Toto je zoznam kráľov a cisárov vládnucich na území Kórey.
Kočoson Kočoson (?108 p. n. l.) bolo prvé kórejské kráľovstvo. Podľa legendy ho v roku 2333 p. n. l. založil Tangun. Archeologické dôkazy kočosonskej kultúry z bronzovej doby sa našli na severe Kórey a v provincii Liao-ning. Rôzne archeologické nálezy ukazujú, že medzi 9. až 4. storočím p. n. l. bol Kočoson prosperujúcim štátom a samozvaným kráľovstvom. Tangun aj Kiča sú obaja považovaní za mytologické postavy.„An extreme manifestation of nationalism and the family cult was the revival of interest in Tangun, the mythical founder of the first Korean state... Most textbooks and professional historians, however, treat him as a myth.“ „Although Kija may have truly existed as a historical figure, Tangun is more problematical.“ „Most [Korean historians] treat the [Tangun] myth as a later creation.“ „The Tangun myth became more popular with groups that wanted Korea to be independent; the Kija myth was more useful to those who wanted to show that Korea had a strong affinity to China.“ „If a choice is to be made between them, one is faced with the fact that the Tangun, with his supernatural origin, is more clearly a mythological figure than Kija.“
Prvotní mytologickí panovníci Tangun Čoson PortrétMenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Tangun Wanggom 단군왕검 (檀君王儉) ?? p. n. l.
Kiča Čoson MenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Kiča 기자 (箕子) ?? 11. storočie p. n. l. ··· ··· ··· Čun준왕 (準王) ?194 p. n. l.
Üiman Čoson MenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Wej-man위만 (衛滿) 194? p. n. l.Neznámy (syn Wej-mana)Neznámy??Ugo우거왕 (右渠王) ?108 p. n. l.
Pujo Pujo (približne 2. storočie p. n. l.494 n. l.) bolo kráľovstvo, ktoré sa rozprestieralo na území dnešnej severovýchodnej Číny a severnej časti Kórey. Historických záznamov je síce málo a vzájomne si odporujú, no existujú dohady, že v 1. storočí p. n. l. sa od Puja oddelilo Východné Pujo a pôvodné kráľovstvo sa niekedy označuje ako Severné Pujo. V roku 494 boli jeho pozostatky pričlenené k susednému kráľovstvu Kogurjo.
Skoré Východné Pujo MenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Hä Buru해부루 (解夫婁)?? p. n. l.Kumwa해금와 (解金蛙)?? p. n. l.Täso해대소 (解臺素)? p. n. l.22 n. l.
Kalsa Pujo MenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Zakladateľ Kalsy갈사왕 (曷思王)21? n. l.Neznámy (syn zakladateľa Kalsy)Neznámy??Hä Dodu해도두 (解都頭)?68 n. l.
Neskoré Severné Pujo MenoRoky panovaniaPrepisHangul (hanča)Putchä부태왕 (夫台王)?? 2. storočie ··· ··· ··· Ügutchä위구태왕 (慰仇太王)?? 2. storočieKanügo간위거왕 (簡位居王)?? 3. storočieMarjo마려왕 (麻余王)?? 3. storočie ··· ··· ··· Uirjo의려왕 (依慮王)?285 n. l.Uira의라왕 (依羅王)286? n. l. ··· ··· ··· Hjon현왕 (玄王)?346 n. l.Joul여울왕 (餘蔚王)?384 n. l. ··· ··· ··· Čan잔 (孱)?494 n. l.
Kogurjo Kogurjo (37 p. n. l.668 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Niektorí kogurjskí panovníci používali titul „tchäwang“ ().
