František Ladislav Čelakovský (* 7. marec 1799, Strakonice† 5. august 1852, Praha) bol český spisovateľ, slavista a folklorista. Bol predstaviteľom druhej fázy českého národného obrodenia. Preslávil sa predovšetkým ohlasovou poéziou.
Život Bol synom strakonického tesára. Od roku 1812 študoval nižšie gymnázium v Českých Budějoviciach, potom prestúpil na gymnázium v Písku. Po jeho absolvovaní študoval filozofiu v Prahe, pre finančné problémy bol však nútený prestúpiť na lýceum v Českých Budějoviciach, odkiaľ bol vylúčený (kvôli čítaniu Husovej Postily). Štúdiá dokončil v Linzi a v Prahe.
Následne sa živil ako vychovávateľ (do roku 1829) a prekladateľ. Roku 1830 dostal ponuku z Ruska, aby spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Václavom Hankom v Petrohrade založili a riadili slovanskú knižnicu. Čelakovský bol ochotný túto úlohu prijať, ale František Palacký mu zariadil penziu u kniežaťa Kinského. Stal sa súkromným vychovávateľom a neskôr korektorom Časopisu pro katolické duchovenstvo.BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Čelakovský František Ladislav, s. 47.
Od roku 1833 bol redaktorom Pražských novín. Navyše bol roku 1835 vymenovaný za zastupujúceho profesora slovanskej reči a literatúry na pražskej univerzite. Avšak 26. novembra 1835 v Pražských novinách uverejnil vyhrážku ruského cára Mikuláša I. adresovanú Poliakom, že pri najmenšom pokuse o revolúciu dá Varšavu úplne spustošiť, s dodatkom, že takto pred 400 rokmi hovorili tatárski cháni k ruským kniežatám. Po sťažnosti ruského vyslanca vo Viedni bol Čelakovský z redakcie prepustený a prišiel aj o miesto profesora. Od roku 1838 preto pôsobil znovu ako knihovník v rodine Kinských. Roku 1841 sa vo Vroclave stal profesorom slavistiky a pôsobil tam až do roku 1848, keď získal rovnakú funkciu na pražskej univerzite.MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. Panorama české literatury. Olomouc : Rubico, 1994, s. 102.
Vplyvom choroby a pracovných neúspechov v starobe zatrpkol, jeho zlé správanie voči rodine opísala manželka Bohumila Rajská vo svojej korešpondencii s Boženou Němcovou.
Dielo Jeho najvýznamnejším dielom sú dve zbierky básní – Ohlas písní ruských (1829) a Ohlas písní českých (1839). V obidvoch sa snažil napodobniť ľudovú poéziu, ktorú roky zbieral (zhromaždil ju v súboroch Slovanské národní písně alebo Mudrosloví národa slovanského v příslovích). Ohlasy piesní ruských sú epické, často rozprávajú o hrdinoch (Iľja Muromec, Čurila Plenkovič). Ohlas piesní českých písal Čelakovský desať rokov a je to zbierka skôr lyrická, hoci obsahuje aj satirické básne, jednu baladu (Toman a Lesní panna) či historickú báseň (Prokop Holý). Niektoré ohlasové básne z tejto zbierky zľudoveli (napr. Pocestný). Obidve zbierky silne ovplyvnili vývoj českej poézie, oslobodili ju z kazajky prísnych pravidiel puchmajerovskej generácie a dodali jej hravosť, čerpanú z folklóru. To silne ovplyvnilo ako Karla Hynka Máchu, ktorý v počiatkoch svojej tvorby podľa Čelakovského vzoru tiež písal ohlasovú poéziu, tak Karla Jaromíra Erbena, ktorý folklórne motívy spracoval do ešte originálnejšieho tvaru ako Čelakovský.
Čelakovský doplnil Ohlasy aj teoretickou staťou, v ktorej rozdiely medzi ľudovou poéziou ruskou a českou pripísal rozdielnosti krajiny.
Čelakovský tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a latinčiny (Herder, Goethe, Scott, svätý Augustín).
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Českí spisovatelia Kategória:Českí básnici Kategória:Českí slavisti Kategória:Českí bohemisti Kategória:Českí univerzitní profesori Kategória:Českí literárni historici Kategória:Českí novinári Kategória:Českí publicisti Kategória:Českí prekladatelia Kategória:Českí slobodomurári Kategória:Osobnosti zo Strakoníc Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch