Sofijská synagóga ()CHAZAN, Elko; GEORGIEVA, Ester; RAŠKOVA, Angelina; LEVI, Soňa. Kratka iľustrovana enciklopedija na evrejskite obštnosti v Bălgarija i technite sinagogi. Sofia : Izdatelstvo „KAMEJA DIZAJN“. 2012. 196 s. ISBN 9789546290403. S. 130 – 152. (po bulharsky) je sefardská synagóga, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4019 – 4020. (po bulharsky)RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 109. (po bulharsky)STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 55. (po anglicky)KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 289. (bulharsky)TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A guide to Jewish Bulgaria. Second, expanded and updated edition. Free speech international foundation. 2021. 192 s. ISBN 9786199131244. S. 55 – 63. (po anglicky)RAJČEVSKI, Stojan. Sinagogi i kulturno nasledstvo na Evreite v Bălgarija. Sofia : Nacionalen muzej na bălgarskata kniga i poligrafija-Bălgarski bestselăr. 2009. 100 s. ISBN 9789544630744. S. 51 – 57. (po bulharsky)KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 666 – 668. (po bulharsky)MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 112 – 116. (po bulharsky) Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky. Je funkčným svätostánkom sofijskej židovskej komunity.
Iné názvy Budova je známa aj ako Sofijská centrálna synagóga (), Centrálna sofijská synagóga (), Centrálna synagóga (), alebo len Synagóga ().
Lokalita Synagóga sa nachádza v centrálnej časti Sofie v rajóne Văzraždane () na križovatke ulíc G. Vašington () a ulice Exarch Josif ().
Charakteristika Je najväčšou synagógou na Balkánskom poloostrove, tretou najväčšou synagógou v Európe a zároveň najväčšou sefardskou synagógou v Európe.
Bola postavená podľa projektu rakúskeho architekta Friedricha Grünangera. Budovu postavili miestni bulharskí staviteľskí majstri s výnimkou mramorových obkladov, ktoré boli zhotovená talianskymi majstrami, ktorí za týmto účelom do Sofie prišli.
Výstavba bola financovaná predovšetkým z darov sofijskej židovskej komunity. Celková ceny výstavby dosiahla čiastku 437 000 zlatých levov. Veľká časť čiastky bola darom troch bohatých sofijských Židov – Ezru Solomona Tadjera, Avrama Davičona Levyho a Bena Basama – ktorí patrili zároveň aj k iniciátorom výstavby novej synagógy.
Je jednou z emblematických stavieb Sofie, hrá významnú úlohu v urbanistickej štruktúre centra Sofie a spolu s neďaleko stojacou mešitou Baňa Baši, ako aj pravoslávnou Katedrálou svätej Nedele vytvára pomyselný trojuholník, ktorý spája svätyne troch hlavných náboženstiev v Sofii.
Budova je typickou stavbou bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia. Architektonicky ide o eklektickú stavbu, ktorá spája niekoľko historizujúcich štýlov. Spája v sebe novobarok, viedenskú secesiu ako aj prvky maurskej a byzantskej architektúry. Pri výstavbe bolo vizuálne využité veľké množstvo židovskej symboliky, pričom najvyužívanejším symbolom bolo číslo 8, ktoré sa objavuje vo viacerých podobách. Typovo je stavba totožná s bývalou viedenskou synagógou na Zirkusgasse (postavená v rokoch 1885 – 1887 a neskôr zničená nacistami), berlínskou Novou synagógou na Oranienburger Strasse, ako aj synagógou v maďarskom Segedíne. Je však väčšia než bola budova viedenskej synagógy, ktorá sa sofijskej synagóge stala hlavným vzorom.
Kapacita synagógy je 1170 miest. Budova sa vyznačuje výbornými akustickými vlastnosťami. Celková plocha interiéru dosahuje 659 m² a celková zastavaná plocha areálu prevyšuje 1000 m².
Exteriér Pôdorys budovy je štvorcového tvaru. Ide o budovu s centrálne uloženou kupolou a predsieňou. Priemer kupole dosahuje približne 20 metrov a jej najvyšší bod, ktorý tvorí aj najvyšší bod budovy samotnej je vo výške 31 metrov. Kupola samotná je vysoká až 23 metrov. Kupola zároveň predstavuje dominantný prvok celkového vizuálneho vzhľadu synagógy. Pôdorys základne kupoly je rovnako ako pôdorys naosu osemuholníkový. Areál strechy je taktiež obkolesený šiestimi malými vežičkami.
