thumb|Budova nitrianskej synagógy v súčasnosti. Židovská obec v Nitre je najstaršou doloženou židovskou komunitou na území Slovenska. Prví Židia sa v Nitre usadili už na prelome 9. a 10. storočia. Postupne sa židovská komunita v meste usadila v osade Párovce, ktorá sa neskôr stala súčasťou Nitry. Židia sa stali poprednými obyvateľmi mesta, mali veľký podiel na obchode a výrobe, patrili k priekopníkom priemyslu v Nitre. Na prelome 19. a 20. storočia tvorili Židia až jednu tretinu obyvateľov Nitry. V tomto období bola Nitra považovaná za jednu z metropol európskeho židovského náboženského sveta. Počas Holokaustu väčšina nitrianskych Židov zahynula v koncentračných táboroch v nacistickom Nemecku. To komunitu prakticky zdecimovalo. Po vojne sa vrátilo približne 600 Židov. Väčšina z nich následne emigrovala do zahraničia. Zo skoro 6 000 Židov tak zostalo v súčasnosti v Nitre už iba niekoľko desiatok.
Dejiny Počiatky židovského osídlenia v Nitre a rozvoj obce Prví Židia sa v Nitre podľa predpokladov usadili už na prelome 9. a 10. storočia. Jednalo sa o obchodníkov, ktorí žili a pôsobili priamo pod nitrianskym hradom. Na konci 11. storočia začali v meste pôsobiť židovskí minciari a úradníci. Títo mali na starosti kráľovské financie. Už v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113 sa spomína tzv. Židovský vrch, teda Mons Judeorum, ktorý sa mal nachádzať v tesnej blízkosti Nitry. Pri získaní mestských výsad v roku 1248 už bola v privilégiách spomenutá opevnená židovská osada (Castrum Judeorum) (územie Pároviec), ktorá spadala pod Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore. Táto osada mala dokonca kultúrne zariadenia a aktívnu židovskú obec. Nejednalo sa však o trvalé židovské osídlenie, ktoré pretrvalo dlhodobo, keďže Židia boli terčom perzekúcie. Z tohto dôvodu židovské osídlenie v Nitre niekoľkokrát zaniklo a následne bolo obnovené. V roku 1522 sa objavuje prvá doložená písomná zmienka o židovskej komunite v osade Párovce (táto sa neskôr stala súčasťou Nitry). Avšak z dôvodu perzekúcie, no predovšetkým vojenských konfliktov z nasledujúcej doby zanikla aj táto komunita. Židia sa tak do Nitry vrátili na začiatku 17. storočia. Avšak už v roku 1703 boli Párovce zničené vojskom Františka II. Rákociho a tak museli Židia osadu osídľovať znova. V roku 1745 je na Párovciach doložená znova prítomnosť židovských rodín. V roku 1752 žilo na Párovciach približne 30 židovských rodín, vďaka čomu sa Párovce postupne stali kupeckým a remeselníckym centrom Nitry. V roku 1766 sa komunita znova rozrástla, rozširovali ju predovšetkým Židia z Moravy. V tej dobe už mali nitrianski Židia vlastného rabína a synagógu. V roku 1768 žilo v Nitre už 169 Židov, títo tak mali nie len rabína, ale i niekoľko učiteľov. Komunita sa venovala predovšetkým obchodu a remeslám. Na konci 18. storočia tu pôsobil významný učenec a súčasne rabín Menachem Mendel Deutsch. V tej dobe pod neho spadali aj všetci židia z okolitých obcí. Židovskú komunitu v Nitre vtedy tvorilo približne 450 ľudí, drvivá väčšina z nich žila na Párovciach. Situácia na Párovciach však bola v tejto dobe veľmi zložitá, keďže tu boli katastrofálne hygienické podmienky.
