Bacillus anthracis je baktéria spôsobujúca slezinovú sneť (antrax), bežné infekčné ochorenie dobytka prenosné aj na človeka. Je to jediný obligátny patogén v rode Bacillus.
B. anthracis je grampozitívna nepohyblivá baktéria, formujúca endospóry, v tvare tyčinky so šírkou 1,0 až 1,2 µm a dĺžkou 3 až 5 µm. Dokáže rásť v bežnej živnej pôde v aeróbnych alebo anareóbnych podmienkach.Holt, J. G., N. R. Krieg, P. H. A. Sneath, J. T. Staley, and S. T. Williams. 1994. Group 17: gram-positive cocci, p. 527–558. In W. R. Hensyl (ed.), Bergey's manual of determinative bacteriology, 9th ed. Williams and Wilkins, Baltimore, Md. Spóry dokážu v mŕtvole, pôde alebo truse prežiť aj niekoľko desiatok rokov.
Je to jedna z mála známych baktérií, ktorá dokáže syntetizovať proteínovú kapsulu, podobne ako Bordetella pertussis, formuje adenylátcyklázový exotoxín závislý na kalmodulíne známy ako antraxový toxín.
Objav baktérie je pripisovaný nemeckému lekárovi Aloysovi Pollenderovi (1799 – 1879). Francúzsky lekár Casimir Davaine (1812 – 1882) preukázal, že symptómy slezinovej sneti súviseli s baktériou B. anthracis. Išlo o prvý prípad kedy sa preukázalo, že baktérie spôsobujú ochorenie. Robert Koch v roku 1876 preukázal, že B. anthracis vytvára spóry a dokáže sa tak šíriť.Koch, R. (1876) "Untersuchungen über Bakterien: V. Die Ätiologie der Milzbrand-Krankheit, begründet auf die Entwicklungsgeschichte des Bacillus anthracis" (Investigations into bacteria: V. The etiology of anthrax, based on the ontogenesis of Bacillus anthracis), Cohns Beitrage zur Biologie der Pflanzen, vol. 2, no. 2, pages 277–310. Prvá vakcína obsahujúca živé organizmy bola vakcína Louisa Pasteura na slezinovú sneť.Sternbach G. "The History of Anthrax." Ncbi (2003): n. pag. Web. Oct. 2016.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bacillus Kategória:Grampozitívne baktérie