Smrteľná dávka alebo taktiež často aj letálna dávka je pojem používaný v toxikológii, ktorý vyjadruje aké množstvo danej látky bude mať pri podaní smrteľné účinky. Zisťuje sa experimentálne pomocou testov na laboratórnych zvieratách (najčastejšie potkany a myši). Často sa zapisuje ako LDx, kde x je percento z testovaného súboru na ktoré bude mať daná látka smrtiace účinky.
Najčastejšie ide o LD50 – stredná smrteľná dávka, čo je dávka pri ktorej umiera 50 % z testovaného súboru.
Vzácnejšie sa môžeme stretnúť aj s údajmi, kde x nie je číslo ako napríklad LDLo – najnižšia smrteľná dávka, ktorá označuje najnižšiu zaznamenanú dávku danej látky, ktorá je schopná v kontrolovaných podmienkach usmrtiť jedinca z daného testovaného druhu.Allergan Receives FDA Approval for First-of-Its-Kind, Fully in vitro, Cell-Based Assay for BOTOX® and BOTOX® Cosmetic (onabotulinumtoxinA)
Letálna dávka sa väčšinou udáva v miligramoch látky na 1 kg telesnej hmotnosti – mg/kg, niekedy sa používajú aj iné jednotky, ako napríklad g/kg pri málo toxických látkach alebo μg/kg pri extrémne toxických látkach. Okrem samotnej smrteľnej sa obvykle udávajú aj iné údaje, ako napríklad zviera na ktorom bola látka testovaná a spôsob vstupu látky do organizmu.
Príklad výpočtu: LD50 kuchynskej soli je pri ústnom podaní pre potkana 3 g/kg, to znamená že za predpokladu, že táto hodnota je u človeka podobná bude stredná toxická dávka pre osobu bude 210 g. Túto hodnotu dostaneme vynásobením LD50 hmotnosťou vystavenej osoby v tomto prípade 3 * 70 = 210 g.
Spôsoby vstupu látky do tela Je takisto podstatné rozlíšiť akým spôsobom sa látka do tela dostala, čo sa často uvádza aj pri samotných hodnotách LDx. Najbežnejšie spôsoby vniku do tela sú:
perorálne alebo ústne podkožnou alebo subkutánnou injekciou Intravenózne alebo vnútrožilové Inhalačné alebo podanie vdychovaním – najčastejšie sa používa pri plynoch, niekedy však aj pri výparoch prchavých kvapalných látok alebo pri parách vzniknutých zahrievaním danej látky.
Smrteľné dávky tej istej látky pre ten istý druh zvieraťa sa môžu značne líšiť pri rôznych spôsoboch podania.
Presnosť Smrteľná dávka nie je vždy úplne presná a spoľahlivá a preto sa zväčša používa len ako orientačná hodnota. Smrteľné dávky tej istej látky, pre ten istý druh sa často líšia podľa toho, kto vykonával testovanie, pretože ju ovplyvňujú rôzne faktory, ako napr. genetická charakteristika zvierat na ktorých bola látka testovaná, druh testovaných zvierat a rôzne iné faktory a podmienky prostredia kde prebiehalo testovanie.
Ďalšia vec, ktorú je potrebnú zvážiť je, že človek kvôli svojej odlišnej fyziológii nemusí reagovať na danú látku rovnako ako laboratórne zvieratá. Príkladom sú napríklad niektoré hady, ktorých jed je prispôsobený na lov myší a človek naň môže preto reagovať inak.
LD50 niektorých látok +LátkaSpôsob podania, živočíchLD50ReferenciaVodaperorálne, potkan> 90 g/kgGlukózaperorálne, potkan25,8 g/kgGlutaman sodnýperorálne, potkan16,6 g/kgVitamín Cperorálne, potkan11,9 g/kgLaktózaperorálne, potkan10 g/kgAspartámperorálne, myš10 g/kgTaurínperorálne, potkan> 5 g/kgdatasheets.scbt.com/sc-202354.pdfFormaldehydperorálne, potkan600 – 800 mg/kgIbuprofénperorálne, potkan636 mg/kgParacetamolperorálne, myš338 mg/kgPsilocybínperorálne, potkan280 mg/kgKetamínintraperitoneálne, potkan229 mg/kghttps://ntp.niehs.nih.gov/ntp/htdocs/chem_background/exsumpdf/ketamine_508.pdfMetyléndioxymetamfetamínperorálne, potkan160 mg/kgDichlórdifenyltrichlóretánperorálne, myš135 mg/kgUránperorálne, myš114 mg/kg (odhadovaná hodnota)http://www.who.int/ionizing_radiation/pub_meet/en/Depluranium4.pdfKokaínperorálne, myš96 mg/kgDietylamid kyseliny lysergovejintravenózne, potkan16.5 mg/kgFentanylopica300 µg/kgSarínsubkutánne, myš172 µg/kgRicínintraperitoneálne, potkan22 μg/kgTetanospazmínmyš2 mg/kghttp://biology.unm.edu/toolson/biotox/representative_LD50_values.pdf Stupnica jedu Logaritmické hodnoty smrteľnej dávky zjednodušujú porovnanie
400px
Pozri aj Smrteľná koncentrácia (LCx)
Referencie
Kategória:Toxikológia