Messénske vojny boli ozbrojené konflikty v starovekom Grécku, ktoré spočiatku viedla Sparta s cieľom podmaniť si Messéniu, a neskôr jej obyvateľstvo za svoje oslobodenie.
Podľa antickej tradície zviedli Sparťania s Messénčanmi už v rannom (archaickom) období dve dlhé vojny. Prvá messénska vojna sa udiala najpravdepodobnejšie v druhej polovici 8. storočia pred Kr. Messénčania sa vraj za vojenskej pomoci Arkádie, Argu a Sikyónu spartskému náporu dlho bránili, ale Sparťania, ktorí obdržali vojenskú pomoc od Korintu, však nakoniec zvíťazili a územie Messénie (zrejme len jej centrálnu planinu) začlenili k spartskému štátu. Roľnícke obyvateľstvo usadené v údolí rieky Pamisos sa dostalo do postavenia heilótov a ostatní sa stali perioikmi (boli to prevažne potomkovia pôvodného achajského obyvateľstva v priľahlom území Messénie).
Približne v polovici 7. storočia pred Kr. vypukla druhá messénska vojna. Ohlasom jej priebehu sú verše básnika Tyrtaia, v ktorých vyzýva Sparťanov k boju proti Messénčanom, ktorí sa snažili zbaviť spartskej nadvlády. Hlavná tiaž v týchto bojoch spočívala na ťažkoodencoch. Sparťania odpor Messénčanov zlomili až po ťažkých bojoch a podmanili si celé ich územie.
V 60. rokoch 5. storočia pred Kr. vypuklo v Sparte povstanie heilótov, ktorého hlavné ťažisko bolo na území Messénie. Toto povstanie býva preto označované ako tretia messénska vojna. Aj tentokrát Sparťania zvíťazili. Messénia získala samostatnosť až o storočie neskôr (60. roky 4. storočia pred Kr.) v dobe tébskej hegemónie v Grécku.
Referencie a bibliografia
Kategória:Dejiny Grécka Kategória:Sparta