Gymnázium na ulici Bernolákova 37 v Šuranoch (GYMSU) je stredná škola, ktorá poskytuje žiakom všeobecné vzdelanie v štvorročnom štúdiu. Od školského roku 2016/2017 škola využíva systém ISIC.
Gymnázium navštevuje (cca) 290 študentov zaradených do desiatich tried. V súčasnosti škola využíva na vyučovanie aj priestory v Obchodnej akadémii Šurany.
Škola bola založená v roku 1938 za pomoci Ľudovíta Žáka (dekana Rímsko-katolíckej fary v Komjaticiach) a zástupcov rodičov. Prvým riaditeľom sa stal PhDr. Jozef Hudec. Oficiálne sa vyučovanie začalo 6. decembra 1938.
Počas takmer osemdesiatročného pôsobenia škola pripravila na život veľa mladých ľudí. Mnohí z nich sa zapísali do histórie Slovenska ako významné osobnosti v rozličných oblastiach spoločnosti.
História školy (19382013)
Históriu šurianskeho gymnázia odštartoval rok 1938, keď sa Nemecko pod vedením A. Hitlera chcelo stať vládcom celej Európy. V Mníchove sa v tomto období rozhodovalo o osude Československa a Viedenská arbitráž zariadila, že sa južné oblasti Slovenska, vrátane Košíc a Šurian, stali súčasťou horthyovského Maďarska. Toto územie podliehalo silnej maďarizácii, takže sa počet slovenských škôl výrazne zredukoval. Podarilo sa však vytvoriť dve slovenské gymnázia - v Košiciach a v Šuranoch.
Šurianske gymnázium otvorilo svoje brány po prvýkrát 1. decembra 1938. Stalo sa štátnou strednou školou s názvom Kráľovské uhorské štátne gymnázium so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch. Prvým riaditeľom sa stal Dr. Jozef Hudec, ktorý bol bývalým profesorom Československého hlavného gymnázia v Lučenci.
Na škole začalo študovať vyše 300 študentov s úmyslom získať slovenské stredoškolské vzdelanie aj napriek ťažkým podmienkam. Vojnové roky boli pre školu veľmi náročné. Chod gymnázia ovplyvňovali politické intrigy a materiálne nedostatky. Proti slovenskej škole sa útoky neustále stupňovali. Gymnázium malo mnoho odporcov a úrady robili nátlak na rodičov, aby svoje deti dávali do maďarských škôl. Počet študentov však neklesal, ba rástol.
Na gymnáziu študovali aj dievčatá, ktoré sa chceli vzdelávať rovnako ako chlapci, lenže výnosom č. 33.203/1941/prez. E. im štúdium nebolo dovolené a mali byť vylúčené zo školy. Dôvodom bolo zatvorenie maďarskej pobočky pri Štátnom dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Spor bol však diplomatickou cestou urovnaný a dievčatám bolo štúdium na šurianskom gymnáziu opäť povolené.
V roku 1941 bolo zatvorené Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci, a preto bolo po dohode s riaditeľstvom Slovenského gymnázia v Šuranoch niektorým študentom umožnené pokračovať v štúdiu na tejto škole. Niektorí rodáci z Báčskeho Petrovca (Štefan Mocko, Andrej Baláž, Michal Kulík, Branislav Križan), študenti šurianskeho gymnázia, vstúpili do 1. slovenskej partizánskej brigády a v bojoch na prelome rokov 1944/1945 padli.
V protifašistickom odboji pôsobili i šurianski gymnazisti – mladý nádejný básnik Karol Vollner, padol v bojoch počas SNP v roku 1944, vedúcim 3. ilegálnej protifašistickej skupiny v Šuranoch bol profesor Ján Mesiarkin. Dobré meno Šurian a miestneho gymnázia šírili mnohí ďalší študenti. Spomedzi nich môžeme spomenúť napr. Emila Vidru - sa stal 1. predsedom organizácie na ochranu ľudských a národných práv a Vendelína Laca, ktorý bol tajne vysvätený za kňaza.
Dňa 29. marca 1945 zaviala na budove školy štátna zástava Československej republiky, Šurany boli oslobodené a gymnázium prestalo byť menšinovou školou na zabratom území. Napriek tomu školu čakal ešte dlhý vývoj. Menili sa budovy, učitelia, názov, ale predovšetkým školský vzdelávací systém.
V máji 1945 bolo vydané nariadenie, ktorým bolo samostatné šurianske gymnázium pričlenené ako elokovaná (preložená) škola k Štátnemu gymnáziu v Nových Zámkoch. Napriek tomu škola stále aktívne fungovala, o čom svedčia aktivity, ktoré sa v nej uskutočňovali. Na škole fungoval napríklad aj Samovzdelávací krúžok Antona Bernoláka. Činnosť krúžku bola od jeho založenia veľmi pestrá a bohatá. Cieľom bolo vzdelávať žiakov nielen v slovenskej, ale i v cudzojazyčnej literatúre, pestovať v nich lásku k vlasti a k rodnej reči. Pod vedením Tibora Sládkoviča na škole pôsobil aj žiacky orchester, ktorý vystupoval na mestských a školských podujatiach. Počas vojnových rokov nemali študenti možnosť spoznávať svoju krajinu, preto sa uskutočnilo niekoľko výletov, napríklad na Sitno, do Bojníc, Banskej Bystrice a pod.
