náhľad|Príklad strany ságy z rukopisu Flateyjarbók (14. storočie) Sága Orkneyinga (starosev. Orkneyinga saga) je literárne dielo, ktoré rozpráva o dejinách Orknejských ostrovov, počnúc ich obsadením nórskym kráľom v 9. storočí až približne do roku 1200. Sága nemá obdobu v literárnych pamiatkach Škótska.Crawford, Barbara E. (1987) Scandinavian Scotland, Leicester University Press, ISBN 0-7185-1197-2, s. 221
Zhrnutie Sága bola napísaná okolo roku 1230 (tri storočia po niektorých udalostiach, ktoré zaznamenáva) neznámym islandským autorom a ako bolo v tom čase zvykom v islandskej literatúre, sága je rovnako fiktívny príbeh ako aj historický dokument. Predpokladá sa, že je založená na viacerých zdrojoch, kombinujúc ústne podanie legiend s historickými skutočnosťami, snažiac sa porozprávať o živote orknejských jarlov a ako si vydobyli svoje postavenie.
Po troch kapitolách, ktoré sa zaoberajú mýtickým pôvodom neskorších jarlov, nasledujú polomýtické príbehy dobytia Orknejí Haraldom Krásnovlasým (nórskym kráľom) a pokračuje záznamom vecnejších udalostí.
Prvé tri kapitoly obsahujú text, ktorý vysvetľuje údajný pôvod názvu mesiacov staroseverského kalendára v švédčine a nórčine (prelom januára a februára) torsmånad podľa Thorriho a (február/marec) göjemånad podľa Gói. V súčasnej islandčine je Gói v tvare Góa používané ako ženské krstné meno.(Icelandic) When is Góa and What Does the Word Mean? (Guðrún Kvaran, Vísindavefurinn, University of Iceland) Prvé dve kapitoly takisto podávajú neobyčajné vysvetlenie pre pôvod názvu Nórska, ktoré zahŕňa Thorriho synov Nóra a Góra a ich rozdelenie zeme.
V diele sú predstavené osobnosti zároveň historické a mýtické: Sigurd Eysteinsson, Hákon Paulsson, Sigurd Hlodvirsson, Rognvald Eysteinsson, Magnus Erlendsson (sv. Magnus), Rögnvald Kali Kolsson a Harald Maddadsson.
Referencie
Zdroj
Kategória:Ságy Kategória:Dejiny Škótska Kategória:Orkneje Kategória:Literatúra 13. storočia