Termálne pramene Hornej Nitry alebo Hornonitrianske geotermálne zdroje je skupina termálnych prameňov v regióne Hornej Nitry v okrese Prievidza.
Vznik termálnych prameňov Prirodzené termálne pramene v oblasti Bojníc vznikli v súvislosti s tektonickými procesmi pravdepodobne spojenými so zemetraseniami v medzi-ľadovej dobe pred tristotisíc až štyristotisíc rokmi.Tektonické pohyby spojené so vznikom severovýchodných tektonických zlomov na križovaní s východno-južnými zlomami Bojnickej vysokej kryhy otvorili cestu horúcim prameňom z hlbokých vrstiev dolomitov pochovaných pod masívom Malej Magury.
Voda v oblasti Bojnických kúpeľov vystupuje zo súvrstvia triasových dolomitov z hĺbky 400 až na križovaní menších tektonických porúch.
Podľa detailného vrtného výskumu z 60. až 90. rokov 20. storočia termálne vody nevystupujú po malomagurskej tektonickej poruche, ale v oblasti Bojnických kúpeľov si prerazili cesty na povrch po križovaní menších tektonických porúch v severnom predpolí Malomagurskej tektoniky. Tu sa v cestou na povrch miešajú so studenšími takzvanými plytkými vodami, ktoré znižujú ich teplotu a obsah minerálov.Bojnická pramenná oblasť má svoju vlastnú vsakovaciu – infiltračnú oblasť (Malá Magura – Rokoš + Žiar+ Sklené), ktorá je len v minimálnej miere (Franko odhaduje na 20%) prepojená so zásobami termálnych vôd pod dnom Hornonitrianskej kotliny, ktoré vo veľkej hĺbke pritekajú zo smeru Od Brusna a Rematy. Za Malomagurskou poruchou sa od Bojníc južným smerom dolomity ponárajú pod Hornonitriansku kotlinu do značných hĺbok okolo 1500 – 2700 metrov, tu akumulované termálne vody podľa výskumov izotopov plynov obsiahnutých vo vode majú iné infiltračné oblasti než Bojnické termy. Pri termálnych vodách z dna Hornonitrianskej kotliny má vyšší vplyv infiltračná oblasť Brusno-Remata – vápence. Malomagurská tektonická porucha podľa výskumov renomovaných hydrogeológov z 70. – 90. rokov 20. storočia jednoznačne nie je komunikačnou cestou pre prirodzené prameniská termálnej vody, ani pre vrty v Bojniciach ako zdroje termálnej vody.
Dejiny Prirodzené prieniky termálnych prameňov na povrch v okolí dnešných Bojníc sa objavili podľa zisteného veku najstarších travertínov v dobe interglaciálu v období mindel-riss, teda pred 340 – 350 tisíc rokmi.V tom čase vyvierali v oblasti, ktorá je oproti dnešným miestam pramenísk 500 – 1000 metrov vzdialenejšia viac na severovýchod – v oblasti Zoologickej záhrady a Bojnického zámku samotného.Táto staršia pramenná oblasť je dnes z pohľadu geotermálnych zdrojov vôd už neaktívna, pramene sa prirodzene upchali a odvtedy sa premiestnili už niekoľkokrát západným smerom. Pramene termálnych vôd boli od od svojho vzniku počas dlhej doby podstatne výdatnejšie než sú v dnešných dobách, preto že travertíny sa z teplých vôd usadzovali na rozsiahlej travertínovej terase kedysi v podstatne väčšom rozsahu, než je tomu dnes.Bojnická stará travertínová terasa je najväčšia na Slovensku, zahŕňa územie celého historického centra Bojníc od ZOO cez kúpalisko Čajka až po dnešné kúpele, južným smerom sú travertíny usadené až po vtedajšie koryto rieky Nitra. Viditeľné staršie travertínové útesy sú napríklad v Zoo pri pavilóne medveďov a šeliem.Pri neskoršej migrácii – premiestňovaní prameňov západným smerom sa vytvárali ďalšie menšie a väčšie travertínové kopy, z ktorých najväčšia je kopa na ktorej stojí Bojnický zámok, menšie mŕtve – teda neaktívne – travertínové kopy sú v parku západne od zámku pri parkoviskách v okolí kúpaliska Čajka
.Prvé doklady o prítomnosti predkov moderných ľudí v Bojniciach, ktorých lákali teplé pramene podobne ako v Dreveníku, Bešeňovej a Gánovciach sú z obdobia 200 000 až 130 000 rokov pred naším letopočtom. To je obdobie Stredný paleolit na Slovensku prítomný nálezmi artefaktov neandertálskych ľudí najmä v Prepoštskej jaskyni a hradnej travertínovej kope Bojnického zámku.
