InSight bola americká automatická planetárna sonda určená na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu. Časť vedeckého vybavenia poskytli partnerské organizácie z Nemecka (DLR), Francúzska, Španielska či Talianska. Názov sondy je akronym z anglického pomenovania Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport. Sonda mala pôvodne byť vypustená v marci 2016 americkou NASA, avšak po objavení netesnosti francúzskeho experimentu SSEI v decembri 2015 bol štart odložený na apríl / máj 2018, kedy nastalo ďalšie štartovacie okno pre let k Marsu. Štart sondy nakoniec prebehol dopoludnia v sobotu 5. mája 2018. K Marsu sonda mala doletela 26. novembra 2018.
Cieľom misie bolo umiestniť na povrch Marsu stacionárnu sondu, ktorá bola vybavená citlivým seizmometrom umožňujúcim zaznamenávať seizmické vlny Marsu, a sondou na meranie tepelného toku v kôre. Táto dvojica hlavných vedeckých prístrojov by mala pomôcť odhaliť, či je planéta stále geologicky aktívna. Pre pristávací modul sa využila rovnaká technológia, ako bola použitá pre predchádzajúcu americkú sondu Phoenix, ktorá úspešne pristála na povrchu planéty Mars v polárnej oblasti Vastitas Borealis. Cieľom tohto kroku bolo znížiť náklady na vyhotovenie sondy a taktiež zvýšiť úspešnosť sondy použitím už otestovaných technológií. Sonda na povrchu planéty pracovala približne štyri pozemské roky, pričom predpoklady hovorili o dvoch rokoch. Elektrický prúd jej dodávali fotovoltaické články.
Misia bola vybraná na realizáciu v rámci amerického programu Discovery v auguste 2012 ako víťazný návrh. Náklady na misiu boli stanovené v maximálnej výške 425 miliónov amerických dolárov bez zahrnutia ceny štartovacie rakety Atlas V 401. Výroba a riadenie sondy spadalo pod Jet Propulsion Laboratory. Miesto pristátia blízko rovníka bolo v oblasti Elysium Planitia.
Výroba Sondu vyrobila americká spoločnosť Lockheed Martin Space Systems; s jej montážou sa začalo na sklonku roku 2014 a vtedy sa predpokladalo, že by sonda mohla byť zmontovaná v priebehu 6 mesiacov. InSight využíval koncept inej americkej planetárne sondy, Phoenix, takže jej bol vzhľadom značne podobný, avšak väčšina elektronických komponentov vychádzala z návrhu americkej sondy MAVEN.
Vedecké prístroje Na palube sondy sa nachádzali tieto prístroje:
Seismic Experiment for Interior Structure – seizmometer dodalo francúzske Národné centrum kozmického výskumu
Heat Flow and Physical Properties Package – sonda na meranie tepelného toku v marťanskej kôre, ktorá sa mala dostať až 5 metrov pod povrch Marsu
Rotation and Interior Structure Experiment – rádiolokátor pre meranie drobných odchýlok v rotácii Marsu, čo by malo prispieť k poznaniu, či má Mars stále roztavenej jadro alebo nie
Temperature and Winds for InSight (TWINS) – meteorologická stanica dodaná španielskym Centro de astrobiológie
Laser RetroReflector for InSight (Larry) – spätný odrážač lasera dodaný Talianskou vesmírnou agentúrou (ASI). Umiestnený je na vrchu pristávacieho modulu
Instrument Deployment Arm (IDA) – 2,4 metrov dlhá robotická ruka určená pre umiestnenie seizmometra s jeho ochranným krytom a tepelnú sondu na povrch Marsu
Instrument Deployment Camera (IDC) – farebná kamera umiestnená na robotickej ruke
Instrument Context Camera (ICC) – farebná kamera schopná snímať 120° široké panoramatické snímky, ktorá bola umiestnená na telese pristávacieho modulu
MarCO Mars Cube One (MarCO) je dvojica identických 6U (10 × 20 × 30 cm) cubesatov. Každý z nich má hmotnosť 13,5 kg. Sú vybavené zrkadlovou anténou s vysokým ziskom a miniatúrnym rádiom pracujúcim v UHF (iba príjem) a X pásmom (prijem a prenos). Majú miniatúrny širokouhlý fotoaparát, iónový pohon a sledovač hviezd pre navigáciu.
Sú to prvé cubesaty určené na prevádzku mimo obežnej dráhy Zeme a okrem telekomunikácií testovali funkčnosť cubesatov v hlbokom vesmíre.
Vyniesla ich raketa Atlas V spolu so sondou InSight. Po prechode na trajektóriu k Marsu sa cubesaty MarCO oddelili a leteli vlastnou dráhou na Mars, kde otestovali vytrvalosť a navigáciu cubesatov v hlbokom vesmíre.
Štart a trajektória Sonda bola vypustená 5. mája 2018 o 11:05 UTC na rakete Atlas V 401 (AV-078) z Vandenberg Air Base Base Spread Complex 3-East. Bola to prvá americká medziplanetárna misia, ktorá štartovala z Kalifornie.
Cesta na Mars trvala 6,5 mesiaca.
Činnosť na Marse náhľad|Oblasť pristátia Elysium Planitia, elipsa má rozmery 130 x 27 km. Miesto pristátia, červený bod, má súradnice 135.6180° E, 4.4988° N 26. novembra 2018 19:44:52 UTC sonda úspešne pristála na povrchu Marsu, súradnice miesta pristátia sondy sú 4.4988° N, 135.6180° E, predpokladané boli 4,5°N 135,9°E, teda zhruba 14 km od plánovaného stredu. Povrch Marsu je v mieste pristátia 3393 km od stredu Marsu, rozdiel bol 46 m. Potvrdenie pristátia prišlo s 8 minút a 7 sekundovým meškaním do riadiaceho centra JPL 19:52:59 UTC. Kontrolóri misie dostali signál prostredníctvom satelitov Mars Cube One (MarCO), ktoré signál sondy Insight úspešne zachytili a preposlali na Zem.
Po pristátí bol náklon sondy menej ako 2°, čo bolo veľmi výhodné pre ďalšiu vedeckú činnosť. Vedecká práca začala desať týždňov po pristátí. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov zaznamenal seizmometer na palube sondy viac než 1 300 marsotrasení, čo boli najzásadnejšie poznatky misie. Vďaka tomu priniesol veľa informácií o vnútornej stavbe Marsu. Sonda napríklad zistila, že jadro Marsu je oveľa aktívnejšie, než sa očakávalo.
Ako sa solárnych paneloch usadzoval prach, výkon sondy klesal. Technici preto na diaľku postupne vypínali prístroje sondy, až zostal v činnosti len ten najdôležitejší - seizmometer. Potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou, bola misia 21. decembra 2022 vyhlásená za ukončenú.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kozmonautika v 2018 Kategória:Neaktívne sondy Kategória:Sondy NASA Kategória:Prieskum Marsu Kategória:Úspešné sondy