Dňa 26. júna 1946 bolo šurianske gymnázium pričlenené k materskému Štátnemu gymnáziu v Nových Zámkoch a dostalo nový názov Pobočné triedy novozámockého gymnázia v Šuranoch. Riaditeľ a zároveň aj zakladateľ Dr. Jozef Hudák musel školu odovzdať novozámockému gymnáziu. Zo Šurian odišlo 379 študentov, čím Gymnázium v Šuranoch zaniklo.
V roku 1953 bol vydaný zákon, podľa ktorého zanikli štvorročné gymnázia a boli otvorené jedenásťročné stredné školy. A tak 1. septembra vznikla v Šuranoch škola, ktorá poskytovala v prvých ôsmich ročníkoch základné vzdelanie a v posledných troch ročníkoch vyššie všeobecné vzdelanie. Riaditeľom školy sa stal Viliam Nemček. Na škole pribudli nové predmety: latinčina, deskriptívna geometria, technické kreslenie. Postupným vývojom prešlo šurianske gymnázium z jedenásťročnej strednej školy na strednú všeobecnovzdelávaciu školu.
Aktivity školy narástli i v mimoškolskej činnosti. Pod vedením profesora J. Wiesnera na škole pracoval hudobno-spevácky krúžok a pod vedením E. Vankovej vznikla tanečná skupina. Vznikol aj divadelný krúžok pod vedením profesora J. Krčmárika a K. Križalkoviča. Umelecky založení mladí ľudia naštudovali divadelné predstavenie Srdce plné radosti a neskôr úspešnú divadelnú hru Jožko Púčik a jeho kariéra.
Svoju prácu odštartoval aj Československý zväz mládeže. Mládežníci sa podieľali na spolupráci so školou, organizovali besedy, večierky a brigády. Na škole sa rozvíjala aj bohatá telovýchovná činnosť. Okrem šachového, futbalového a turistického krúžku pri škole pracoval aj športový klub TJ Lokomotíva. Významné úspechy študenti dosiahli aj v hádzanej, stolnom tenise a vyvrcholením ich športovej činnosti bola účasť na spartakiáde v Prahe. V roku 1960 sa jedenásťročná stredná škola rozdelila na dve školy – základnú deväťročnú a strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Obidve školy viedol v rokoch 19611963 A. Šúchal.
V školskom roku 1963/64 sa stredná všeobecnovzdelávacia škola osamostatnila a jej riaditeľom sa stal A. Mikušťák. O dva roky neskôr sa na škole vytvorili dve vetvy – prírodovedná a humanitná, v ktorej bola posilnená výučba cudzích jazykov.
Od 1. septembra 1969 sa zmenila stredná všeobecnovzdelávacia škola na gymnázium. Škola sa vracia k starému zaužívanému názvu a dĺžka štúdia sa predĺžila o jeden rok, čiže štúdium trvalo štyri roky. Postupne sa začali používať prvé počítače, dopĺňalo sa ďalšie materiálne vybavenie, čím sa zmodernizovala výučba.
V roku 1969 začal vychádzať študentský časopis Rozkvet, ktorý nahradil školský časopis Mladý elán. Publikoval poéziu a prózu začínajúcich mladých autorov. Najväčšie úspechy dosiahli študenti O. Prekopová a E. Babín, ktorí školu reprezentovali v celoslovenských súťažiach vo vlastnej tvorbe. Okrem toho boli v časopise publikované výtvarné diela, rozhovory a „perličky“ zo študentského života.
V školskom roku 1975/76 škola nadviazala družbu s Gymnáziom v Třinci. Vzájomné stretnutia boli skvelou príležitosťou na rozvíjanie družobných vzťahov a vymieňanie si skúseností vo vyučovacom procese. Táto spolupráca trvala až do začiatku 90. rokov.
V roku 1989 vystriedal PaedDr. A. Mikušťáka v riaditeľskom kresle Mgr. J. Pittner. V nasledujúcom školskom roku 1990/91 bol v pozícii riaditeľa J. Dobrota a o rok neskôr Mgr. M. Štekláč.
Súčasťou práce školy sa stala stredoškolská odborná činnosť, do ktorej sa zapájali a dodnes sa zapájajú žiaci, riešiaci problematiku rozličných vedných odborov. Mnohí z nich sa umiestnili na popredných miestach nielen v krajských, ale i celoslovenských kolách SOČ. Takouto formou prejavili svoje odborno-teoretické vedomosti, praktické schopnosti, zručnosti a návyky.
