Progresívne Slovensko (skratka PS) je sociálnoliberálne parlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.
Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí. Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.
V parlamentných voľbách v roku 2023 získalo PS 17,96 % hlasov, čo hnutiu zabezpečilo 32 poslaneckých mandátov. 3. októbra 2024 sa k PS pridal poslanec Viliam Tankó, čím sa počet členov poslaneckého klubu zvýšil na 33 . Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v roku 2024, získalo hnutie 27,81 % hlasov a 6 poslaneckých postov, čím sa stalo najúspešnejšou stranou na Slovensku.
História Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020 V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu. K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban. Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom. Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.
20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem, ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 20162020 Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.
Prezidentské a európske voľby 2019 V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.
Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.
Kampaň do parlamentných volieb Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.
Volebné obdobie 2020 – 2023 Výsledky volieb do Národnej rady vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a SPOLU prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na Ústavnom súde SR sťažnosť na výsledok parlamentných volieb. Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať. Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová. Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on. Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.
Do Progresívneho Slovenska 9. apríla 2021 vstúpil poslanec NR SR Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.
18. januára 2022 bol za podpredsedu Európskeho parlamentu prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS Michal Šimečka.
7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany Michal Šimečka. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.
V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol pôvodne zvolený za stranu SPOLU - Občianska demokracia.
29. marca 2023 do PS vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. Volebné obdobie 2023 – 2027 Vo voľbách do NR SR v roku 2023 získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami SLOVENSKO (bývalé OĽANO), KDH a SaS v opozícii, ako najsilnejšia opozičná strana s 32 poslancami. V súboji o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo Ivana Korčoka.
Voľby do Európskeho parlamentu 2024 V januári 2024 avizovali dohodu s Ľudovítom Ódorom, expremiérom úradníckej vlády, že povedie kandidátku hnutia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia. Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, diplomatka Ľubica Karvašová, odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda EP Martin Hojsík, ekológ Michal Wiezik, expertka na európsku politiku Lucia Yar, pedagóg Miroslav Kocúr, analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR Martin Poliačik.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar.
Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda Trnavského samosprávneho kraja a bývalý poslanec NR SR za OĽaNO Jozef Viskupič, bývalý veľvyslanec pri NATO a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej Peter Bátor a 3. októbra 2024 do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým SLOVENSKO) rómskej národnosti Viliam Tankó. Hnutie má teraz 33 poslancov.
Politické postoje
Ideológia
Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do ľavého politického spektra, napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako SMER-SD. Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci ekonomicky liberálnu. Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú, ale tiež Jakub Filo z Denníka SME tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“. Spoluzakladateľ a prvý predseda strany Ivan Štefunko rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu. Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so Slobodou a Solidaritou, v minulosti aj so stranami Za ľudí či OĽaNO/SLOVENSKO.
V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.
18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).
Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030: Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách, podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
Domáca politika Hlavnými cieľmi Progresívneho Slovenska pod vedením predsedu Michala Šimečku je boj s korupciou a obnovenie právneho štátu, zníženie životných nákladov, najmä na bývanie a presadenie ekonomického programu Tresk.
Od svojho vzniku Progresívne Slovensko akcentovalo aj zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Hnutie plánuje výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie. Zameriava sa aj na témy ako právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia, nábožensky neutrálny štát či socioekonomická situácia rómskej menšiny.
PS sa dlhodobo dištancuje od politiky Roberta Fica a jeho koaličných partnerov a pred parlamentnými voľbami 2027 presadzuje úzku spoluprácu opozičných strán aj napriek názorovým rozdielom zdroj. Predseda hnutia Michal Šimečka zdôrazňuje, že ak má opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, musí koordinovaným postupom zabrániť prepadnutiu hlasov .
Boj s korupciou
Progresívne Slovensko opakovane kritizovalo korupčné kauzy vlád Roberta Fica a predstavilo program Kladivo na korupciu, zameraný na efektívny boj s korupcie a posilnenie právneho štátu.