BepiColombo je spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) k planéte Merkúr. Misia pozostáva z dvoch sond: Mercury Planetary Orbiter (MPO) a Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter, MMO). Misia bude vykonávať komplexnú štúdiu Merkúru vrátane jeho magnetického poľa, magnetosféry, vnútornej štruktúry a povrchu. Štart prebehol 20. októbra 2018 z európskeho kozmodrómu vo Francúzskej Guyane. Prílet k Merkúru je naplánovaný na december roku 2025, po prelete okolo Zeme, dvoch preletov okolo Venuše a šiestich preletoch okolo Merkúra. Misia bola schválená v novembri 2009, po rokoch návrhov a plánovania v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry Horizont 2000 +.

Misia BepiColombo je pomenovaná podľa Giuseppeho „Bepi“ Colomba (1920 – 1984). Bol to vedec, matematik a inžinier na Padovskej univerzie v Taliansku, ktorý implementoval gravitačný manéver na misiu Mariner 10 (1974), techniku, ktorá sa dnes bežne používa pre planetárne sondy.

Misia zahŕňa tri komponenty, ktoré sa pri príchode k Merkúru rozdelia na nezávislé telesá.

Mercury Transfer Module (MTM), pohon, postavený ESA Mercury Planetary Orbiter (MPO), postavená ESA Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO), postavená JAXA

Počas štartu a letu, tieto tri komponenty sú spojené, tvoria Mercury Cruise System (MCS).

Prílet na obežnú dráhu Merkúru je plánovaný na 5. decembra 2025, dĺžka hlavnej misie bude jeden rok s prípadným predĺžením o ďalší rok. MPO bude vybavený súborom jedenástich vedeckých nástrojov poskytnutých rôznymi európskymi krajinami (kamera vo viditeľnom spektre, laserový výškomer a spektrometer v röntgenovom spektre).

Rusko poskytne gama a neutrónový spektrometer. Sonda sa pokúsi zmapovať celý povrch v niekoľkých rôznych vlnových dĺžkach a bude hľadať vodný ľad v kráteroch na póloch, ktoré sú trvalo v slnečnom tieni.

Komponenty náhľad|MMO na vrchu v slnečnom kryte, MPO a MMT na spodu.

Mercury Transfer Module (MTM) Pohonná jednotka MTM je umiestnená v zadnej časti celku a slúži na pohon pri prelete zo Zeme k Merkúru a k brzdeniu po prílete. Nenesie žiadny podstatný vedecký prístroj.

Modul je osadený dvoma pohonnými systémami: elektrický iónový a chemický používajúci ako palivo metylhydrazín a oxid dusičitý.

Chemický sa využije pri odlete z nízkej obežnej dráhy Zeme a elektrický počas preletu k cieľu. Dvojitý iónový motor QinetiQ T6 zvládne kombinovaný výkon až 290 mN. MTM zásobuje elektrinou obe hibernujúce družice rovnako ako elektrický pohon.

Mercury Planetary Orbiter (MPO) náhľad|Mercury Planetárny Orbiter (MPO) Družica vybudovaná ESA má hmotnosť 1 150 kg a a má jeden solárny článok poskytujúci až 1000 W. Na ďalšej strane je radiátor s plochou 1,5 m2 pre zaistenie regulácie teploty. Ten je vždy natočený smerom od Slnka a je chránený pred infračerveným vyžarovaním planéty.

Vedecké vybavenie

BELA - BepiColombo Laser Altimeter, vyvinutý Švajčiarskom a Nemeckom ISA - Italian Spring Accelerometer, vyvinutý Talianskom MERMAG - Mercury Magnetometer, vyvinutý Nemeckom a Veľkou Britániou MERTIS-TIS - Mercury Thermal Infrared Spectrometer, vyvinutý Nemeckom MGNS - Mercury Gamma ray and Neutron Spectrometer, vyvinutý v Rusku MIXSY - Mercury Imaging X-ray Spectrometer, vyvinutý Veľkou Britániou a Fínskom MORE - Mercury Orbiter Radio science Experiment, vyvinutý Talianskom a USA PHEBUS - Probing of Hermean Exosphere by Ultraviolet Spectroscopy, vyvinutý Francúzskom a Ruskom SERENA - Search for Exosphere Refilling and Emitted Neutral Abundances (analyzátor neutrálnych a ionizovaných častíc), vyvinutý Talianskom, Švédskom, Rakúskom a USA SIMBIO-SYS - Spectrometers and Imagers for MPO BepiColombo Integrated Observatory System (stereo kamery s vysokým rozlíšením, spektrometer pre viditeľné a blízke infračervené svetlo), vyvinutý Talianskom, Francúzskom a Švajčiarskom SIXS - Solar Intensity X-ray Spectrometer, vyvinutý Fínskom a Veľkou Britániou

náhľad|Sonda MMO Mercury Magnetospheric Orbiter (MMO) Japonská družica sa bude zaoberať predovšetkým výskumom magnetického poľa.

Mercury Surface Element (MSE) Pristávacie puzdro bolo v roku 2003 zrušené z rozpočtových dôvodov. Ešte pred zrušením to bol 44 kg vážiaci modul s očakávanou výdržou jedného týždňa.

Časová os a trajektória DátumUdalosťKomentár20. október 2018Štart6. apríla 2020 prelet okolo Zeme1,5 roka po štarte12. októbra 20201. prelet popri Venuši, 10. augusta 20212. prelet popri Venuši1,35 venušských rokov po prvom prelete Venuše2. októbra 20211. prelet okolo Merkúra23. júna 20222. prelet okolo Merkúra 20. júna 20233. prelet okolo Merkúra5. septembra 20244. prelet okolo Merkúra2. decembra 20245. prelet okolo Merkúra9. januára 20256. prelet okolo Merkúra5. decembra 2025 prílet k MerkúruOddelenie kozmickej sondy;14. marca 2026MPO na konečnej obežnej dráhe1. mája 2027Koniec nominálnej misie1. mája 2028Ukončenie rozšírenej misie9,98 Merkúrových rokov po vstupe na obežnú dráhu náhľad|vľavo|Časová os letu BepiColombo, rýchlosť a vzdialenosť vzhľadom k Slnku(SSB) od štartu do príletu k Merkúru, krúžky označujú prelety (gravitačné brzdenia) okolo Zeme, Venuše a Merkúru. náhľad žiadny|náhľad|Trajektória sondy BepiColombo od štartu 20. 10. 2018 do príletu k Merkúru.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy BepiColombo na webe ESA BepiColombo operations na webe ESA BepiColombo na webe JAXA

Kategória:Kozmonautika v 2018 Kategória:Sondy ESA Kategória:Japonská kozmická agentúra Kategória:Prieskum Merkúra Kategória:Úspešné sondy