V roku 1818 bola vedľa staršej synagógy postavená nová. Táto mala oveľa väčšiu kapacitu s niekoľko sto miestami. Židia sa začali tiež združovať do rôznych spolkov. Už v roku 1820 žilo v Nitre viac ako 1 000 Židov, z nich 100 v centre mesta, zvyšok na Párovciach. K väčšiemu presunu Židov z Pároviec do centra Nitry došlo až po roku 1840, keď boli zrušené zákony, ktoré obmedzovali osídľovanie židovského obyvateľstva v mestách. V roku 1845 žilo v Nitre už 2 000 Židov, z toho na Párovciach 1 500. V roku 1836 začal v meste pôsobiť ako hlavný mestský rabín rabín Ezechiel Baneth (prípadne zvaný Jechezkel Banet). Práve on založil v Nitre Ješivu, teda vyššiu školu pre židovských mladých mužov, ktorí po jej absolvovaní mohli vykonávať funkciu rabína. Táto škola si postupne vybudovala výbornú povesť naprieč celým štátom. Medzi jej známych absolventov patrili Kalonymus Weiss, Šlomo Broyer (predseda nemeckého zväzu ortodoxných rabínov), Isroel Haim Braun, či Moše Vorhand. Ďalším rabínom v Nitre sa stal Falk Büchler, ktorý nahradil Ezekiela Baneta. Počas Uhorskej revolúcie v roku 1848 sa nitrianska židovská komunita hlavne v centre mesta stala terčom rôznych útokov. Došlo k vyrabovaniu ich obchodov a obydlí. Následne boli Židia, ktorí žili v centre mesta vypovedaní na Párovce. Už o pár mesiacov im však bol povolený návrat. Už približne v roku 1860 sa presun Židov z Pároviec do centra mesta zintenzívnil. V roku 1865 otvoril v Nitre Eliahu Somek prvú pálenicu na alkohol. O dva roky neskôr Adolf Kremer otvoril veľkú pílu a továreň na spracovanie dreva, kde zamestnával až 200 ľudí. V roku 1870 začali v meste vychádzať noviny s názvom Nyitrai Lapok, tieto boli v maďarskom a nemeckom jazyku. Tieto vydával Josef Weiss, taktiež člen miestnej židovskej obce. Práve maďarský a nemecký jazyk boli hlavnými jazykmi miestnych Židov. V meste sa postupne vytvorilo viacero podnikov, ktoré zamestnávali stovky ľudí. Mnohé z nich vlastnili práve členovia nitrianskej židovskej obce. Nitrianski židia sa tak stali priekopníkmi priemyslu v meste. Práve v meste sa postupne začala tvoriť liberálna (neologická) židovská komunita. Väčšina komunity, hlavne na Párovciach, však stále zostávala ortodoxnou. V Nitre sa taj fakticky postupne vytvorili dve židovské obce, ortodoxná a liberálnejšia. Na tomto základe sa dokonca rozdelil aj židovský cintorín. Iba židovskú ľudovú školu navštevovali príslušníci oboch častí komunity spoločne. Na začiatku 70. rokov 19. storočia žilo v Nitre už viac ako 3 200 Židov, čo bola jedna tretina celkového obyvateľstva Nitry. V tej dobe už väčšina Židov bývala v centre mesta. Na Párovciach však stále žilo približne 1 500 Židov. Hlavným nitrianskym mestským rabínom sa v roku 1868 stal Šalamún Deutsch (prípadne zvaný Shlomo Deutsch), tohto nahradil Jozef Hőnig (prípadne zvaný Yosef Henig) a následne Akiva Klein. Rabínom neologickej časti obce bol Armin Marmorstein. V neologickej časti sa vytvorilo viacero charitatívnych komunít, ktoré sa venovali vzájomnej pomoci vo vnútri židovskej obce. Jednalo sa napríklad o Združenie židovských žien, ktoré bolo založené už v roku 1889.
