Kornej Ivanovič Čukovskij (; vlastným menom Nikolaj Vasilievič Kornejčukov, , * 19. (31.) marec 1882, Petrohrad† 28. október 1969, Moskva) bol ruský a sovietsky básnik, publicista, literárny kritik, prekladateľ, literárny vedec a spisovateľ pre deti. Otec spisovateľov N. K. Čukovského a L. K. Čukovskej. Podľa štatistík z roku 2015 bol najúspešnejším ruským autorom detskej literatúry, do tohto roku bolo vydaných 132 jeho kníh v náklade 2,4 milióna exemplárov.
Život Narodil sa v Petrohrade ako Nikolaj Vasilievič Kornejčukov. Bol potomok bohatého židovského občana Emmanuila Solomonoviča Levensona a slúžky ukrajinského pôvodu Jekateriny Osipovny Kornejčukovej. Z tohto vzťahu pochádzala aj jeho staršia sestra Marija. Krátko po jeho narodení a asi troch rokoch ich spoločného života však jeho otec opustil svoju neoficiálnu rodinu, vzal si ženu z vyššej spoločnosti a odišiel do Baku, kde podnikal.
Detstvo strávil v skromných pomeroch v Odese a Nikolajeve. V Odese navštevoval jedno z miestnych gymnázií. Jeho spolužiakom a kamarátom zo školy bol aj neskôr významný spisovateľ a cestovateľ Boris Žitkov. Štúdium na gymnáziu však nedokončil, podľa vlastnej biografie ho údajne vylúčili pre jeho neprivilegovaný (nemanželský) pôvod.
Od začiatku svojej literárnej kariéry používal Kornejčukov pseudonym Kornej Čukovskij, ku ktorému si neskôr pripojil fiktívne otcovské meno Ivanovič. Po revolúcii prijal svoj pseudonym Kornej Ivanovič Čukovskij za svoje občianske meno.
Od roku 1901 pracoval pre odeské noviny Odesskije Novosti. V rokoch 19031905 sa sám naučil po anglicky a začal pracovať ako korešpondent odeských novín v Londýne. Veľa času tu trávil štúdiom britskej a americkej literatúry. V roku 1904 sa vrátil do Odesy a usadil sa tu so svojou rodinou na ulici Bazarnaja č. 2. Zúčastnil sa ruskej revolúcie v roku 1905.
Do roku 1918 sa venoval literárnej kritike, stal sa napríklad jedným z najuznávanejších odborníkov na Nekrasovove diela. Prekladal tiež anglických a amerických autorov. Po revolúcii a nástupe boľševikov sa preorientoval na bezpečnejšiu tvorbu pre deti, ktorou dosiahol svoje najväčšie úspechy.
Po roku 1927 boli jeho rozprávky cenzurované a kritizované. Štvrté vydanie „Barmaleja“ bolo zakázané ako neprijateľné z pedagogického hľadiska. V roku 1928 jeho veršovanú rozprávku Krokodíl v novinách Pravda verejne skritizovala Nadežda Krupská. Čukovskij bol nútený verejne odsúdiť svoju predošlú tvorbu. Pre túto kritiku do roku 1942 nevydal žiadnu veršovanú rozprávku.
Dielo Bol preslávený predovšetkým ako autor veršov a prózy pre deti. Známe sú napríklad jeho knihy Švábisko (rus. Tarakanišče), Krokodíl (rus. Krokodil), Mydlipán (rus. Mojdodyr) alebo Telefón (rus. Telefon); najmä úryvky z poslednej menovanej sú Rusom všeobecne známe a objavujú sa dodnes v každodennej konverzácii.
V slovenčine je najznámejšia Čukovského detská kniha Doktor Jajbolíto (rus. Doktor Ajbolit) inšpirovaná Loftingovou knihou Doctor Dolittle.
V slovenčine vyšli: Švábisko, Bratislava, Smena, 1949 Od dvoch do piatich, Bratislava, Mladé letá, 1963, 1981 Doktor Jajbolíto, Bratislava, Mladé letá, 1968, 1978, 1990; Buvik, 2016
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Ruskí spisovatelia Kategória:Ruskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Ruskí básnici Kategória:Ruskí literárni kritici Kategória:Literárni teoretici Kategória:Osobnosti na sovietskych poštových známkach Kategória:Osobnosti z Petrohradu Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity