Naďa Hrčková

Prof. PhDr. Naďa Hrčková, CSc., rodená Majerská (* 11. august 1939, Bratislava) je slovenská muzikologička a vysokoškolská pedagogička.

Život Narodená 11. 8. 1939 v Bratislave, kde momentálne aj žije. Medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti novšej hudobnej historiografie. Vysokoškolská pedagogička, vedecky a esejisticky činná v oblasti hudobnej vedy, tvorby a súčasnej, najmä slovenskej hudobnej kultúry.

Profesionálne pôsobenie Takmer 40 rokov (19622004) pôsobila na odbore hudobná veda Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa stala v humanitných akademických snaženiach, i keď v novej orientácii, nasledovníčkou známeho profesora hudobnej vedy Jozefa Kresánka. Rad jej absolventov zastáva významné miesto v oblasti hudobnej vedy a organizácie hudobnej kultúry.

Od roku 1968 do 1971 bola aj redaktorkou časopisu Slovenská hudba a Hudobný život. Ako kritička avantgardy 60. rokov bola počas normalizácie (1971), nasledujúcej po sovietskej invázii do ČSSR v auguste 1968, za tieto svoje „nesprávne estetické názory” vyškrtnutá zo Zväzu slovenských skladateľov a mala zákaz publikačnej činnosti.

V rokoch 20042008 bola vedeckou pracovníčkou v Centre výskumu HTF VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako hudobná spisovateľka v slobodnom povolaní.

Vedecko-pedagogické tituly V roku 1961 absolvovala štúdium odboru hudobná veda na Filozofickej fakulte UK v Bratislave s titulom promovaný historik. V roku 1969 získala titul PhDr., 1980 CSc., 1984 tzv. menovaciu docentúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1999 získala riadnu docentúru na Masarykovej univerzite v Brne, na tej istej univerzite bola v roku 2001 inaugurovaná ako univerzitná profesorka v odbore muzikológia.

Vedecko-pedagogické a ďalšie aktivity Po roku 1989 naplno rozvinula medzinárodné aktivity. Zúčastňovala sa na sympóziách v Brne, Ľubľane, Varšave, Krakove, Vilniuse a ďalších, vydala dlhý rad štúdií v prestížnych medzinárodných zborníkoch a publikáciách.

Bohatá a pestrá je prednášková činnosť Nade Hrčkovej nielen doma ale aj v zahraničí. Prednáša predovšetkým dejiny hudby- starú hudbu stredovekú, renesančnú a ranobarokovú, hudbu po 2. svetovej vojne a predovšetkým Novú hudbu na Slovensku. Prednášala napríklad vo Varšave, Krakove, Katoviciach, Viedni, Rheinsbergu, Hamburgu, Vilniuse, Brne a iné.

V roku 1991 stála pri zrode medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Stala sa vedeckým garantom Sympózia Melos-Étos a editorkou periodického nemecko-slovenského zborníka zo sympózia. V doposiaľ desiatich vydaných zborníkoch sú reflektované všetky kľúčové témy súčasnej (najmä Novej) hudby na Východe a Západe (Hudba a totalita/ Musik und Totalität, Melos-Étos Bratislava, 1991; Hudba ako posolstvo/ Musik als Botschaft, Melos-Étos Bratislava 1993; 'Staré' v 'novom'/ Das Alte im Neuen. Litera Bratislava, 1995; Súčasná hudba medzi Východom a Západom/ Zeitgenössische Musik zwischen Ost und West, Orman Bratislava, 1997; Koniec storočia, koniec tisícročia/ Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums, 1999, Orman Bratislava 2000; Posledných 30. rokov: Idey, osobnosti, hodnoty/ Die letzten 30 Jahren Ideen, Persönlichkeiten, Orman, Bratislava, 2001; Od Perotina po Steva Reicha. Idey minimálneho v hudobných dejinách a súčasnosti/ Vom Perotin bis Steve Reich. Die Idee des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, Hudobné centrum, AEPress 2005; Na začiatku bolo slovo. Opera a iné texty v súčasnej hudbe/ Am Anfang war das Wort. Oper und andere Texte in der zeitgenössischen Musik, 2003, AEPress Bratislava 2005; Sacrum a profanum v hudbe 20. storočia/ Sacrum und Profanum in der Musik des 20. Jh., Orman Bratislava, 2007; Melos und Ethos: gestern, heute – morgen?/Melos a étos: včera, dnes – zajtra?,Orman Bratislava 2009).