Osobné mená Roky panovaniaPosmrtné menoPrepisHangul (hanča)PrepisHangul (hanča)Ko Ču-mong Ko Čchu-mo Ko Sang-hä고주몽 (高朱蒙) 고추모 (高鄒牟) 고상해 (高象解) 3719 p. n. l.Tongmjong Tongmjongsong 동명왕 (東明王) 동명성왕 (東明聖王)Hä Ju-ri Hä Ju-rju Hä Nu-ri해유리 (解琉璃, 類利) 해유류 (解孺留) 해누리 (解累利)19 p. n. l.18 n. l. Juri Jurimjong 유리왕 (琉璃王) 유리명왕 (琉璃明王)Hä Mu-hjul 해무휼 (解無恤) 1844Tämusin Tähädžurju 대무신왕 (大武神王) 대해주류왕 (大解朱留王)Hä Säk-ču 해색주 (解色朱) 4448Mindžung 민중왕 (閔中王)Hä U Hä Ä-ru Hä Mang-nä 해우 (解憂) 해애루 (解愛婁) 해막래 (解莫來)4853Mobon 모본왕 (慕本王)Ko Gung Ko O-su고궁 (高宮) 고어수 (高於漱) 53146Tchädžo Kukdžo 태조[대]왕 (太祖[大]王) 국조왕 (國祖王)Ko Su-song 고수성 (高遂成) 146165Čchadä 차대왕 (次大王)Ko Päk-go Ko Päk-gu고백고 (高伯固) 고백구 (高伯句)165179Sindä 신대왕 (新大王)Ko Nam-mu 고남무 (高男武)179197Kogukčchon Kukjang 고국천왕 (故國川王) 국양왕 (國襄王)Ko Jon-u Ko I-i-mo고연우 (高廷優) 고이이모 (高伊夷模)197227Sansang 산상왕 (山上王)Ko U-ü-go Ko Ü-gung Ko Kjo-čche고우위거 (高憂位居) 고위궁 (高位宮) 고교체 (高郊彘) 227248Tongčchon Tongjang 동천왕 (東川王) 동양왕 (東襄王)Ko Jon-bul 고연불 (高然弗) 248270Čungčchon Čungjang 중천왕 (中川王) 중양왕 (中襄王)Ko Jang-no Ko Jak-u고약로 (高藥盧) 고약우 (高若友)270292Sočchon Sojang 서천왕 (西川王) 서양왕 (西襄王) Ko Sang-bu Ko Sap-si-ru고상부 (高相夫) 고삽시루 (高插矢婁) 292300Pongsang Čchigal 봉상왕 (烽上王) 치갈왕 (雉葛王)Ko Ul-bul Ko U-bul고을불 (高乙弗) 고우불 (高憂拂)300331Mičchon Hojang 미천왕 (美川王) 호양왕 (好攘王)Ko Sa-ju Ko Ju Ko Sö고사유 (高斯由) 고유 (高劉) 고쇠 (高釗) 331371Kogukwon 고국원왕 (故國原王)Ko Ku-bu 고구부 (高丘夫) 371384Sosurim 소수림왕 (小獸林王)Ko I-rjon Ko O-či-či고이련 (高伊連) 고어지지 (高於只支) 384391Kogukjang 고국양왕 (故國攘王)Ko Tam-dok Ko An 고담덕 (高談德) 고안 (高安) 391413Kwanggätcho Veľký 광개토왕 (廣開土王)Ko Ko-rjon Ko Jon고거련 (高巨連) 고연 (高璉) 413491Čangsu 장수왕 (長壽王)Ko Na-un Ko Un고나운 (高羅雲) 고운 (高雲) 491519Mundžamjong 문자명왕 (文咨明王)Ko Hung-an Ko An고흥안 (高興安) 고안 (高安) 519531Andžang 안장왕 (安藏王)Ko Po-čong Ko Čong고보정 (高寶廷) 고정 (高廷)531545Anwon 안원왕 (安原王)Ko Pchjong-song 고평성 (高平成)545559Jangwon Jangkang 양원왕 (陽原王) 양강왕 (陽崗王)Ko Jang-song Ko Jang Ko Tchang고양성 (高陽成) 고양 (高陽) 고탕 (高湯)559590Pchjongwon Pchjongkang 평원왕 (平原王) 평강왕(平岡王)Ko Tä-won Ko Won고대원 (高大元) 고원 (高元) 590618Jongjang Pchjongjang 영양왕 (嬰陽王) 평양왕 (平陽王)Ko Kon-mu Ko Mu Ko Song고건무 (高建武) 고무 (高武) 고성 (高成) 618642Jongnju 영류왕 (榮留王)Ko Po-čang Ko Čang고보장 (高寶藏) 고장 (高藏) 642668Žiadne Žiadne
Poznámky:
Niektoré kogurjské záznamy o kráľoch, najmä o Kwanggätchovi, používajú titul „tchäwang“ alebo „hotchäwang“, čo v preklade znamená „veľký kráľ“ alebo „najväčší kráľ“. Niektorí tvrdia, že by sa to malo prekladať ako „cisár“ (ekvivalent k čínskemu titulu „chuang-ti“ ()), ale vo všeobecnosti to akceptované nie je. Najúplnejšie a najstaršie existujúce texty o kórejskej histórii, Samguk sagi a Samguk jusa, ktoré boli napísané niekoľko storočí po zániku Kogurja, používajú titul „wang“ ().