20. storočie a holokaust Veľa priaznivcov si získalo nové sionistické hnutie. Viacerí členovia nitrianskej židovskej komunity sa stali významnými predstaviteľmi tohto hnutia v Rakúsko-Uhorsku. Felix Neiman z Nitry sa stal dokonca jedným z vodcov hnutia v Uhorsku. V meste došlo tiež k vytvoreniu sionistického združenia s názvom "Ahavat Zion". Židia si postupne vytvorili významný vplyv na mestskú ekonomiku. Vlastnili väčšinu obchodných a výrobných prevádzok a dve banky. V roku 1910 sa začalo so stavbou novej veľkej synagógy. Táto bola stavaná v maursko-byzantskom stavebnom slohu a dokončená v septembri 1911. Počas prvej svetovej vojny bolo do rakúsko-uhorskej armády odvedených aj mnoho členov židovskej obce. Po skončení vojny sa židovská komunita stala terčom sociálnych nepokojov a práve veteráni svetovej vojny účinne bránili plieneniu obchodov a prevádzok. Už v 20. rokoch 20. storočia bol v meste založený židovský športový klub Maccabi. Bol tretí najpočetnejší na území Slovenska a združoval viacero rôznych športov. Následne sa postupne v Nitre vytvorili ďalšie podobné športové, ale i kultúrne židovské kluby. Na začiatku 20. storočia došlo k početnému rastu aj neologickej časti židovskej obce. V roku 1921 ju tvorilo už približne 750 ľudí. Hlavným rabínom tejto časti bol v danom období Dávid Klein, významný kazateľ a vedec. V roku 1929 sa hlavným rabínom nelogickej časti komunity stal Alojz Schweiger (prípadne zvaný Eliezer Schweiger). Tento preložil množstvo židovských textov do slovenského jazyka. Presadzoval výuku na židovských školách v slovenskom jazyku. Neskôr pôsobil ako predseda Zväzu tradičných (neologických) rabínov na Slovensku. Alojz Schweiger bol nadšeným podporovateľom myšlienok sionizmu, v minulosti patril dokonca k blízkym spolupracovníkom Theodora Herzla, ktorý je považovaný za zakladateľa sionizmu. V polovici 30. rokov 20. storočia sa na čelo neologickej časti obce dostal Július Schlesinger. Ten sa v roku 1936 pričinil o otvorenie židovskej nemocnice na Párovciach. Táto bola iba druhá svojho druhu na území Slovenska. Naproti tomu ortodoxnú časť komunity tvorilo v roku 1922 až 3 000 členov. Hlavným rabínom ortodoxnej časti bol do roku 1927 Moše Katz. Katz stál súčasne na čele miestnej ješivy. Keďže sa jednalo o početnejšiu komunitu, vlastnila až dve veľké a osem menších synagóg. Prevádzkovala pomerne veľkú ľudovú školu, kde sa vyučovalo v slovenskom jazyku, dve ješivy, dokonca aj domov dôchodcov. Ortodoxná časť komunity komunikovala predovšetkým v nemeckom a čiastočne slovenskom jazyku. V roku 1927 nahradil Katza po smrti jeho syn Abrahám Aron Katz (prípadne zvaný Avraham Aharon Katz), ktorý sa tak stal hlavným ortodoxným rabínom v meste. V roku 1931 sa hlavným rabínom ortodoxnej časti stal Samuel Dávid Ungar (prípadne zvaný Shmuel David Unger). Tento patril už v tej dobe medzi najvýznamnejších rabínov a predstaviteľov židovskej obce na území Česko-Slovenska. V roku 1935 sa stal dokonca viceprezidentom celosvetovej židovskej organizácie "Agudat Jisrael" (Agudat Yisrael). Práve Samuel Dávid Ungar mal veľký vplyv na podstatnom rozvoji nitrianskej ješivy. Táto mala až 300 žiakov a navštevovali ju študenti dokonca z USA, Belgicka, Francúzska, či Spojeného kráľovstva. Už v roku 1932 tak bola ješiva rozšírená a dostala aj novú budovu. Na jej vedení sa podieľal taktiež Chaim Michael Dov Weissmandl, zať Samuela Dávida Ungara. Ješiva mala v tomto období aj rozsiahlu knižnicu židovského náboženského práva Halacha, ktorú tvorilo až 8 000 kníh. Podľa sčítania ľudu z roku 1930 sa už väčšina nitrianskych Židov hlásila k česko-slovenskej národnosti.