Prvá písomná zmienka o Bojnických termálnych vodách je z roku 1113 v listine Zoborského opátstva potvrdenej kráľom Kolomanom kde bol popísaný hraničný bod “fons fervidus” teda horúci prameň.V 15. storočí za správcu Bojnického panstva Petra Pokyho sú uvádzané nepriame písomné zmienky o tom, že už existovalo využívanie teplých prameňov na kúpanie.Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza povesť o chamtivom správcovi hradu, skamenených peniazoch a strate prameňa, či skôr premiestnení teplého prameňa ďalej od zámku.
Prvá priama písomná zmienka o kúpeľoch je v diele Juraja Wernhera “O podivuhodných teplých vodách Uhorských”, kde popisuje tunajšiu dvojicu oddelených stupňovitých bazénov pre šľachtu a poddaných zásobovaných dvomi rozdielne teplými prameňmi, vybudovanými majiteľom panstva Alexiusom Thurzom okolo roku 1540. Išlo pravdepodobne o „Starý kúpeľ“ na mieste dnešného liečebného domu Mier.
Kúpele sa opäť spomínajú v roku 1614 v súvislosti s udržiavaním “špitála” a je tu tiež prvá zmienka o termálnom jazere neďaleko od kúpeľov, kde sa máčali konope, čo je zrejme popis súčasného prirodzeného prameňa Jazero v údolí pod LD Baník.V roku 1637 sa panstvo Bojnice po vymretí Thurzovcov dostáva do vlastníctva rodu Pálffiovcov ktorí kúpele v roku 1654 opäť prestavali.
V 17.storočí zažívali kúpele svoju prvú dobu prudkého rozvoja, ktorá bola zastavená počas povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1703 – 1704 kedy bol hrad obliehaný a okolie spustošené vzbúrencami.Matej Bel vo svojich "Notíciách" popisuje starý kúpeľ ako budovy s trojicou bazénov – teplým najlepšie vybaveným pre šľachticov, múrom oddeleným od horúceho bazéna pre sedliakov a poddaných ktorý zásoboval iný blízky prameň, a nakoniec tretím bazénom pre žobrákov a ľudí s kožnými problémami. Bel spomína aj prameň Jazero používaný na máčanie konopí a povesť o Petrovi Pokyovi.
V druhej polovici 18. Storočia nastal úpadok popularity kúpeľov, ktoré boli v tej dobe označované ako "nepatrné".Barón Alojz Medňanský začiatkom 19. storočia popisuje kúpele v dobrom stave so štyrmi bazénmi, kaplnkou a ubytovaním pre kúpeľných hostí. Do Druhej svetovej vojny bol Baťom postavený Jánov kúpeľ, prestavaný komplex budov Starého kúpeľa na kúpeľný dom Mier. V 70tich rokoch 20. storočia bol podnikom Uhoľné a Lignitové Bane postavený liečebný dom Baník – v roku 1975, ktorý bol neskôr bezodplatne prevedený na štátne kúpele.
Po privatizácii kúpeľov bol postavený liečebný dom Lysec, v súčasnosti stavebné aktivity v kúpeľnom parku pokračujú. Súčasnosť a nedávna minulosť kúpeľov je popísaná na stránke Bojnice
Aktuálne využívané teplé pramene v Bojnickej oblasti V minulosti boli využívané len prírodné termálne pramene vyvierajúce na povrch v plytkých údoliach západne od Bojnického zámku. Rôzne zdroje sa líšia v údajoch, koľko bolo prirodzených výverov teplých vôd najmä v okolí kúpeľného parku, preto že tu bolo viacero menších teplých pramienkov, z ktorých niektoré boli neskôr zachytené vrtmi radu označenia Pa a BR.
Prirodzené pramene Štrandový prameň v údolí pod zámkom s teplotou 25,5 stupňov Celzia, s výtokom 0,3 litra za sekundu, prameň bol zachytený vrtom v roku 1912 a dnes dáva už len 1 liter za sekundu Uhličitý prameň s Uhličitým jazierkom mali 37 – 38 stupňov Celzia Dvojica termálnych prameňov v Starom kúpeli s teplotou 45 stupňov Celzia, s výtokom 7,48 litra za sekundu, z ktorých jeden je zachytený vrtom Z2, druhý niektorým z blízkych krátkych vrtov v parku Prameň Jazero v údolí pri LD Baník s teplotou vody v jazere 37 stupňov Celzia s priemerným výtokom 14,41 litra za sekundu, pričom prívodný prameň do krátera bol zachytený dvojicou vrtov, prvý šikmý vrt havaroval, druhý kolmý označený ako BR 2 zachytáva 51 stupňov teplú vodu využívanú pre Jánov kúpeľ a bazény LD Baník
Umelé zdroje termálnej vody v Bojnických kúpeľoch patria sem nasledovné vrty: Pa 7 s teplotou 40 stupňov Celzia s prelivom 4,76 litra za sekundu – využíva sa na ohrev vody kúpaliska Čajka, predtým nazývaný Prameň pod Kurtami – vrt navŕtal Hynie v roku 1957, vrt má 47 metrov BR 3 s teplotou 35 stupňov Celzia s prelivom 4,1 litra za sekundu, používa sa v LD Lysec a LD Mier BR1 (Jesenius II) s teplotou 46,5 stupňov Celzia s prelivom 4 litre za sekundu, používa sa na plnenie vaňových kúpeľov LD Mier, LD Lysec a LD Tríbeč BR 6 sa používa na ohrev vody kúpaliska Čajka Ostatné vrty s označením číselnej rady PA a BR by mali byť zapečatené, vrty Uhličitý a Štrandový, ktoré sa kedysi používali na plnenie tzv. "Záhradného bazéna" na miestach dnešného kúpaliska Čajka by nemali byť využívané.
