300px|náhľad|Hlavné dva koridory Novej hodvábnej cesty  – červenou pozemná trasa, modrou námorná trasa. Nová hodvábna cesta (skratka NHC) alebo tiež stratégia Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road, skratka OBOR) je hospodárska iniciatíva predstavená prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom v septembri 2013, zameraná na zlepšenie dopravnej infraštruktúry pre potreby obchodu.

Ide o komplexnú finančnú a obchodnú stratégiu, ktorá má predstavovať odpoveď ČĽR na nevyváženú geoekonomickú globálnu situáciu a kladie si za cieľ zvýšiť globálny vplyv ČĽR. Vízia Novej hodvábnej cesty obsahuje dve hlavné obchodné cesty. Prvú po súši, ktorá kopíruje starovekú a stredovekú Hodvábnu cestu a vedie z Číny cez Strednú Áziu do Európy (Belt). Druhá, námorná, má viesť cez Melackú úžinu a Bengálsky záliv okolo Indického subkontinentu k východným brehom Afriky a ďalej skrz Suezský prieplav do Európy (Road).DAVIES, Gloria, Jeremy GOLDKORN a Luigi TOMBA. One Belt One Road: international development finance with Chinese characteristics. Pollution [online]. Australia: ANU Press, 2016, s. 245 – 252 [cit. 2017-11-27]. ISBN 978-1-76046-069-3. Dostupné z: www.jstor.org/stable/j.ctt1rqc934

Dôvody pre vznik iniciatívy Existujú dva dôvody, vonkajší a vnútorný, ktorý prispeli k vytvoreniu NHC. Prvým je tlak na ČĽR zo strany USA. Administratíva Baracka Obamu pripravila medzi rokmi 2009 – 2012 stratégiu nového vyvažovania vo východnej Ázii, nazývanú aj americký pivot. USA sa snažili primäť svojich spojencov v oblasti, najmä Japonsko, Filipíny a Vietnam k väčšej asertivite vo vzťahu k čínskym expanzívnym nárokom pri teritoriálnych sporoch v Juhočínskom a Východočínskom mori.GAO, Junxian a Yan MAO. China’s New Silk Road: Where Does It Lead? In: Asian Perspective, No. 40, 2016 s. 107 – 108 [cit. 2018-11-02] [online] Dostupné z: http://journals.rienner.com/doi/abs/10.5555/0258-9184-40.1.105 Druhým, interným dôvodom je spomaľovanie čínskej ekonomiky v dôsledku globálnej hospodárskej krízy, šíriacej sa od roku 2008. Kríza spôsobila, že čínske hlavné exportné trhy v USA a v Európe zrazu vykazovali menší dopyt po čínskych produktoch. Čína sa pokúsila tento pokles krátkodobo prekonať stimulom 4 biliónov yuanov do domácej ekonomiky, aby zvýšila kúpnu silu domáceho obyvateľstva. Toto však bolo iba krátkodobé opatrenie a hlasy v ČĽR volali po väčšej orientácii na západ od Číny, do oblasti Strednej Ázie, kde by mohli existovať možnosti pre export.

Počiatky projektu Prvé zmienky sa objavili v septembri 2013, keď čínsky prezident Si Ťin-pching na návšteve Kazachstanu počas prejavu s názvom 'Promote People-to-People Friendship and Create a Better Future' na Nazarbajevově univerzite v Astane prvýkrát zmienil Iniciatívu ekonomické Hodvábnej cesty, vedené po cestách a železniciach a do určitej miery kopírujúci starovekú Hodvábna cesta v troch smeroch. Prvý do Strednej Ázie, Ruska a Európy, druhá do Perzského zálivu a Stredozemného mora. Tretí do juhovýchodnej Ázie, južnej Ázie a Indického oceánu.

Si Ťin-pching tiež opísal spoluprácu s krajinami Strednej Ázie stojaci na piatich pilieroch: komunikáciu, prepojenosti, uľahčenie obchodu, zlepšenie obehu peňazí a posilnenie trhovej smeny medzi ľuďmi. K väčšej spolupráci krajín má viesť práve Novodobá hodvábna cesta, konkrétne jej dve časti. Druhou o mesiac neskôr načrtol pri návšteve Indonézie počas prejavu v parlamente. Námorná Hodvábna cesta 21. storočia má spájať čínskej východnej prístavy s Európou a má mať dva hlavné smery. Z Číny cez Juhočínske more skrz Indický oceán do Európy a z Číny cez Juhočínske more do južného Pacifiku. Všetky časti cesty využijú už vytvorenú infraštruktúru na súši i na mori. Celkovo je plánované prepojiť na 12 000 kilometrov ciest.