V rohoch pri základni kupoly sa nachádzajú ďalšie štyri menšie kupoly a celkovo sa v priestore strechy nachádza ešte jedna menšia kupola, ktorých je tak dokopy päť.
Pred vchodom do budovy sa vo vrchnej časti fasády predsiene nachádzajú dve menšie vežičky. Ide o komíny z podlahového vykurovacieho systému budovy.
Fasády budovy sa vyznačujú bohatou dekoratívnou výzdobou, predovšetkým rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a kameňorytom.
Interiér Pri výstavbe interiéru boli striktne dodržiavané židovské náboženské tradície.
Fasády interiéru sú tak ako exteriérové fasády bohato dekorované rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a kameňorytom. Podlaha budovy je dekorovaná viedenskou polychrómnou mozaikou.
Naos je osemuholníkového pôdorysu. V každom zo štyroch rohov budovy sa nachádza koncha. Konchy ako aj priestor medzi nimi sú oddelené od naosu budovy arkádami nad ktorými sa nachádza galéria, ktorá bola určená ako oddelený priestor pre ženy. Stĺpy sú zhotovené z kararského mramoru. thumb|left|vnútorný plán synagógy Z centrálnej časti kupoly sa spúšťa rozmerný dekoratívny luster, ktorý váži až 2250 kg. Je vyrobený z mosadzi a skla. Tento ako aj niektoré ďalšie svietniky a okrasné prvky synanógy boli dovezené z Viedne. Pred svätostánkom (Aron ha-kodeš), v ktorom sa uchováva Tóra, ako aj ďalšie písomnosti a relikvie sa nachádza pódium z bieleho mramoru s parapetom. Sedačky v chráme sú drevené, zhotovené z tzv. slavónskeho dubu zo stromov, ktoré pochádzali z dubov dovezených zo srbských lesov.
Dejiny Príprava výstavby Začiatkom 20. storočia sa na území Sofie nachádzalo niekoľko synagóg, Sofijská židovská obec však rozhodla o výstavbe novej reprezentatívnej budovy synagógy, ktorá by dôstojne predstavovala centrum miestnej židovskej komunity. Ako miesto na výstavbu bol vybraný priestor, kde sa do tej doby nachádzal midraš Ševet Achim, ako aj ďalšia zo sofijských synagóg známa pod názvom Ahava ve Chesed.
V priebehu októbra 1903 zvolal predseda Sofijskej židovskej obce Ezra Solomon Tadjer schôdzu na ktorej sa mali posúdiť otázky ohľadom výstavby novej synagógy. Výstavba bola v priebehu schôdze schválená a zároveň bola vybraná komisia pre výstavbu. Predsedom komisie sa stal Avram Davičon Levy a ďalšími členmi boli rabín M. Ehrenpreis, rabín Davičon Pipano, Ezra Solomon Tadjer, Ezra B. Jakov, Avram Isak Levy, Leon David Atie, Chaim Isak Almoznino a Avram B. David. Nasledovala príprava a zarovnanie terénu pre výstavbu a výber architekta. Tým sa sa stal významný rakúsky architekt Friedrich Grünanger, ktorý zhotovil projekt synagógy v priebehu roku 1904.
Prvý navrhnutý projekt nebol predstaviteľmi židovskej obce schválený a Grünangerovi bolo odporučené inšpirovať sa budovami niektorých významných európskych sefardských synagóg a to predovšetkým stavbou vtedajšej viedenskej mestskej synagógy. Grünanger z tohto dôvodu odišiel do Viedne za účelom preštudovania budovy a po návrate predstavil projekt v troch variantách, pre 500, 700, alebo 1100 návštevníkov. Hoci predstaviteľov komisie najviac zaujal tretí variant určený pre 1100 návštevníkov, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa rozhodlo o výstavbe variantu druhého, ktorý mal slúžiť pre 700 návštevníkov.
