Dlhová intolerancia je termín vytvorený autormi Carmen Reinhartovou, Kennethom Rogoffom a Miguelom Savastanom. Termín odkazuje na neschopnosť rozvíjajúcich sa trhov riadiť úroveň externého (zahraničného) dlhu tak, ako by to za rovnakých podmienok bolo zvládnuteľné pre vyspelé krajiny. Autori vytvárajú analógiu s neschopnosťou niektorých organizmov stráviť mliečny cukor, ako je to v prípade Intolerancie laktózy.
Hypotéza dlhovej intolerancie Koncepcia dlhovej intolerancie poukazuje na extrémnu situáciu, ktorú mnohé rozvíjajúce sa trhové ekonomiky zažívajú na svojich úrovniach zahraničného dlhu, aj keď by ich úroveň bola v podmienkach vyspelých ekonomík kontrolovateľná. V prípade dlhovo intolerantných krajín sa úverové riziko zdá byť neprimerané vzhľadom na veľkosť ich dlhovej záťaže, čo vedie k extrémnym okolnostiam, ktoré sa väčšinou prejavujú veľmi vysokou volatilitou a ťažkosťami pri splácaní dlhových záväzkov.
Táto hypotéza je založená na empirickom fakte, že dlhové krízy v rozvíjajúcich sa ekonomikách sa zvyčajne vyskytujú na úrovniach dlhu, ktoré sa nemusia považovať za nadmerné. Analýzou úrovne zadlženia a rozhodnutí, ktoré viedli k zlyhaniu v stredne príjmových krajín medzi rokmi 1970 až 2008 sa zistilo, že v čase zlyhania je pomer zahraničného dlhu k HDP vyšší ako 100 percent len v 16 percentách prípadov; viac ako 50 percent zlyhania sa vyskytuje na úrovni zahraničného dlhu pod 60 percentami; a 19 percent epizód sa vyskytuje na úrovni dlhu pod 40 percentami HNP.
+ Zahraničný dlh v rovnakom čase ako zlyhania: od 1970 do 2008 Rozsah pomerov zahraničného dlhu k HNP na konci prvého roku zlyhania alebo reštrukturalizácie (%) Percento všetkých zlyhaní alebo reštrukturalizácií v krajinách so strednými príjmami <40 19.4 41-60 32.3 61-80 16.1 81-100 16.1 >100 16.1 Zdroj: Reinhart and Rogoff (2009)
Referencie
Kategória:Monetárna teória Kategória:Makroekonómia Kategória:Hospodárska politika