V marci 2014 boli vládou odhalené ďalšie detaily, zároveň väčšina najväčších čínskych priemyselných a finančných spoločností zverejnila svoje plány zahŕňajúce Novodobú hodvábnu cestu do obchodných stratégií. Od roku 2015 získava rozsiahly dopravno ekonomický projekt postupne čoraz konkrétnejšie obrysy. V Číne ho do plánovania zahrnuli všetky administratívne celky a v medzinárodnom meradle sú víziu naklonené prakticky všetky zapojené krajiny. Číne sa podarilo vyjednať rad bilaterálnych i multilaterálnych dohôd. Prehĺbila sa spolupráca s ASEAN a EÚ. Iniciatíva One belt One road je financovaná radom finančných inštitúcií. Napríklad Silk Road Fund, založený v novembri 2014 sa podieľa sumou 40 miliárd USD, Asian Infrastructure Investment Bank (AIIb) založená v júni 2015 čiastkou 100 miliárd USD, BRICS New Development Bank založená v júli 2014 sumou 100 miliárd a China Investment Corp založená v januári 2015 pridala 50 až 100 miliárd USD.

Vzhľadom na povahu celej stavby je nutné brať ohľad aj na ďalšie riziká spojené s realizáciou projektu. Najmä sa jedná o rad bezpečnostných a environmentálnych rizík, ktorých povahou sa Čína musí vedľa geopolitického vyjednávania zaoberať ešte pred samotnou výstavbou celej cesty. Dva segmenty spojené s výstavbou - doprava a samotné stavebné práce vyčnievajú v kontexte dopadu na životné prostredie najviac. Riziká projektu sa tiež riešila na Klimatické konferencii v Paríži v roku 2015.

Zámery jednotlivých štátov Nová hodvábna cesta vedie od východného pobrežia Číny až do Rotterdamu a každý štát, nachádzajúce sa na trase nové cesty, môže z tejto spolupráce ťažiť ekonomické i kultúrne výhody. Navyše vďaka silnejšej regionálnej spolupráce krajín, zapojených do organizácie, dôjde k zlepšovaniu procesu ekonomickej integrácie a globalizácie. Čína ako hlavný iniciátor vzniku Nové hodvábnej cesty rozhoduje o takmer všetkých dôležitých nariadeniach, ktoré určujú, ako sa bude naďalej táto obchodná cesta vyvíjať. Najdôležitejším čínskym zámerom pri obnovovaní cesty bolo pomôcť domácej ekonomike a uľahčiť čínskou ekonomickú expanziu v zahraničí. Pre Čínu je veľmi výhodné, že trasa začína na pobreží Východočínskeho mora a následne prechádza aj menej rozvinutými provinciami Číny, čo prispieva k tomu, že štátne podniky tu začínajú čoraz viac investovať a jednotlivé regióny sa po ekonomickej stránke vyrovnávajú.

Prvotným plánom obnovenie Hodvábnej cesty bolo zvýšenie čínskeho ekonomického vplyvu v oblasti Strednej Ázie, až neskôr prišla Čína s myšlienkou užšej spolupráce aj s európskymi štátmi. Regionálnu spoluprácu Číny s krajinami Strednej Ázie sa snaží Číňania vylepšiť predovšetkým zlepšením komunikácie, prepojením, uľahčením obchodu a posilnením peňažného obehu. Čínske inštitúcie investovali nemalé prostriedky do zlepšenia infraštruktúry na trase cesty v snahe zvýšenia obchodu s Európskou úniou. Čína chce lepším vyvážením tovaru, kapitálu a práce znížiť domáce nadprodukcii a tiež pomôcť internacionalizácii čínskeho jüanu.

Krajiny Strednej Ázie

Nová hodvábna cesta je veľmi výhodná aj pre štáty Strednej Ázie. Už v roku 2001 vytvorili Shanghai Cooperation Organization (SCO), ktorá spája Čínu, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan, Indiu a Pakistan. Vďaka pomoci od Číny majú tieto krajiny možnosť rýchlo rozvíjať svoju ekonomiku, výrazne zlepšiť bezpečnosť a tiež posilniť svoju stabilitu hlavne po tom, čo sa NATO začalo zameriavať na iné problémy a Rusko má problémy ohľadom Ukrajiny. Tieto zmeny by mali pomôcť v boji proti terorizmu, separatizmu a fundamentalizmu čiže proti nechceným javom, ktoré dlhodobo bránia v lepšie obchodné a ekonomické spoluprácu.