V školskom roku 1998/99 bolo popri štvorročnom štúdiu zriadené aj osemročné štúdium. To však postupne zanikalo a v školskom roku 2015/16 ukončili štúdium poslední žiaci osemročného štúdia.
V 90. rokoch študovali v rámci medzinárodných študijných pobytov na šurianskom gymnáziu študenti z viacerých európskych krajín. V športovej oblasti škola zaznamenala úspechy v ľahkej atletike, bedmintone a iných športových disciplínach. Medzi tých, ktorí reprezentovali Slovensko aj na olympijských hrách, patrí bývalá študentka Zuzana Costin.
V novom tisícročí sa škola zapojila do rôznych projektov, súťaží a olympiád. V roku 2006 študenti nadviazali družobné styky so žiakmi v Corpus Christi Catholic Sports College v Prestone v Spojenom kráľovstve. Spolupráca so školou je na veľmi dobrej úrovni a počas spoločných stretnutí sa obidve strany vzájomne obohacujú o nové poznatky.
V školskom roku 2012/13 sa novou riaditeľkou stala Ing. Mgr. A. Danielová. V súčasnej dobe prešla škola rekonštrukciou interiéru i exteriéru a radí sa medzi moderné stredné školy na Slovensku.
Riaditelia školy 1. PhDr. Jozef Hudec FIL - FRJ 1938 - 1946 2. Viliam Nemček SJL – DEJ 1953 – 1961 3. Albert Šúchal BIO – ZEM – TEV 1961 – 1963 4. PeadDr. Anton Mikušťák MAT – DEG 1963 – 1989 5. Mgr. Ján Pittner RUJ – NEJ 1989 – 1990 6. Jozef Dobrota RUJ – ANJ 1990 – 1991 7. Mgr. Marián Štekláč TEV – GEG 1991 – 2012 8. Ing. Mgr. Alžbeta Danielová INF – NBV 2012 – súčasnosť
Názvy školy v priebehu vývoja
1938 – 1944 Kráľovské uhorské štátne gymnázium so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch 1944 – 1945 Štátne gymnázium Šurany 1945 – 1946 Pobočné triedy novozámockého štátneho gymnázia v Šuranoch 1953 – 1961 Jedenásťročná stredná škola v Šuranoch 1961 – 1969 Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Šuranoch 1969 – 2002 Gymnázium Šurany 2002 – 2006 Gymnázium Šurany, Bernolákova 37 2006 – súčasnosť Gymnázium, Bernolákova 37, Šurany
Predmetové komisie Predmetové komisie (ďalej len PK) sú dôležitými pomocníkmi vedenia školy a výchovno-vzdelávacieho procesu na Gymnáziu v Šuranoch. Koordinujú dodržiavanie učebných osnov, poskytujú priestor na riešenie odborných problémov, výmenu názorov a skúseností vyučujúcich. Na škole fungujú štyri predmetové komisie:
1. Predmetová komisia spoločenskovedných predmetov Zahŕňa vyučovanie predmetov: slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka, dejepis, umenie a kultúra, náboženská a etická výchova.
Cieľom PK je najmä rozvíjať čitateľskú gramotnosť, schopnosť vyjadrovať sa, tak isto ako komunikačné schopnosti, vychovávať k vlastenectvu, budovať vzťah k rodnému jazyku a naučiť žiakov orientovať sa v historicko-spoločenských súvislostiach.
Aktivity PK sú počas roka veľmi bohaté a žiaci sa zapájajú napríklad do: Medzinárodného dňa školských knižníc – tvorbou zábavného programu pre žiakov prvého ročníka; súťaže Mladý moderátor – každoročne sa taktiež zúčastňujú workshopu v Nitre; Olympiády zo slovenského jazyka; recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín; Stredoškolskej odbornej činnosti; Olympiády ľudských práv; Dejepisnej olympiády; vedomostnej súťaže Mladý Európan; Biblickej olympiády; organizácie školského plesu. Žiaci taktiež navštevujú Domov Jesienka, vydávajú školský časopis a pracujú v školskom rozhlase.
Návštevy divadelných predstavení sa stali neodmysliteľnou súčasťou nielen vyučovacieho procesu, ale i mimoškolských aktivít vo forme krúžkov. Raz ročne sa celá škola zúčastňuje na vybranom divadelnom predstavení v DAB v Nitre.
2. Predmetová komisia prírodovedných predmetov Zahŕňa vyučovanie predmetov: biológia, chémia, geografia, telesná a športová výchova a environmentálna výchova.
Cieľom PK je koordinovať prácu vyučujúcich pri riešení medzipredmetových vzťahov, realizovať projekty a programy na podporu zdravia, taktiež propagovať zdravý životný štýl, zapájať žiakov do pohybových aktivít a v neposlednom rade podporovať skupinu mladých v Slovenskom Červenom kríži.