Výstavba a otvorenie Základný kameň budovy bol položený 13. novembra 1905. Čoskoro po začiatku výstavby komisia prehodnotila svoje rozhodnutie o kapacite synagógy. Z dôvodu rýchleho rozvoja Sofie a zvýšenej imigrácie do mesta sa začalo predpokladať, že kapacita synagógy nebude dostatočná a že je potrebné ju navýšiť. Padlo preto rozhodnutie, aby sa pokračovalo vo výstavbe podľa schváleného druhého variantu, ale s tým, že budova bude rozšírená takým spôsobom, aby sa mohla pôvodná kapacita navýšiť o ďalších 400 miest.
Celá stavba nakoniec trvala štyri roky. Budova bola dokončená v priebehu roku 1909. Ihneď sa začalo s prípravou slávnostného vysvätenia a otvorenia budovy, ku ktorému došlo 9. septembra 1909.
Slávnostné otvorenie prebiehalo vo veľkolepom duchu. Udalosť bola oslavovaná ako sviatok. Kresťanskí majitelia obchodov v Sofii na znak úcty k židovskej obci nechali v tento deň svoje obchody zatvorené, ako pri veľkých kresťanských sviatkoch. Pred budovou sa nachádzali skupiny dvoch gymnastických družstiev (Makabi a Gibor), ktoré svojimi zostavami vítali prichádzajúcich. Z dôvodu významnej účasti bulharských Židov v priebehu srbsko-bulharskej vojny v roku 1885 sa otvorenia synagógy zúčastnilo veľké množstvo vysokých dôstojníkov vtedajšej bulharskej armády.
Otvorenia sa takisto zúčastnili aj najvyššie politické špičky Bulharska, vrátane cára Ferdinanda I. a jeho manželky Eleonory von Reuss-Köstritzovej, ministerského predsedu Aleksandra Malinova, ako aj rôznych ministrov, diplomatov, sofijského metropolitu Partenija a ďalších významných osobností. Významné osobnosti vítal osobne hlavný bulharský rabín Mordechaj Ehrenpreis. thumb|left|strechy synagógy v zime
Po otvorení Centrálna synagóga sa stala sídlom hlavného bulharského rabína ako aj sofijského hlavného rabína a krátko po výstavbe aj religióznym centrom Židov v Bulharsku. Slúžila ako hlavná synagógy pre približne 8000 sofijských Židov. Istý čas bola aj sídlom bulharského židovského Najvyššieho duchovného súdu.
25. októbra 1940 bola v synagóge odhalená pamätná tabuľa s menami všetkých, ktorí sa podieľali na výstavbe synagógy.
V rokoch 1943 – 1944 synagóga nebola v prevádzke v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny a faktu, že väčšina sofijských Židov bola v priebehu vojny vysťahovaná na vidiek. 13. apríla 1944 bola budova synagógy vážne poškodená v dôsledku bombardovania Sofie, kedy bomba zasiahla severovýchodný roh budovy. Bomba pri dopade neexplodovala. Poškodené boli predovšetkým časť balkónu zo strany ulice Exarch Josif, ako aj niekoľko stĺpov v naose a sklenené okenné vitráže. Okrem toho bolo v dôsledku tejto udalosti zničená čast zbierok kníh z knižnice, ktorú pri bombardovaní zachvátil požiar.
Po roku 1948 sa počet židovských obyvateľov Sofie znateľne znížil, keďže ich veľká časť sa presídlila do Izraela.
V 50. rokoch 20. storočia bol vtedajší sofijský rabín Ašel Hananel zatknutý a uväznený komunistickou štátnou mocou (synagóga následne nemala rabína až do roku 1994).
V roku 1955 bol budove synagógy pridelený štatút kultúrnej pamiatky. V roku 1977 bola konštrukcia budovy mierne poškodená v dôsledku zemetrasenia. V 80. rokoch 20. storočia prebehla reštaurácia budovy, ktorá bola poškodená ešte od čias druhej svetovej vojny, ako aj v dôsledku neskoršieho zemetrasenia. V roku 1982 padol návrh z ministerstva kultúry, podľa ktorého mala byť budova synagógy pretransformovaná na koncertnú sieň. Návrh sa však stretol s odporom zo strany predstaviteľov židovskej obce a bulharská komunistická vláda sa nakoniec s odmietavým stanoviskom stotožnila.
Na začiatku 90. rokov 20. storočia bola budova plne odovzdaná späť do rúk židovskej komunity. V roku 1992 bolo pri synanóge otvorené múzeum. V priebehu 90. rokov 20. storočia ako aj začiatkom 21. storočia bola budova ešte niekoľkokrát reštaurovaná.