Hydrogeologický vrtný výskum a prieskum Analýzy vody teplých prameňov boli robené od polovice 19. storočia
Prvé analýzy vôd dvojice prameňov v Starom kúpeli vykonal v roku 1857 E. Lang, po ňom K. Ernst v roku 1912 analyzoval vody Štrandového prameňa, Uhličitého kúpeľa, Jazera a Starého kúpeľa.Neskôr bolo vykonané veľké množstvo analýz, v súčasnosti sa zloženie vody analyzuje v pravidelných intervaloch na zloženie a testujú sa aj na prítomnosť mikroorganizmov
Termálne vody v Bojniciach majú obsah minerálnych látok okolo 530 – 750 miligramov na liter, vody z hĺbok kotliny majú obsah minerálov 950 – 1000 miligramov. Pôvodné teórie o rovnakom zložení termálnych vôd pri Laskári a v Bojnických kúpeľoch boli upresnenými meraniami vyvrátené. (Rebro, Franko, Fidesz).
Vrtný výskum Prvé vrty na zachytenie existujúcich prírodných prameňov boli urobené firmou DUMA zo Zvolena v oblasti Štrandového prameňa, išlo o hlboký vrt. Do 60 tich rokov bol vykonaný len menší, relatívne plytký vrtný geologický a hydrogeologický výskum, so sondami hlbokými maximálne niekoľko sto metrov, zameraný najmä na zachytenie existujúcich prirodzených termálnych prameňov do potrubí.Rozsiahly vrtný výskum bol vykonaný štátnym podnikom IGHP a GP Žilina v oblasti Bojnickej vysokej kryhy a jej kúpeľov v 60 tich až 80 tich rokoch 20.storočia. V období detailného hydrogeologického prieskumu bol urobený 1 štruktúrny vrt Š2 NB (Jesenius 1) 1011 metrov hlboký, Vrty NB1 a NB2 hlboké pri Opatovciach nad Nitrou zamerané na objasnenie priebehu Malomagurského zlomu, zároveň štátny podnik ULB Prievidza vykonával podrobný prieskum geologickými a hydrogeologickými vrtmi v širšom okolí medzi Bojnicami a Novákmi zameraný na objasnenie vplyvu povrchových a podzemných vôd na pramene Bojnických kúpeľov.
Priamo v kúpeľoch a pri kúpalisku Čajka boli vŕtané vrty radu BR a Pa na zachytenie termálnych vôd. Kvôli vyriešeniu problematiky ovplyvnenia pramenných zdrojov Bojnických kúpeľov boli ULB Prievidza š. p. navŕtané mnohé pozorovacie a meracie vrty Pri obci Koš na druhej strane Hornonitrianskej kotliny vo vzdialenosti vzdušnou čiarou od Bojnických kúpeľov bol v 70 tych rokoch vŕtaný vrt Š1 NB v katastrálnom území obce Koš a neskôr (1980) štruktúrny vrt Š1 NB II v katastrálnom území obce Laskár, hlboký 1800 metrov, ktoré potvrdili výskyt termálnych vôd v súvrství dolomitov uložených vo veľkej hĺbke pod uhoľnými slojmi aj na tejto strane kotliny. Vrt Š1 NB v Koši bol neskôr plánovane zlikvidovaný ťažbou uhlia.
Výsledky z pravidelných meraní pozorovacích vrtov a výkazov o mesačných odberoch termálnej vody sa aj v súčasnosti zo strany HBP a.s. pravidelne zasielajú na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na Inšpektorát Kúpeľov a Žriediel (IKŽ), ktoré tiež určuje povolené odberné množstvá pre každý jeden uznaný zdroj termálnej a minerálnej vody na Slovensku.
Problematika možností ovplyvnenia prameňov Bojnice ťažbou uhlia v Nováckej panve Prieval vody v Bani 1 roku 1954 V roku 1957 vtedy popredný československý hydrogeológ profesor Hynie vyslovil hypotézu, že s rozvojom dobývania hnedého uhlia v Nováckej panve by v budúcnosti mohla byť ovplyvnená bezpečnosť žriediel v Bojniciach. Teóriu vytvoril na základe zovšeobecnenia starších udalostí pri narušení teriem v českých Tepliciach.V Hornonitrianskej kotline je však iná geologická situácia než v Tepliciach, horniny sú iného pôvodu, zvrstvenia a zloženia, Hynieho analógia nebola v praxi aplikovateľná na Bojnické teplé pramene.