Medzibodrocké pláňavy sú geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Tvorí ju územie medzi riekou Latorica a hranicou s Maďarskom. Najvyšší vrch územia je Tarbucka, dosahujúca Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
Vymedzenie Podcelok zaberá územie v južnej časti Východoslovenskej roviny. Východný okraj vymedzuje štátna hranica s Ukrajinou, južný hranica s Maďarskom. Severným smerom leží Latorická rovina, západným smerom nadväzuje Bodrocká rovina, oba podcelky Východoslovenskej roviny.
Delenie Na území Medzibodrockých pláňav sa nachádzajú dve časti: Chlmecké pahorky Tarbucka
Chránené územia Severná a západná časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Latorica, z maloplošných chránených území sa tu nachádzajú: Tarbucka – prírodná rezervácia Dlhé Tice – prírodná rezervácia Krátke Tice – prírodná rezervácia Veľké jazero – prírodná rezervácia Horešské lúky – prírodná rezervácia Poniklecová lúčka – prírodná rezervácia Boľské rašelinisko – prírodná rezervácia Biele jazero – prírodná rezervácia Tajba – národná prírodná rezervácia Veľký kopec – chránený areál
Osídlenie Nerovnomerné rozloženie sídiel v tejto časti Východoslovenskej roviny spôsobuje striedanie stredne husto osídlených a pomerne pustých oblastí. Vo východnej časti ležia mestá Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou.
Doprava Centrálnou časťou prechádza zo Slovenského Nového Mesta k Čiernej nad Tisou cesta I/79, na ktorú sa v Kráľovskom Chlmci pripája cesta II/555 z Veľkých Kapušian. Južnou časťou vedie dôležitá železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.
Referencie
Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Východoslovenská rovina