Paralelne založila aj edičný rad Slovenskí skladatelia (doposiaľ I. – III.), ktoré obsahujú štúdie a portréty o súčasnej hudbe a popredných slovenských skladateľoch a sociologickú sondu o situácii skladateľského povolania na Slovensku.

Je aj editorkou internetovej revue Melos, texty o súčasnej hudobnej kultúre, (vyd. Webmag, Texty o súčasnej hudobnej kultúre, revue Medzinárodnej pracovnej skupiny Nová hudba, ISSN: 1337-5547).

Roky rozvíjala živú, často polemicky ladenú hudobno-publicistickú činnosť v časopisoch a novinách, ako Hudobný život, Slovenská hudba, Literárny týždenník, Dialóg, Kultúrny život, Hudební rozhledy, Opus musicum, Národná obroda, Nové slovo, SME a ďalšie.

Hlavnými pracovnými doménami Hrčkovej sú stará hudba, hudba 20. storočia, slovenská hudba, najmä jej avantgardná vetva, teória hudobnej kritiky, estetika. Udržuje veľmi úzke kontakty s českou, poľskou a nemeckou muzikologickou scénou, čo sa odráža aj v jej vedeckých a kritických názoroch a v jej postavení v medzinárodnom kontexte.

Po roku 2002 realizuje ako hlavná autorka a ako editorka rozsiahly viaczväzkový (7 dielov) projekt dejín jednotlivých epoch európskej hudby od stredoveku po súčasnosť (s CD s hudobnými ukážkami), na ktorom sa podieľajú, popri európskych kapacitách, aj českí autori a ktorý vychádza aj v češtine.

Diela

Knižné publikácie Hudobná kritika a hodnotenie (Bratislava, Opus 1986). kol.: Umenie v živote človeka. Kapitola Hudba. Smena, Bratislava 1989. Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 19181948 (Bratislava, Litera 1996). Slovenskí skladatelia II. (Sociologická sonda) (s Yvettou Kajanovou, Katarínou Boďovou, Bratislava, Orman 2001). Dejiny hudby I. Európsky stredovek (Bratislava, Orman 2002; česky jako Dějiny hudby I, Evropský středověk, Praha, Euromedia 2004). Dejiny hudby II. Renesancia (Bratislava, Ikar 2004; Dějiny hudby II. Renesance, Praha, Euromedia 2005). Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 1 (Bratislava, Ikar 2005; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 1, Praha, Euromedia 2006). Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 2 (Bratislava, Ikar 2006; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 2, Euromedia 2007). (Ed). Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia, Ikar Bratislava 2010; Dějiny hudby V. Hudba 19.století, Euromedia Praha 2011