Králi Kogurja mali priezvisko Ko (výnimkou boli len králi Juri, Tämusin, Mindžung a Mobon, ktorých priezvisko bolo Hä). Všetci patrili do rovnakej patrilineárnej pokrvnej príbuznosti. Nie je jasné, či sú tieto dve priezviská rôznou transkripciou rovnakého mena, alebo dôkazom mocenského boja.
Samguk sagi, Samguk jusa a niekedy aj iné záznamy spomínajú „ďalšie mená“, „rodné mená“, „detské mená“ či „osobné mená“.
Kráľovské mená sa vo všeobecnosti odvodzovali od miesta, kde bol kráľ pochovaný. Nemusí to nutne zodpovedať čínskemu poňatiu posmrtného mena ().
Mená a dátumy čolbonskej línie sú zo Samguk sagi. Wej-šu () ponúka tieto mená: Ču-mong (), Jo-dal (), Si-jo-hä (), Jo-jul () a Mang-nä (). Legendárna línia bola s istými variantmi vytvorená na začiatku 5. storočia, keď dal kráľ Čangsu vybudovať pomník svojmu otcovi a Kogurjo uzavrelo zmluvu so Severným Wejom. Na pomníku sú napísané tieto mená: Čchu-mo (), Ju-rju () a Tä-ču-rju (). Spojenia medzi týmito menami nie sú jasné.
Zdroje: Akadémia kórejských štúdií, Korea Britannica Corporation a Doopedia.
Rodokmeň
Päkče Päkče (18 p. n. l.660 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Pokiaľ nie je uvedené inak, chrámové mená sa zhodovali s osobnými.
Osobné menáRoky panovaniaPosmrtné menoPrepisHangul (hanča)PrepisHangul (hanča)Pujo On-čo부여온조 (扶餘溫祚) 18 p. n. l.28 n. l. Ončo 온조왕 (溫祚王)Pujo Ta-ru부여다루 (扶餘多婁)2877Taru 다루왕 (多婁王)Pujo Ki-ru부여기루 (扶餘己婁) 77128Kiru 기루왕 (己婁王) Pujo Kä-ru 부여개루 (扶餘蓋婁)128166Käru 개루왕 (蓋婁王)Pujo Čcho-goPujo So-goPujo Sok-go부여초고 (扶餘肖古)부여소고 (扶餘素古)부여속고 (扶餘速古)166214ČchogoSogoSokgo 초고왕 (肖古王)소고왕 (素古王)속고왕 (速古王)Pujo Ku-suPujo Kü-su부여구수 (扶餘仇首)부여귀수 (扶餘貴須) 214234KusuKüsu 구수왕 (仇首王)귀수왕 (貴須王) Pujo Sa-banPujo Sa-biPujo Sa-i부여사반 (扶餘沙泮)부여사비 (扶餘沙沸)부여사이 (扶餘沙伊)234SabanSabiSai 사반왕 (沙泮王)사비왕 (沙沸王)사이왕 (沙伊王) Pujo Ko-iPujo Ku-iPujo Ko-mo부여고이 (扶餘古爾)부여구이 (扶餘久爾)부여고모 (扶餘古慕)234286 KoiKuiKomo 고이왕 (古爾王)구이왕 (久爾王)고모왕 (古慕王)Pujo Čchäk-gjePujo Čchong-gje부여책계 (扶餘責稽)부여청계 (扶餘靑稽) 286298ČchäkgjeČchonggje 책계왕 (責稽王)청계왕 (靑稽王) Pujo Pun-so부여분서 (扶餘汾西)298304Punso 분서왕 (汾西王)Pujo Pi-rju부여비류 (扶餘比流)304344Pirju 비류왕 (比流王)Pujo Kje부여계 (扶餘契)344346Kje 계왕 (契王)Pujo Ku부여구 (扶餘句)346375KunčchogoČchogoSokgoČogo 근초고왕 (近肖古王)초고왕 (肖古王)속고왕 (速古王)조고왕 (照古王)Pujo Su부여수 (扶餘須)375384KungusuKungüsuKüsuKürjuKuso 근구수왕 (近仇首王)근귀수왕 (近貴首)귀수왕 (貴首王)귀류왕 (貴流王)구소왕 (久素王)Pujo Čchim-nju부여침류 (扶餘枕流)384385Čchimnju 침류왕 (枕流王)Pujo Čin-saPujo Hü부여진사 (扶餘辰斯)부여휘 (扶餘暉)385392Činsa 진사왕 (辰斯王)Pujo A-sinPujo A-bangPujo A-hwaPujo A-mi부여아신 (扶餘阿莘)부여아방 (扶餘阿芳)부여아화 (扶餘阿花)부여아미 (扶餘阿美)392405AsinAbangAhwaAmi 아신왕 (阿莘王)아방왕 (阿芳王)아화왕 (阿花王)아미왕 (阿美王)Pujo JongPujo Čon부여영 (扶餘映)부여전 (扶餘腆)405420ČondžiČikdžiČindži 전지왕 (腆支王)직지왕 (直支王)진지왕 (眞支王) Neznáme menoNeznáme meno420427Kuisin 구이신왕 (久爾辛王)Pujo Pi-juPujo Pi부여비유 (扶餘毗有)부여비 (扶餘毗)427455PijuKonjuPchirju 비유왕 (毗有王)곤유왕 (昆有王)피류왕 (避流王)Pujo KjongPujo Kjong-sa부여경 (扶餘慶)부여경사 (扶餘慶司)455475KäroKungäru개로왕 (蓋鹵王)근개루왕 (近蓋婁王)Pujo ToPujo Mo-do부여도 (扶餘都)부여모도 (扶餘牟都)475477Mundžu 문주왕 (文周王)Pujo Sam-gunPujo Sam-golPujo Im-gol부여삼근 (扶餘三斤)부여삼걸 (扶餘三乞)부여임걸 (扶餘壬乞)477479SamgunMungun 삼근왕 (三斤王)문근왕 (文斤王)Pujo Mo-däPujo TäPujo Ma-moPujo Mal-da부여모대 (扶餘牟大)부여대 (扶餘大)부여마모 (扶餘摩牟)부여말다 (扶餘末多)479501TongsongMalda 동성왕 (東城王)말다왕 (末多王)Pujo Sa-maPujo Jung부여사마 (扶餘斯麻 or 斯摩)부여융 (扶餘隆)501523MurjongSama 무령왕 (武寧王)사마왕 (斯麻王)Pujo MyeongnongPujo Myeong부여명농 (扶餘明禯 or 明穠)부여명 (扶餘明)523554SongMjongSongmjong 성왕 (聖王)명왕 (明王)성명왕 (聖明王) Pujo Čchang부여창 (扶餘昌)554598ÜdokČchang 위덕왕 (威德王)창왕 (昌王)Pujo Kje부여계 (扶餘季)598599HjeHon 혜왕 (惠王)헌왕 (獻王)Pujo SonPujo Hjo-sun부여선 (扶餘宣)부여효순 (扶餘孝順)599600Pop 법왕 (法王)Pujo ČangPujo So-dong부여장 (扶餘璋)부여서동 (扶餘薯童)600641MuMugangMugwang 무왕 (武王)무강왕 (武康王)무광왕 (武廣王)Pujo Ui-ča부여의자 (扶餘義慈)641660Žiadne ŽiadnePujo PchungPujo Pchung-čang부여풍 (扶餘豊)부여풍장 (扶餘豊障 alebo 豊璋)660663Žiadne Žiadne
Rodokmeň
Silla
Silla (57 p. n. l.935 n. l.) bolo jedným z Troch kráľovstiev. Prví panovníci pochádzali z klanov Pak, Sok a Kim. Sillskí monarchovia mali rôzne tituly, napríklad „isagum“ () a „maripgan“ (), čo sú vlastne archaizmy slova vládca. Niektorí sillskí králi (rovnako ako niektorí z dynastie Päkčä) sa vyhlásili za cisárov.
