Claudio Graziano (* 22. november 1953, Turín, Taliansko† 17. jún 2024, Rím) bol taliansky generál.
Od 6. novembra 2018 bol predsedom Vojenského výboru Európskej únie. V rokoch 2015 - 2018 bol náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky.
Životopis Claudio Graziano v rokoch 1972 až 1976 absolvoval vojenskú akadémiu a Školu aplikovaných vojenských štúdií. Dôstojníkom pechoty sa stal v roku 1974. Svoje vojenské pôsobenie začal ako veliteľ čaty v horskom prápore. Od roku 1980 pôsobil v brigáde „Tridentina“ kde velil delostreleckej a pechotnej rote. Od roku 1987, po povýšení na majora, pracoval na Generálnom štábe v Ríme. V júni 1992 sa stal veliteľom horského práporu „Susa“ a zúčastnil sa s ním operácie UNOMOZ v Mozambiku. Od konca roku 1993 opäť pracoval na Generálnom štábe. V roku 1996 bol ako plukovník ustanovený za veliteľa 2. horského pluku v Cuneo. Od roku 1998 viedol plánovanie a politiku na Generálnom štábe. V roku 2001 bol vymenovaný za pridelenca obrany Talianska v Spojených štátoch. Do prvej generálskej hodnosti, brigádny generál, bol povýšený v roku 2002.
Po návrate zo zahraničia od augusta 2004 do februára 2006 velil horskej brigáde „Taurinense“, zároveň bol od júla 2005 do februára 2006 veliteľom Medzinárodnej brigády v Kábule v rámci misie ISAF. Od marca 2006 bol zástupcom veliteľa pre operácie na Spojenom štábe pre operácie. 19. januára 2007 bol menovaný za veliteľa misie UNIFIL v Libanone. Nahradil francúzskeho generálmajora Alaina Pellegriniho, ktorý post opustil 17. februára 2007. Graziano misii velil do 29. januára 2010. K 1. januáru 2010 bol povýšený na generálporučíka a po kratšom pôsobení na Ministerstve obrany bol 14. októbra 2011 vymenovaný do funkcie náčelníka Generálneho štábu Talianskej armády. Vo funkcii pôsobil od 6. decembra 2011.
V roku 1997 absolvoval United States Army War College. Má dva magisterské tituly z humanitných vied z Katolíckej univerzity v Ríme a zo strategických vojenských vied.
Do funkcie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky bol menovaný 24. decembra 2014 s účinnosťou od 28. februára 2015. V rovnaký deň sa stal generálom. V tejto funkcii uskutočnil aj oficiálnu návštevu Slovenska. Funkciu vykonával do roku 2018.
Na zasadnutí v novembri 2017 ho Vojenský výbor Európskej únie zvolil za svojho ďalšieho predsedu. Výboru predsedal od 6. novembra 2018. V tejto funkcii navštívil 18. júla 2019 Slovensko.
17. júna 2024 bol Graziano nájdený mŕtvy na následky strelného poranenia vo svojom dome v Ríme. Na mieste bol nájdený list na rozlúčku venovaný svojej manželke, ktorá zomrela v predchádzajúcom roku. V liste uviedol, že po jej smrti stratil zmysel života (taliansky: "una mancanza di senso nella [sua] vita"). Vzhľadom na jeho minulosť v talianskej armáde a úlohu, ktorú zastával ako prezident vojenských lodeníc Fincantieri v Terste, sa začalo vyšetrovanie jeho smrti. Medzi skúmanými hypotézami bolo aj podnecovanie k samovražde zo strany zahraničných tajných agentov.
Graziano zohral kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskej obrany, ktorá podľa neho mohla pôsobiť odstrašujúco alebo aj prispieť k deeskalácii narastajúceho konfliktu medzi západnými krajinami a Ruskom.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Talianski generáli Kategória:Náčelníci Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky Kategória:Talianski diplomati Kategória:Predsedovia Vojenského výboru Európskej únie Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky Kategória:Osobnosti z Turína Kategória:Obete samovrážd