Štúdie a state (výber) The Character of Evalution in Art Criticism (in: sborník Crisis of Aesthetics?, Kraków, Uniwersytet Jagiellonski-Instytut Filozofii, 1979, s. 115119). O podstate kritického hodnotiaceho súdu (in: sborník Umění a kritika, Brno 1980, s. 7984). Ján Levoslav Bella ako priesečník vplyvov českej a slovenskej hudobnej kultúry (in: sborník Česká a slovenská tvorba vo vzájomnej kontinuite a ovplyvňovaní (19181983) (Bratislava, MDKO 1984, s. 28). Zur Entwicklung der Bewertungskriterien in der slowakischen Musikkritik nach 1918 (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty UK, Musaica 23, Bratislava, SPN 1985, s. 109117). Prehodnocovanie tvorby Jána Levoslava Bellu na Slovensku (in: Hudobný archív 9, Martin, Matica slovenská 1985, s. 8995). O významu V. Helferta pre hudobnú kritiku a tvorbu na Slovensku v medzivojnovou období (in: sborník Vladimír Helfert v českém a evropském kontextu, Brno 1987, s. 7881). Podiel hudobnej kritiky na štýlovej krystalizácii slovenskej hudobnej moderny v 30. rokoch (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Musaica 22, 1989, Bratislava). Bachovské povedomie u slovenských skladateľov (in: sborník Händel a Bach. O dnešním pojetí jejich díla, Brno, MU 1992, s. 159164). Kult Jána Levoslava Bellu v 20. rokoch 20. storočia. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry, Lengová, Jana (ed.), Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica 1993, s. 182186 (resumé v angličtine, nemčine) Mýtus hudobnej výchovy v slovenskej hudobnej kultúre (in: sborník Hudobná výchova vo vývoji súčasnej hudobnej kultúry, Nitra, Vysoká škola pedagogická 1994, s. 135141). Skladateľské povolanie a slovenská totalita. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaf. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 5966 (festival Melos-Étos) Die Botschaft in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaft. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 191200 (festival Melos-Étos) Die Entwicklungsphasen der modernen slowakischen Musik. In: 29th Conference of Baltic Musicologists. Musicological Approach to 20th Century Music, Vilnius 1995, s. 23 (Lithuanian Composers Union) Die slowakische Musikmoderne zwischen zwei Weltkriegen – Irrtum oder Notwendigkeit? (in: sborník Glasba in družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1996, s. 240245). Jozef Kresánek und die systematische Musikwissenschaft an der Comenius Universität Bratislava. In: Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 19181948, Litera, Bratislava 1996, s. 239250 Das „Alte“ in der slowakischen Musik der 70er und 80er Jahren (in: sborník „Staré“ v „novom“, Bratislava, Litera 1997, s. 6871). Eugen Suchoň a „teória jedinej cesty“. Pocta Eugenovi Suchoňovi (in: sborník Eugen Suchoň v kontexte európskej hudby 20. storočia, Bratislava, NHC 1998, s. 4349). Humanität in der verbalen Reflexion der slowakischen Musikkultur (in: sborník Colloqium – Komponist und Humanität, Brno, MU 1999, s. 221225). B. Martinů und die Ideologie des einzigen Weges der tschechischen und slowakischen Musikmoderne (in: Glasba in družba družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1999, s. 101105). Slowakische Komponisten: woher – wohin (in: sborník Slovenskí skladatelia, Bratislava, Katedra hudobnej vedy FiF UK, Stimul 2000, s. 3145). Eugen Suchoň: 20-er Jahren und das “adornsche Dilemma der Slowaken”. In: Kongressbuch of Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2008 Ich gehöre nirgendshin. Im memoriam György Ligeti. In: Zborník zo sympózia Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2007, s. 206218 Ost-Oper von dem Umbruch: Katastrophe und Warnung. In: Am Anfang war das Wort. Oper, Lied und andere Texte in der zeitgenössischen Musik. Zborník zo sympózia Melos-Étos 2005, Bratislava 2006, s. 8799 (AEPress) Chopin, Avantgarde, Postmoderne: wandernde Ideen... In: Continuity and Avant-Garde: Between Tradition and New Challenges, 19th Music Days 2004, Festival Ljubljana 2005, s. 166177 Chopin und die zeitgenössische Musik (Einige Beispiele). In: Chopin and his Work in the context of culture, ed. by Irena Poniatowska, volume 2, 2005, s. 395411 (Polska Akademia Chopinowska, Narodowy Instytut Fryderyka Chopina, Musica Iagellonica) Starší brat. Českí zakladatelia hudobnej vedy na Slovensku. In: Musicologica brunensis. Ad honorem Jan Racek, Bohumír Štědroň et Zdeněk Blažek, Praha 2005, s. 195202 (KLP) Zum Kompositionprozess von György Ligeti. In: “Principles of Musical Composition, Creative Process”, Vilnius 2005 (Lithuanian Academy of Music and Theatre) Über der heutigen Minimalisierung der Werte. In: Vom Perotin bis Steve Reich. Ideen des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, zborník, Melos-Étos 2005, Bratislava 2005, s. 2225 (AEPress) Politik, Musik und Theater in der Oper von Juraj Beneš Das Festmahl (1980). In: Acta Universitas Palackianae, Olomoucensis Facultas Philosophica – Aesthetica 28, 2005, s. 4755 (Univerzita Palackého v Olomouci) Einige Bemerkungen zur Oper Festmal von Juraj Beneš. In: Duchowość Europy środkowej i wschodniej w muzyce końca XX. wieku, ed. Droba – Szwajgier – Malecka, Kraków 2004, s. 99107 (Akademia Muzyczna Kraków) Vertonung polnischer Poeten in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Piešń polska Reconaissance, ed. M. Tomaszewski 2003, s. 145155 (Akademia Muzyczna Kraków) Reflections of J. S. Bach in Contemporary Slovak Musik after Soviet Invasion of 1968. In: Musicologica Istropolitana I, Stimul, Bratislava 2002, s. 163167 Über die Möglichkeiten einer Historiographie der neueren Musikgeschichte. In: Muzyka w kontekście kultury, Kraków 2002, s. 553560 (Akademija muzyczna) Reflections of Bach in Contemporary Slovak Music. In: Bach 2000. Music between Virgin Forest and Knowledge Society, Brno 2002, s. 239245 (Compostela Group of Universities)