Osobné menáRoky panovaniaPosmrtné menoPrepisHangul (hanča)PrepisHangul (hanča)Pak Hjok-go-se박혁거세 (朴赫居世) 57 p. n. l.4 n. l. Hjokgose 혁거세 거서간 (赫居世居西干)Pak Nam-hä박남해 (朴南解)424Namhä 남해차차웅 (南解次次雄)Pak Ju-ri박유리 (朴儒理) 2457Juri 유리이사금 (儒理尼師今)Sok Tchal-hä석탈해 (昔脫解)5780Tchalhä 탈해이사금 (脫解尼師今)Pak Pcha-saPak Kom박파사 (朴婆娑)박검 (朴儉)박검 (朴檢)80112Pchasa 파사이사금 (婆娑尼師今)Pak Či-ma박지마 (朴祗摩)112134Čima 지마이사금 (祗摩尼師今)Pak Il-song박일성 (朴逸聖)134154Ilsong 일성이사금 (逸聖尼師今)Pak A-dal-la박아달라 (朴阿達羅)154184Adalla 아달라이사금 (阿達羅尼師今)Sok Pol-hju석벌휴 (昔伐休)184196Polhju 벌휴이사금 (伐休尼師今)발휘이사금 (發暉尼師今)Sok Nä-häSok Jop석내해 (昔奈解)석엽 (昔燁)196230Nähä 내해이사금 (奈解尼師今)Sok Čo-bun석조분 (昔助賁)230247Čobun 조분이사금 (助賁尼師今) Sok Čchom-hä석첨해 (昔沾解)247261Čchomhä 첨해이사금 (沾解尼師今)Kim Mi-čchu김미추 (金味鄒)261284Mičchu 미추이사금 (味鄒尼師今)Sok Ju-rje석유례 (昔儒禮)284298Jurje 유례이사금 (儒禮尼師今)Sok Ki-rim석기림 (昔基臨)298310Kirim 기림이사금 (基臨尼師今)Sok Hul-hä석흘해 (昔訖解)310356Hulhä 흘해이사금 (訖解尼師今)Kim Nä-mulKim Na-mulKim Na-mil김내물 (金奈勿)김나물 (金那勿)김나밀 (金那密)356402Nämul 내물마립간 (奈勿麻立干)Kim Sil-song김실성 (金實聖)402417Silsong 실성마립간 (實聖麻立干)Kim Nul-či김눌지 (金訥祗)417458Nulči 눌지마립간 (訥祗麻立干)Kim Ča-bi김자비 (金慈悲)458479Čabi 자비마립간 (慈悲麻立干)Kim So-či김소지 (金炤知)479500Soči 소지마립간 (炤智麻立干) Kim Či-dä-ro김지대로 (金智大路)500514Čidžung 지증왕 (智證王)Kim Won-čong김원종 (金原宗)514540Pophung 법흥왕 (法興王)Kim Sam-mäk-čongKim Sim-mäk-bu김삼맥종 (金三麥宗)김심맥부 (金深麥夫)540576Činhung 진흥왕 (眞興王)Kim Sa-rjunKim Kum-rjun김사륜 (金舍輪)김금륜 (金金輪)576579Čindži 진지왕 (眞智王)Kim Päk-čong김백정 (金伯淨)579632Činpchjong 진평왕 (眞平王) Kim Tong-man김덕만 (金德曼)632647Sondok 선덕왕 (善德王)선덕여왕 (善德女王)Kim Sung-man김승만 (金勝曼)647654Čindok 진덕왕 (眞德王)진덕여왕 (眞德女王)Kim Čchun-čchu김춘추 (金春秋)654661Mujol 태종무열왕 (太宗武烈王)
Zjednotená Silla