Štáty Strednej Ázie profitujú aj z čínskych investícií do infraštruktúry, lebo práve na území týchto krajín je zaostalosť v oblasti infraštruktúry najvyššia. V rámci transportu sa však nejedná len o pozemnú dopravu, Čína v týchto končinách investuje aj do výstavby plynovodov a ropovodov, čím by chcela vylepšiť dodávky energie ako zo Strednej Ázie, ako aj z oblasti Blízkeho Východu. Momentálne sú čínske ropovody a plynovody zraniteľné, pretože 80% z nich vedie cez Melacký prieliv v juhovýchodnej Ázii. Dôležitým bodom pre čo najlepšie využitie Nové hodvábnej cesty je aj spoločný výskum a výmena dát a technických zručností medzi vysokými školami a rôznymi inštitúciami v krajinách, nachádzajúcich sa pozdĺž trasy. Práve v Strednej Ázii investovala Čína najviac do zlepšenia školstva v snahe vytvoriť z Novej hodvábnej cesty i "rieku vedomostí". Všetky tieto investície, ktoré Čína vykonala na území Strednej Ázie, vylepšujú vzťahy Číny a štátov Strednej Ázie a zväčšujú čínsku sféru vplyvu v tejto oblasti.

Rusko

Tento fakt sa však silne nepáči Rusku, ktoré Strednej Ázii považuje za svoju sféru vplyvu a dostáva sa týmto do konfliktu s čínskymi záujmami. Rusko nemalo žiadnu oficiálnu stratégiu pre Novú hodvábnu cestu, "ich hlavným zámerom je obhajovať svoje záujmy v Strednej Ázii ako za Sovietskeho zväzu." Po nástupe Putina na post prezidenta v Rusku v roku 2000 sa Rusko a Čína začali zbližovať. Zbližovanie krajín znamenalo, že vzťahy Ruska voči Západu sa zhoršovali. Euromajdan a reakcia Ruska ešte viac krajiny zblížili. "Prezident Xi a Putin sa stretli pri začatí Zimných olympijských hier v Soči 6. februára 2014, krátko potom Rusko a Čína podpísali veľkú plynovú dohodu." Jedenásteho septembra 2014 na summite SCO prezidenti Xi a Putin sľúbili kooperáciu na veľkých projektoch a pomoc vo vzájomnom rozvoji.

India a Pakistan

India nie je súčasťou Novej hodvábnej cesty, má svoje vlastné iniciatívy ako "Act East", "Connect Central Asia" a "Cotton route", ktoré priamo súperia s Novou hodvábnou cestou. "Čína vždy chcela obklopiť južnej Ázii 'perlovým náhrdelníkom' - sietí prístavov, spájajúce jej východné pobrežie s Blízkym východom." S Pakistanom je situácia úplne opačná, Čína investuje do Pakistanu a potom, čo sa USA stiahli z Afganistanu, sa stáva jeho hlavným spojencom.

Európa

"Európa sa vidí ako model, ku ktorému by Čína mala ašpirovať. Politika EÚ je založená na domnienke, že ľudské práva bývajú lepšie pochopená a dodržiavané v spoločnostiach s voľným obchodom, investíciami, ľuďmi a nápady." Aj pre Európu môže mať obnovenie tejto trasy veľký význam. Výrazne sa týmto vylepšuje obchod medzi Európou a Áziou, zvyšuje sa šanca na rozvoj daných krajín a investícií, nachádzajúcich sa v týchto štátoch a v neposlednom rade sa vytvárajú užšie hospodárske a ekonomické vzťahy. Čínskym zámerom je tiež vybudovanie silného partnerstva s Európskou úniou a následne vytvorenie spoločného trhu. "V roku 2011 Čína začala nové fórum 16 + 1 pre spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy." Túto skupinu tvorí 11 krajín EÚ (Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) a päť kandidátov na vstup do EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severnej Macedónsko a Srbsko ). 16. decembra 2014 bolo na schôdzke krajín CEE a Číny dohodnuté, že spolu postaví pozemskú a námorné cestu, ktoré prepoja tieto oblasti. K realizácii tohto plánu musí byť postavená nová železnica z Belehradu do Budapešti a nový prístav v gréckom Pireus.

"Avšak krajiny CEE majú líšiace sa postoje voči Číne. Niektoré sú skeptické, ale väčšina potrebuje mosty, železnice, cesty a balansujú nad rôznymi politickými cieľmi. Krajina CEE sú terčom lobovanie Číny, ale väčšina je přikloněná k podpore pozície Číny medzinárodne i regionálne. Skupina 16 + 1 je dôležitou súčasťou západného konca Novej hodvábnej cesty." Čína si je zreteľne vedomá chudobnejšia politickej kultúry v krajinách niekdajšieho východného bloku; niektorí analytici hovoria o lepších príležitostiach k brainwashing miestnych obyvateľov. Mimo zoskupenie 16 + 1 uprednostňuje Čína lobovať v každom štáte zvlášť. Obchodná cesta má veľký význam aj pre jednotlivé európske štáty. Veľmi dôležitá by cesta mohla byť pre Podleské vojvodstvo, ktoré by sa vďaka tomuto projektu mohlo stať "bránou na východ" a následne zo spolupráce získať sociálne, ekonomické alebo vedecké výhody.

Česko