Interkontinentálny pohár Založený 1960 Zrušený 2004 Organizátor UEFA/CONMEBOL Počet tímov 2 Najúspešnejšie kluby Peñarol (3) Nacional (3) AC Miláno (3) Real Madrid (3) Boca Juniors (3)
Interkontinentálny pohár bola medzikontinentálná futbalová súťaž, organizovaná UEFA a CONMEBOL v rokoch 1960 až 2004. V zápase o najlepší klub na svete sa každý rok stretli víťaz Európskeho pohára majstrov/Ligy majstrov a víťaz Copa Libertadores.
História V sezóne 1955/1956 sa prvýkrát hral Európsky pohár majstrov (EPM), o štyri roky neskôr vznikla juhoamerická obdoba EPM Copa Libertadores (Pohár osloboditeľov). Víťazi klubových súťaží dvoch futbalovo najvyspelejších kontinentov potom súperili o titul najlepšieho futbalového klubu sveta. Premiérovým držiteľom prestížnej trofeje sa stal v roku 1960 Real Madrid, v tom čase už 5-násobný víťaz EPM, Peñarol Montevideo (0:0, 5:1) . Uruguajský klub si o rok zopakoval duel o trofej, tentoraz bol úspešnejší ako jeho európsky súper Benfica Lisabon. V Lisabone prehral 0:1, doma vysoko 5:0 (najvyššie víťazstvo v histórii pohára) , podľa vtedajších pravidiel sa musel hrať tretí zápas, nerozhodoval počet gólov, ale bodov. Ďalšie dva ročníky ovládol brazílsky Santos FC s „kráľom futbalu“ Pelém, ktorý je aj najlepším strelcom v histórii súťaže. Prvým európskym dvojnásobným víťazom sa stal Inter Miláno .
Súťaži sa nevyhli aféry, v rokoch 1967 a 1968 boli zápasy argentínskych a britských klubov Racing Club a Estudiantes proti Celticu Glasgow a Manchestru United plné nešportového správania. Vyvrcholilo to v roku 1969 medzi Estudiantes a AC Miláno, v prvom zápase v Miláne vyhrali rossoneri 3:0, odvetný zápas v Buenos Aires sa hral v nepriateľskej atmosfére, hráči Estudiantes brutálnym spôsobom napádali hráčov Milána. Škandalózne správanie hráčov musela riešiť Argentínska futbalová asociácia, traja hráči dostali tvrdé tresty zákazu činnosti .
Aj z týchto dôvodov prišlo v 70. rokoch k určitej degradácii súťaže, európske kluby nejavili záujem o stretnutia najmä na horúcej juhoamerickej pôde, víťazi EPM bojkotovali súťaž. V rokoch 1975 a 1978 sa o pohár vôbec nehralo, päťkrát hrali o trofej porazení finalisti EPM. Ajax Amsterdam nahradili v súbojoch o svetový primát Panathinaikos Atény (1971) resp. Juventus Turín (1973), Bayern Mníchov zastúpilo v roku 1974 Atlético Madrid, ktoré ako jediný klub získalo Interkontinentálny pohár z pozície „náhradníka“, FC Liverpool a Nottingham Forest dali šancu Borussii Mönchengladbach (1977) a švédskemu klubu Malmö FF (1979).
Až do roku 1979 sa hralo o pohár systémom doma-vonku. V roku 1980 sa stala sponzorom pohára japonská automobilka Toyota, odvtedy sa hral len jeden zápas v Tokiu, posledné tri ročníky v Jokohame. Víťazný tím získal okrem pôvodného pohára, udeľovaného od roku 1960 aj novú trofej od sponzora Toyota cup. Kým v 80. rokoch sa darilo viac juhoamerickým klubom, ktoré získali pohár sedemkrát, aj vďaka nepretržitej sérii z rokov 1979-1984, v 90. rokoch bol pomer víťazstiev 7:3 v prospech európskym zástupcov.
Posledným víťazom pohára sa stal v roku 2004 FC Porto Svetový pohár klubov vyhralo Porto 12.12.2004. Súťaž bola nahradená novým formátom Majstrovstvá sveta klubov FIFA, v roku 2017 uznala FIFA všetkých víťazov Interkontinentálneho pohára za oficiálnych klubových majstrov sveta.
Celkom sa odohralo 43 ročníkov, pomer víťazstiev vyznel tesne v prospech klubov z Južnej Ameriky (22), európske kluby mali na konte o jeden triumf menej. Titul získalo 25 klubov z 11 krajín, najúspešnejšie si počínali argentínske kluby, ktoré triumfovali deväťkrát, z Európy sa najviac darilo talianskym klubom, trio AC Miláno, Inter Miláno a Juventus FC vyhrali pohár spolu sedemkrát.
Prehľad víťazov RokVíťaz1960 Real Madrid 1961 Peñarol 1962 FC Santos 1963 FC Santos 1964 Inter Miláno 1965 Inter Miláno 1966 Peñarol 1967 Racing Club 1968 Estudiantes 1969 AC Miláno 1970 Feyenoord1971 Nacional1972 Ajax Amsterdam1973 Independiente 1974 Atlético Madrid RokVíťaz1975ročník neodohraný1976 Bayern Mníchov 1977 Boca Juniors1978ročník neodohraný1979 Olimpia Asunción1980 Nacional1981 Flamengo 1982 Peñarol 1983 Grêmio 1984 Independiente 1985 Juventus Turín 1986 River Plate 1987 FC Porto1988 Nacional1989 AC Miláno RokVíťaz1990 AC Miláno1991 Crvena zvezda Belehrad 1992 São Paulo 1993 São Paulo 1994 Vélez Sarsfield 1995 Ajax Amsterdam 1996 Juventus Turín 1997 Borussia Dortmund 1998 Real Madrid 1999 Manchester United 2000 Boca Juniors2001 Bayern Mníchov 2002 Real Madrid 2003 Boca Juniors 2004 FC Porto
Najviac titulov PočetKlubRoky<center>3 Peñarol 1961, 1966, 1982 <center>3 Nacional 1971, 1980, 1988<center>3 AC Miláno 1969, 1989, 1990<center>3 Real Madrid 1960, 1998, 2002<center>3 Boca Juniors 1977, 2000, 2003
Rozdelenie titulov podľa kontinentov KontinentTitulyTituly podľa krajínJužná Amerika<center>22Argentína (9), Brazília (6), Uruguaj(6), Paraguaj (1)Európa<center>21Taliansko (7), Španielsko (4), Nemecko (3), Holandsko (3), Portugalsko (2), Anglicko (1), Juhoslávia (1)
Pozri aj Majstrovstvá sveta klubov FIFA Zoznam majstrov sveta futbalových klubov
Iné projekty
Externé odkazy Intercontinental Club Cup na rsssf.com
Referencie
Kategória:Interkontinentálny pohár vo futbale Kategória:Zaniknuté futbalové súťaže Kategória:UEFA