umelo značená, lebo to nebolo naliehavé a ani to nebolo v Európe tej doby obvyklé. Na prechod hranice upozorňovali niektoré prírodné útvary (skaly, veľké kamene, stromy, brody) a v krajinských bránach to boli pohraničné stanice. K prvému značeniu hraničnými kameňmi dochádzalo až od 17. storočia v súvislosti s neskorou kolonizáciou a lepšiemu rozlíšeniu pôdy medzi panstvami. K rozsiahlejšiemu značeniu dochádzalo až s miernym vzrastom hustoty osídlenia, budovaním infraštruktúry a zavádzaním tereziánskeho katastra, kedy bola z popudu ústrednej vlády vo Viedni hranica nápadne a pravidelne označená. Najznámejšími pozostatkami tohto značenia sú kamenné stély (obelisky) na okraji katastra Jihlavy, ktoré zhotovil sochár zo slávneho rodu Morávkov a žiak F.M. Brokofa, Viktor Václav Morávek (1715-1779) z Polnej roku 1750 URBÁNKOVÁ, Zuzana, Ignác Morávek. Barokní sochař v oblasti Slovácka, diplomová práce, FF UP, Olomouc, 2009 Hraniční pylón na strákách kraje Vysočina Národní památkový ústav barokní hraničníky. in. Barokní socha v krajině . Tiež veľmi pozoruhodný je štíhly pylón pri Strmilove Skvostný pozdně klasicistní obelisk - hraniční stéla mezi obcemi Strmilov (na české straně) a Jilemem (na moravské straně) z roku 1801 Hraniční pylon u silnice č 23 mezi Strmilovem a Jilemem . Historický hraničník je rovnako v lesnom úseku cesty č 152 medzi Kadolcom (Slavonice) a Starým Mestom pod LandštejnemHistorický hraničník v lese u Kadolce . Značenie hranice po celom priebehu púta čoraz väčšiu pozornosť ako krajinný fenomén prejav genia loci.Hraniční kámen na Blažkově
Popis hranice Spoločná česko-moravská zemská hranica na severe pôvodne začínala na trojmedzí "Smrk - hraničník", kde sa pôvodne stýkala hranica Čiech, Moravy a Sliezska, odkiaľ pokračovala ku Králickému Sněžníku po hlavnom európskom rozvodí, ktorá je tu súčasne štátnou hranicou s Poľskom.
Hranica v okrese Ústí nad Orlicí Od straty kladského grófstva v prospech Pruska začína na severe spoločná hranica asi 190 metrov juhozápadne pod vrcholom Králického Sněžníku. Tu sa na hranici s Poľskom nachádza trojmedzný kameň Českého kráľovstva, Moravského markgrófstva a Kladského grófstva, od ktorého chvíľu pokračuje juho-juhozápadným a potom južným smerom asi 230 metrov západne nad údolím, ktorým k juhu preteká rieka Morava. Asi 2,5 km južne od trojmedzia na Králickom Snežníku hranica dospeje k rieke Morave a prechádza potom stredom jej toku približne juhozápadným a potom juhovýchodným smerom, pričom rozdeľuje územie obce Dolní Morava na českú a moravskú časť. Keď dospeje k sútoku so Zlatým potokom, pokračuje potom takmer výlučne stredom toku tohto potoka proti jeho prúdu až k jeho prameňu odkiaľ ďalej pokračuje juhovýchodným smerom po svahu kopca Jeřáb, pokračujúc juhozápadným smerom po jeho vrchole a potom približne západným smerom po hlavnom európskom rozvodí, kde severne od Moravského Karlova a Šanova prechádza po vrcholoch Jeřábek a Kamenáč. Asi 165 metrov severozápadne od vrcholu Suchého vrchu sa potom obracia k nemu, prekračuje ho a vedie ďalej západne od Červenej Vody približne na juh cez Červenovodské sedlo. Asi 321 metrov severne od kopca Strážka sa opäť na chvíľu zhoduje so súčasnou správnou hranicou medzi Pardubickým a Olomouckým krajom, ktorá ju kopíruje k mestu Štíty, kde sa zemská hranica obracia na juhozápad, vedúc po bezmennom vrchu s nadmorskou výškou 706 m.. Od neho pokračuje ďalej po hrebeni až k Hraničnému potoku, ktorého stredom vedie na juh až k miestu vzdialenému asi 2,2 km východne od severného okraja zástavby obce Lubník, tu hranica odbočuje na západ, vedie severne od tejto obce a potom sa obracia na juh, kde prechádza západne od Lubníka, Tateníc a Krasíkova až k Moravskej Sázave. Asi 585 metrov severne od tejto rieky sa zemská hranica začína zhodovať s časťou spoločnej hranice okresov Svitavy a Ústí nad Orlicí.
Hranica pozdĺž hranice okresov Ústí nad Orlicí a Svitavy a v okrese Svitavy náhľad|Historický hraničný kameň na hranici Čiech a Moravy pri Českom Lačnove