Užívanie (dokonavý vid: užitie; príslušná osoba sa volá užívateľ) môže byť: všeobecne užiť, užívať, užívateľ in: Krátky slovník slovenského jazykaužiť, užívať, užívateľ in: Slovník slovenského jazykaKÁLMÁNOVÁ, K.: Užívateľ a používateľ. In: Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 1, str. 63 dostupné online: požívanie, prijímanie do žalúdka (najmä o liekoch), pozri pod jedlo a pitie alebo droga (omamná látka) zažitie či prežitie vo veľkej miere, okúsenie, pozri pod prežitie príjemné zužitkovanie, nechanie niečoho príjemného pôsobiť na seba príjemné prežitie času s niekým nesprávne (bohemizmus) alebo zastarano: používanie (pozri aj používateľ) v práve: 1) a) používanie veci na svoje potreby, "využívanie úžitkovej hodnoty veci, vrátane prípadnej zmeny podstaty veci" Časť označená ako citát je podľa: vlastnické právo. In: ČÁP, Milan et al. Slovník stavebního práva. Praha:SEPROM, 1994. str. 176 (opakom je bratie úžitkov z veci), b) používanie nevlastnenej (napr. prenajatej) veci na svoje potreby (opakom je bratie úžitkov z nevlastnenej veci); 2) (používanie nevlastnenej veci na svoje potreby plus) bratie úžitkov z nevlastnenej veci, obhospodarovanie (približný latinský ekvivalent je ususfructus, t.j. požívanie); 3) v rímskom práve: usus alebo habitatio § 663 Obč. zákonníkanájom. In: OVEČKOVÁ, Oľga et al. Slovník obchodného práva. Bratislava: IURA EDITION, 1994. ISBN 80-88715-11-3. s. 152-153zák. č. 182/1993 Z. z. (napr. §5)užívati. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online (význam č. 2)užívať in: Krátky slovník slovenského jazykaužívať, užívanie in: Slovník slovenského jazyka (Pozn.: Tu sa nepresne sčasti hovorí o držbe, užívanie je však aj zaobchádzanie, používanie) usus, usufructus, užívací právo In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 7. ŠŽ. Praha: Československý kompas, 1933. s. 505, 515, pozri užívanie (právo) a užívacie právo Zdroje