Parker Solar Probe300px Vizualizácia sondyCOSPAR2018-065AKatalogové číslo43592Štart12.8 2018KozmodrómCape Canaveral SLC-37Nosná raketaDelta IV Heavy / Star-48BVKonec misie2025 (plánovaný)NASAVýrobaApplied Physics LaboratoryRozmery1.0 m × 3.0 m × 2.3 mHmotnosť685 kg /suchá 555 kgParametre obežnej dráhyPerihélium0.046 AU (6.9 million km; 9.86 R☉)Afélium0.73 AU (109 million km)Sklon3.4°Doba obehu 88 dníPrístrojeSWEAPSolar Wind Electrons Alphas and Protons Investigation SPCSolar Probe Cup SPANSolar Probe Analyzers WISPRŠirokouhlá dvojitá kameraFIELDSElectromagnetic Fields InvestigationIS☉ISIntegrated Science Investigation of the Sun EPIEnergetic Particle InstrumentsStránky JPL PSP
Parker Solar Probe, predtým Solar Probe (pred 2002), Solar Probe Plus (2010–17), Parker Solar Probe (od 2017), je slnečná sonda, ktorá letí skúmať slnečnú korónu. Najbližší prelet má byť 9,86 násobok polomeru Slnka od stredu Slnka. Umožní získať ďalšie vedomosti o slnečnej koróne a mechanizmu slnečného vetra. Pri lete k Slnku má sonda použiť gravitačné brzdenie pri Venuši.
Sonda mala byť vypustená v roku 2015, nakoniec k vypusteniu došlo 12. augusta 2018. Dĺžka misie je plánovaná na takmer 7 rokov, najbližšie k Slnku by sa sonda mala dostať v rokoch 2024 a 2025. Sonda je pomenovaná podľa amerického astrofyzika Eugena Parkera.
Štart náhľad|vľavo|Štart sondy Parker Solar Probe Štartovacie okno trvalo od 31. 7. do 20. 8, rozšírené do 23.8.2018. Pre odklad bol štart preložený na 11. 8. 2018. Kvôli alarmu čidla tlaku plynného hélia sa nestihol v dennom štartovacom okne 65 minút. Štart 12. 8. 2018 7:31 UTC prebehol podla plánu a raketa Delta IV Heavy s horným stupňom Star 48BV vyniesla sondu na hyperbolickú dráhu Zeme. Štartu Delta IV Heavy s Parker Solar Probe patrí druhé miesto v udelenej rýchlosti sonde s v_inf=12,337 km/s, prvé miesto má New Horizons s v_inf=12,559 km/s, vyjadrené charakteristickou energiou C3 New Horizons C3=157.74 km2/s2, PSP C3=152.21 km2/s2.
Vedecká fáza sa uskutoční počas 7 rokov, pričom sa zameria na obdobia, kedy bude kozmická sonda najbližšie k Slnku. Plánovaných je 24 obehov. Trajektória kozmickej sondy bude zahŕňať sedem preletov okolo Venuše, ktoré budú postupne zmenšovať eliptickú dráhu okolo Slnka.
Orbita bude mať tvar pretiahnutej elipsy s krátkymi časmi, ktoré strávi sonda v blízkosti Slnka.
Pri preletoch okolo Slnka dosiahne rýchlosť až 190 km/s, čo ju dočasne urobí najrýchlejším človekom vyrobeným objektom, takmer trikrát rýchlejšia ako držiteľ aktuálneho rekordu, Helios-B. Rovnako, ako každý objekt na obežnej dráhe, pri približovaní k perihéliu gravitácia sondu zrýchľuje, potom opäť spomaľuje, až kým nedosiahne afélium. Tento jav popisuje druhý Keplerov zákon.
Brzdiaci manéver pri Venuši Každý prelet okolo Venuše bude využitý na gravitačné brzdenie, spomalenie sondy a tým znížením perihélia. Prvý brzdiaci manéver prebehol 3. 10. 2018.
