Wacław Łaciński (* 26. august 1891 – † ?) bol poľský diplomat, konzul Poľska v Bratislave v rokoch 19321939 (od 1. októbra 1938 generálny konzul).
Činnosť do septembra 1939 V poľskej zahraničnej službe pôsobil od roku 1919, v rokoch 19191925 ako pracovník vyslanectva v Prahe, vzápätí ako pracovník Politicko-ekonomického oddelenia Ministerstva zahraničných vecí (19251932), ako konzul v Bratislave (19321939) a radca Politicko-ekonomického oddelenia Ministerstva zahraničných vecí (1939).GNIAZDOWSKI, Mateusz. Kontakty piłsudczyków ze Słowakami w latach 1939 – 1945. In Niepodległość. ISSN 0272-0280, 2005, Tom. LV, s. 116. Zúčastnil sa na poľsko-litovských rokovaniach v Kráľovci (dnes Kaliningrad) v roku 1928.Rokowania polsko-litewskie w Królewcu [online]. Warszawa : Narodowe Archiwum Cyfrowe, [s. a.] [cit. 2017-08-14].
Zatknutie a uväznenie v Sovietskom zväze Po vypuknutí nemecko-poľskej vojny ho 17. septembra 1939 zatkli príslušníci NKVD a 28. septembra ho internovali v zajateckom tábore v Krzemieńci. V nasledujúcom období bol väznený v koncentračných táboroch, resp. väzeniach v Sovietskom zväze, konkrétne v Šepetivke, Kozielsku, Pavliševom Bore, GrjazovciTURSKI, Jerzy. Lista jeńców z obozu w Griazowcu. In Peszkowski, Zdzisław (ed.). Wspomnienia jeńca z Kozielska. Warszawa: Wydawnictwo Archidiecezji Warszawskiej, 1989. ISBN 83-85015-66-3, s. 72. a Ľubianke.
Za jeho uvoľnenie z väzenia opakovane intervenoval slovenský vyslanec v Moskve Fraňo Tiso, bratranec predsedu vlády a neskoršieho prezidenta Slovenska Jozefa Tisa. Prvýkrát tak učinil už krátko po svojom príchode do Moskvy marci 1940. Vedúcemu Národného komisariátu zahraničných vecí Viačeslavovi Michajlovičovi Molotovovi adresoval zvláštnu prosbu, v ktorej vyjadril „vďaku človeku, ktorý v svojom čase urobil veľa dobrého pre môj národ“.ČIERNA-LANTAYOVÁ, Dagmar. Pohľady na Východ : Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934 – 1944). Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2002. ISBN 978-80-224-0716-8, s. 165 – 166, 176. Zrejme aj jeho intervencie prispeli k tomu, že začiatkom júna 1941 bol Łacińskemu udelený súhlas na vycestovanie zo Sovietskeho zväzu. Slovenskí historici Dušan Segeš a Valerián Bystrický v tejto súvislosti uvádzajú: „Ak sa zohľadní skutočnosť, že konečnou zastávkou pre mnohých Poliakov väznených v Kozielsku boli masového hroby v Katyňskom lese [pozri Katynský masaker], je veľmi pravdepodobné, že F. Tiso zachránil W. Łacińskemu život.“ Napriek tomu, že prepusteniu Łacińskeho predchádzali intervencie F. Tisa, či mali reálny dopad na sovietske rozhodnutie nemožno potvrdiť.
Činnosť po prepustení z väzenia V auguste 1941 bol Łaciński prepustený a následne pôsobil v konzulárnom oddelení poľského veľvyslanectva v Moskve a od októbra 1941 v Taškente. Od roku 1942 pracoval na vyslanectve v Teheráne (ako riaditeľ úradu pre humanitárnu pomocPolska służba zagraniczna po 1 września 1939 r. Londyn : Wydawnictwo Stowarzyszenia Pracowników Polskiej Służby Zagranicznej, 1954, s. 85, 114. Zdroj: GNIAZDOWSKI, Mateusz. Kontakty piłsudczyków ze Słowakami w latach 1939 – 1945. In Niepodległość. ISSN 0272-0280, 2005, Tom. LV, s. 116.). Následne v rokoch 19421944 pôsobil na poľskom konzuláte v Nairobi, neskôr až do 50. rokov v Kapskom Meste.
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Portrét Wacława Łacińskeho na webe Národného digitálneho archívu
Kategória:Narodenia v 1891 Kategória:Narodenia 26. augusta Kategória:Poľskí diplomati Kategória:Úmrtia v 20. storočí