Zuvačov (v niektorých prameňoch Komňa, niekedy tiež nesprávne Zubačov) je zrúcanina gotického hradu bergfritového typu na východnej Morave, v katastrálnom území obce Komňa v Zlínskom kraji, neďaleko hraníc so Slovenskom. Hrad bol založený v 2. polovici 13. storočia a zanikol už o necelých 200 rokov neskôr. Do dnešnej doby sa z neho zachovali len malé pozostatky muriva a výrazné terénne útvary, ktoré svedčia o jeho niekdajšej mohutnosti. Zrúcanina je od roku 1958 chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky.
História vľavo|náhľad|Archeologické nálezy z bývalého hradu v Pamätníku J. A. Komenského v Komni Doba výstavby hradu nie je presne známa, avšak podľa archeologických nálezov vznikol krátko po polovici 13. storočia. Vzhľadom k jeho mohutnosti možno predpokladať, že išlo o hrad kráľovský, ktorý bol súčasťou siete zemepánskych oporných bodov v tejto časti Moravy. V 14. storočí sa potom stal za dnes neznámych okolností súčasťou světlovského panstva, ktoré vlastnili Šternberkovci. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1448, kedy podľa dohody v majetkovoprávnom spore predáva Zdeněk zo Šternberka dedinu Komňu s „tvrdzou“ Miroslavovi z Cimburka. Zo zmienky súčasne vyplýva, že v tej dobe už bol hrad zbúraný a nevyužívaný. To potvrdzujú aj archeologické výskumy, podľa ktorých život na hrade skončil v prvej polovici 15. storočia, teda v dobe husitských vojen, a niektorí historici tak jeho zánik spájajú s ťažením vojsk sirotkov do Uhorska roku 1431. Roku 1481 potom Kunka z Cimburka predala dedinu aj pustý hrad späť majiteľovi světlovského panstva, ktorým vtedy bol Ctibor z Landštejna. Posledná historická zmienka o hrade, ktorá súčasne ako jediná obsahuje jeho meno, je z roku 1517 a nachádza sa vo výpočte statkov, ktoré boli spolu s celým panstvom prevedené na Buriana z Vlčnova. Pustý hrad následne zrejme úplne upadá v zabudnutie, lebo v ďalších prevodoch světlovského panstva už zmieňovaný nie je. náhľad|Korene javora vyrastajúceho na zvyškoch hradnej veže
Popis Hrad Zuvačov sa nachádza asi 1 km juhozápadne od obce Komňa v nadmorskej výške 501 m na ostrohe Hrádek, ktorý vybieha z horského hrebeňa tiahnúceho sa od Mikulčina vrchu v centrálnom pásme Bielych Karpát k Bojkoviciam. Ostroh predstavoval strategický bod, z ktorého bolo možné ovládať údolie, ktorého ústie smeruje na Bojkovice a na ktoré sa tiež napája cesta na Starohrozénkovský priesmyk.
vľavo|náhľad|Ostroh Hrádek Hrad bol postavený prevažne z lomového kameňa. Hradné jadro leží na najkrajnejšom konci ostrohu a má tvar celkom pravidelného oválu, ktorého priemer presahuje 3 m. V jeho západnej časti sa nachádza vyvýšený okrúhly pahorok, na ktorom stávala mohutná okrúhla kamenná veža, ktorej vonkajší priemer bol približne 12,5 m a vnútorný približne 6,1 m, takže ide o tretiu najrozmernejšiu vežu svojej doby na Morave. Veža bola súčasťou nezachovaného hradného paláca, ktorý bol hrazdenej konštrukcie s tehlami. Toto miesto je z celého hradu jediné, na ktorom sa zachovali pozostatky niekdajšieho muriva. Celé jadro je obohnané takmer 12 m širokou a viac ako 3 m hlbokou priekopou, v minulosti tu tiež stávala celokamenná obvodná hradba. Okolo priekopy je z jej vonkajšej strany nahodený val, ktorý má dnes v severovýchodnej časti podobu jednoduchého terénneho stupňa, avšak v juhozápadnej časti dosahuje výšku takmer 3,5 m. Do hradu sa vstupovalo nezachovanou bránou severne od veže.
náhľad|Vyvýšený pahorok Na západ od hradného jadra vybieha malé predhradie lichobežníkovitého pôdorysu, ktorého dlhšia os je orientovaná západo-východným smerom. Presná podoba jeho opevnenia nie je známa, avšak pravdepodobne nebolo príliš dôkladné. Je možné, že okolo stála kamenná hradba alebo aspoň jednoduchá kamenná stena vystavaná bez použitia malty. V severnej časti stávala 7 m široká budova a ďalšie stavby z dreva a hliny boli v juhozápadnej časti. Zachovala sa priekopa, ktorá ho obklopovala, a to najlepšie na severozápadnej strane. V smere prístupu sa asi 30 m pred valom predhradia zachovali pozostatky okrúhleho predsunutého opevnenia so zvyškami priekopy na západnej strane. Opevnenie je však značne poškodené nedávnou ťažbou kameňa, takže sa dochovala iba západná a juhozápadná časť. V minulosti krčok výbežku pred predhradím pretínala ešte 18 metrov široká a 3,5 m hlboká šijová priekopa.
Reštaurátorské práce V roku 2010 prebiehali na hrade reštaurátorské práce, počas ktorých boli odstránené náletové kroviny a bol sprístupnený terén a očistený povrch muriva. Pôvodné murivo veže bolo opatrené ochrannou nadmurovkou a celá plocha bola zakonzervovaná. Prístup k hradu bol uľahčený jednoduchými drevenými schodmi z guliačov a okolo chodníka boli osadené kamene.
Poznámky
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Ruiny v Česku Kategória:Hrady a zámky v Zlínskom kraji Kategória:Biele Karpaty Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Uherské Hradiště Kategória:Komňa Kategória:Architektúra v 13. storočí Kategória:Zaniklo v 15. storočí