Dátumy jednotlivých preletov popri Venuši:
03. 10. 2018 26. 12. 2019 11. 07. 2020 20. 02. 2021 16. 10. 2021 21. 08. 2023 06. 11. 2024
Časová os a trajektória Plánovaná misia obsahuje 24 obletov okolo Slnka a 7 preletov blízko Venuše. Prelety pri Venuši sa využijú na spomalenie sondy, v dôsledku čoho sa zníži príslnie (perihélium) sondy.
náhľad|Sedem preletov okolo Venuše a zníženie rýchlosti sondy náhľad|Časové údaje vzdialenosti a rýchlosti misie PSP vzhľadom k Slnku (SSB) náhľad|Trajektória PSP - 24 obletov okolo Slnka v súradniciach SSB, vzdialenosť v AU. náhľad|Parker Solar Probe pri 24. perihéliu RokDátumUdalosťVzdialenosť od Slnka (Gm)Rýchlosť (km/s)Obežná doba (dní)2018Aug 12štart151.6–174Okt 3Prelet okolo Venuše #1–––Nov 6 03:28 UTCPerihélium #124,819 258=0,1659 AU95,3261502019Apr 4Perihélium #224,895150Sep 1Perihélium #324,895150Dec 26Prelet okolo Venuše #2–––2020Jan 29Perihélium #419,4109130Jún 7Perihélium #519,4109130Júl 11Prelet okolo Venuše #3–––Sep 27Perihélium #614,2129112,52021Jan 17Perihélium #714,2129112,5Feb 20Prelet okolo Venuše #4–––Apr 29Perihélium #811,1147102Aug 9Perihélium #911,1147102Okt 16Prelet okolo Venuše #5–––Nov 21Perihélium #109,2163962022Feb 25Perihélium #119,216396Jún 1Perihélium #129,216396Sep 6Perihélium #139,216396Dec 11Perihélium #149,2163962023Mar 17Perihélium #159,216396Jún 22Perihélium #169,216396Aug 21Prelet okolo Venuše #6–––Sep 27Perihélium #177,917692Dec 29Perihélium #187,9176922024Mar 30Perihélium #197,917692Jún 30Perihélium #207,917692Sep 30Perihélium #217,917692Nov 6Prelet okolo Venuše #7–––Dec 24Perihélium #226,9192882025Mar 22Perihélium #236,919288Jún 19Perihélium #246,919288Sep 15Perihélium #256,919288Dec 12Perihélium #266,919288
Po ukončení misie sonda zostane na orbite, ale po minutí paliva sa nedokáže orientovať štítom k Slnku, tak vlastne vyhorí a zostane obiehať len jej torzo.
História prevádzky náhľad|Parker Solar Probe letí cez vonkajšiu atmosféru Slnka počas prvej fázy solárneho stretnutia v novembri 2018. Zosnímané sondou STEREO-A
Štart 12. augusta 2018 7:31 UTC Sonda vykonala svoju prvú plánovanú korekciu trajektórie TCM 20. augusta 2018 Aktivácia a testovanie prístrojov začiatkom septembra 2018. Dva teleskopické kamery WISPR vykonali 9. septembra úspešný prvý test svetla, ktorý prenášal širokouhlý obraz pozadia oblohy smerom ku galaktickému stredu. 3. októbra 2018 sonda úspešne vykonala prvý zo siedmich plánovaných preletov okolo Venuše. Dostala sa do vzdialenosti asi 2 446 kilometrov od povrchu Venuše, aby sa znížila rýchlosť sondy a tým sa jej perihélium premiestnilo bližšie k Slnku. Prvý prelet okolo Slnka 6. novembra 2018 3:28 UTC vo vzdialenosti 24 819 258 km, 0,1659 au. Jej rýchlosť, 95,326 km/s, je nový rekord pre umelé teleso vo vesmíre do 4. preletu v januári 2020. Prenos dát z preletu začal 7. 12. 2018. 28. apríla 2021 preletela sonda, pri svojom ôsmom prelete okolo Slnka, vo výške približne 13 miliónov km nad povrchom. Prvýkrát v histórii tak sonda vstúpila do slnečnej atmosféry.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Parker Solar Probe na webe NASA Science
Kategória:Kozmonautika v 2018 Kategória:Sondy NASA Kategória:Slnečné sondy Kategória:Prieskum Venuše Kategória:Úspešné sondy