JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin – † 27. december 1945, Bratislava) bol slovenský šľachtic a právnik, známy ako básnik, prozaik a prekladateľ. Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák.

Rodina otec: Ján Baltazár Jesenský-Gašparé (Jeszenszky-Gasparovje) matka: Adela rod. Ballová

Životopis Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenský s predikátom z Horného Jasena. Jeho otec, Ján Baltazár Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.). Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v Prešove (18931896), doktorát práv získal v Kluži. (Rumunsko, 18961900). V Budapešti zložil advokátsku skúšku (1905). Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke Oľge Kraftovej. alt=Janko Jesenský - pamätná tabuľa v Prešove|vľavo|náhľad|Pamätná tabuľa na budove Kolégia v Prešove pripomínajúca štúdiá Janka Jesenského V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch sa oženil s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa pridal k československým légiám v Rusku. Redigoval viacero časopisov: voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 19301939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. Prívrženec i politický predstaviteľ čechoslovakizmu. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.

27. novembra 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.

Tvorba thumb|Hrob na Národnom cintoríne v MartineJesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.

Preklady jeho diel vyšli vo viacerých jazykov, niektoré sa stali námetom filmového i televízneho spracovania. Venoval sa i prekladateľskej činnosti z ruštiny, zaoberal sa aj literárnou a kultúrnou publicistikou.

Diela

Poézia 1897 – Vyznanie, báseň (vyšla v časopise Slovenské pohľady) 1905 – Verše J. Jesenského, básnická zbierka 1918 – Z veršov Janka Jesenského, zbierka básní (v roku 1919 vyšla pod názvom Zo zajatia v Amerike) 1923 – Verše J. Jesenského 2, zbierka básní 1932 – Po búrkach, básnická zbierka 1944 – Náš hrdina, lyricko-epická skladba 1945 – Čierne dni, básnická zbierka 1945 – Proti noci, zobrané spisy 1945 – Na zlobu dňa, zv. 1 a 2, básnická zbierka 1948 – Jesenný kvet, posmrtne zostavená a vydaná zbierka

Dráma 1895 – Bozky súboja alebo Poručík, divadelná fraška (len rukopis, knižne vyšlo až v roku 1961 v časopise Slovenské divadlo) 1895 – Medicína účinkuje, divadelná fraška (len rukopis)

Próza 1913 – Malomestské rozprávky, zbierka krátkych próz 1933 – Cestou k slobode, dokumentárna próza (podnadpis Úryvky z denníka 1914 – 1918) 1935 – Zo starých časov, zbierka noveletiek 1934 a 1938 – Demokrati, zv. 1 a 2, román a najrozsiahlejšie prozaické dielo (v roku 1980 bol na jeho námety nakrútený celovečerný film, ktorý režíroval Jozef Zachar) 1940 – Dva medvede 1941 – Kvôli klasifikácii 1942 – Prefíkaná sláva 1943 – Železničné nešťastie 1944 – Novely, zobrané spisy 1945 – Reflexie, zobrané spisy 1946 – Strach

Výbery 1921 – Zobrané práce Janka Jesenského 1 – 3 1932 – Výbor z básní Janka Jesenského 1934 – Výber z malomestských rozprávok, výber z prózy 1944 / 1948 – Zobrané spisy Janka Jesenského 1 – 21 1950 – Pani Rafiková a iní, výber z prózy 1953 – Ženích a iné rozprávky, výber z prózy 1953 – Výber z diela, výber z prózy 1955 – Láska a život, výber z poézie 1956 – Na zlobu dňa, výber z poézie 1957 / 1968 – Spisy 1 – 9 1960 – Slnečný kúpeľ, výber z prózy 1975 – Maškarný ples a iné poviedky, výber z prózy 1977 – Jesenský 1 – 2 (edícia Zlatý fond slovenskej literatúry)

Preklady 1936 – Výber z poézie, preklady ruského básnika Sergeja Jesenina 1942 – Eugen Onegin, preklad diela od A. S. Puškina

Ostatné diela 1918 – Počiatky slovenského pravopisu 1918 – Nástin dejín slovenskej literatúry 1970 – Listy slečne Oľge, výber vyše 70 listov Oľge Kraftovej 1989 – Listy Janka Jesenského 1, 1890 - 1918 (Martin : Matica slovenská 1989)

Referencie

Literatúra Slovenský biografický slovník GÁFRIK, Michal: Básnik Janko Jesenský. Bratislava : Slovenský spisovateľ, c2006. 182 s. ISBN 80-220-1389-7 Janko Jesenský v kritike a spomienkach. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. 741 s.

Iné projekty

Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike riadok 1 pokrstený ako Ján Vladimír Jesenský-Gašparé Texty diel Janka Jesenského na webe Zlatý fond denníka SME Digitalizované diela v Digitálnej knižnici UKB: Zo zajatia. Pittsburgh : Slovenská liga, 1918. 94 s. Cestou k slobode : Úryvky. Turčiansky sv. Martin : Matica slovenská, 1936. 280 s. Nástin dejín slovenskej literatúry. V Jekaterinburgu: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 5. 18 s. Počiatky slovenského pravopisu. V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 3. 14 s. Z veršov Janka Jesenského. V Jekaterinburgu: Odbočka Československej Národnej Rady v Rusku, 1918. Knižnica Slovenských hlasov č. 1. 31 s.

Vtedy.sk - fotografie z pohrebu Janka Jesenského

Kategória:Osobnosti z Martina Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Slovenskí právnici Kategória:Slovenskí advokáti Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku Kategória:Osobnosti Evanjelického kolégia v Prešove Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií