náhľad|Detail Chigi vázy (650/640 pred Kr.) zobrazujúci hoplitov v akcii. Tyrtaios () bol grécky lyrický (elegický) básnik v 7. storočí pred Kr.
Tyrtaios, iónsky elegický básnik zo 7. storočia ped Kr., bol možno pôvodne aténsky učiteľ (ale to je málo pravdepodobné, je tiež možné, že pochádzal z Milétu). Pred druhou messénskou vojnou (vypukla najskôr v polovici 7. stor. pred Kr.) žil v Sparte a povzbudzoval Sparťanov vojenskými piesňami v elegickom distichu, aby dobyli Messéniu, ktorá sa snažila zbaviť spartskej nadvlády. Alexandrijskí učenci na prelome 3. a 2. stor. pred Kr. rozdelili jeho básne do piatich kníh (papyrusových zvitkov). Písal pre Sparťanov a bol zakladateľom spartskej vojenskej poézie (zbásnil kódex vojenských a občianskych povinností Sparťanov). Tyrtaios zomrel okolo roku 637 pred Kr.
Z Tyrtaiovych diel sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko fragmentov (necelých 200 veršov). V jeho elégiach sa striedal daktylsky hexameter (metrum epickej poézie) s pentametrom. Výraz elegos je možno odvodený od slova označujúceho flautu, ktorá kedysi pravdepodobne doprevádzala prednes. Dĺžka týchto zachovaných fragmentov sa značne líši. Tri z týchto elegií sa nám zachovalo na papyrusoch (dva papyrusy zo staroegyptského mesta Oxyrhynchos P. Oxy. 2824, P. Oxy. 3316 a tretí papyrus P. 11675 v Hermopolise (El-Ashmunein))LDAB | Leuven Database of Ancient Books, List of texts Ostatné texty sú známe z iných antických diel.M. L. West, Oxford University Press, Greek Lyric Poetry: The Poems and Fragments of the Greek Iambic, Elegiac, and Melic Poets (Excluding Pindar and Bacchylides) Down to 450 BC str. 13
Tyrtaios, podobne ako Homér, píše o radosti víťazov a nešťastí porazených. Oslavuje hrdinskú smrť mladých bojovníkov v boji. Túto česť však, na rozdiel od Homéra, nedopraje iba bojovníkom - šľachticom, a zdôrazňuje, že môže byť dopriata každému. Udatní sú všetci občania Sparty, nie iba niektorí hrdinovia - už byť Sparťanom znamená patriť k elite. Vo svojej slávnej 9. elégii ide Tyrtaios ešte ďalej, keď píše, aby vydržali bojovať až do smrti, lebo cnosť (arété) muža nespočíva v dosiahnutých víťazstvách v zápase alebo behu, ani vo fyzickom vzhľade a sile, v literárnom talente, alebo v spoločenskom postavení, hoci by bol kráľom, ale vo vytrvalosti a zásluhách v boji.
"Zomrieť v prvých radoch je krásne, ak padne v boji chrabrý, statočný muž, bojujúci za svoju vlasť. Rodnú však opustiť obec a žírne domovské lány, žobraním hľadať si chlieb najhoršie je zo všetkých bied ... "
V tomto sa ukazuje vývoj od ideálu bojovníka - hrdinu v tradičnom podaní Homéra, k ideálu viac civilnému - k ideálu občana bojujúceho bok po boku s ostatnými občanmi v slávnej gréckej falange, k ideálu uzavretej občianskej spoločnosti gréckej polis. V tomto ohľade teda Tyrtaios nie je len hovorcom Sparty, ale všetkých gréckych mestských štátov.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Básnici starovekého Grécka