Revolta je prejav rozhodného odporu resp. vzbura, a to spravidla menšieho rozsahu a intenzity – najčastejšie ide len o spontánnu a izolovanú akciu menšej skupiny ľudí (alebo jednotlivca) s neveľkým cieľom. Tento odpor (vzbura) môže byť v ľubovoľnej vecnej súvislosti – proti režimu, nadriadenému, ustáleným zvyklostiam, v psychológii atď.revolta. In: revolta. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online. Slovo sa často používa voľne ako synonymum výrazov vzbura či odboj, prípadne aj povstanierevolta. In: revolta. In: Revolte. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.. V najužšom zmysle sa revoltou myslí len ozbrojený pokus skupiny ľudí o násilné zvrhnutie vlády či režimu v krajine.
Vzťah k revolúcii Revolta často tvorí začiatok revolúcie alebo je jedným z prvkov priebehu revolúcie.
Príklad použitia: Zachoval sa citát z rozhovoru medzi vojvodom z Liancourtu, prinášajúcim správu o dobytí Bastily, a francúzskym kráľom Ľudovítom XVI., kde kráľ na informáciu o dobytí povedal: „Je to revolta?“ a vojvoda reagoval „Nie, Veličenstvo, to je revolúcia!“http://dicocitations.lemonde.fr/citation_celebre_ajout/2.php
Etymológia Slovo pochádza z nem. slova Revolte (revolta), ktoré vzniklo v 17. stor. z francúzskeho slova révolte (revolta). Toto francúzske slovo je prvýkrát doložené z roku 1501 a vzniklo zo slovesa révolter (pobúriť; otočiť). Toto francúzske sloveso vzniklo z talianskeho slovesa rivoltare (otočiť; pobúriť), ktoré vzniklo z ľudovolatinského slovesa *re-vol(vi)tare (otočiť späť), čo je intenzívum k latinskému slovesu revolvere (otočiť späť). Z rovnakého latinského slovesa (revolvere) pochádza mimochodom aj slovo revolúcia.revolta. In:
Referencie
Kategória:Odboj