Tento článok popisuje geografické pomery v Rumunsku.
Poloha a rozloha náhľad|300 px|Poloha krajiny v Európe Rumunsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove na severnej a východnej pologuli. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na juhu k rieke Dunaj. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 35' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 39 minút.
Krajné body Svetové strany najsevernejší bod: Horodiștea, Botoșani (48°15′06″N) najjužnejší bod: Zimnicea, Teleorman (43°37′07″N) najzápadnejší bod: Beba Veche, Timiș (20°15′44″E) najvýchodnejší bod: Sulina, Tulcea (29°41′24″E)
Nadmorská výška najvyšší bod: Moldoveanu () najnižší bod: pobrežie Čierneho mora () výškové rozpätie: 2 544 m
Vzdialenosti (vzdušné) najväčšia dĺžka: medzi hranicou pri Beba Veche a pobrežím pri Suline najkratšia šírka: medzi hranicou pri obci Șipotele a meste Tulcea najkratšia vzdialenosť k moru: (Čierne more)
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha Rozloha Rumunska predstavuje 238 391 km², čo krajinu radí na 12. miesto v Európe a 80. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú vo svete Ghana (238 533 km²), v rámci Európy potom Spojené kráľovstvo (242 900 km²) alebo Bielorusko (207 600 km²). Z celkovej rozlohy tvorila v roku 1993 poľnohospodárska pôda 65 % (z toho orná pôda 41 %, trvalé pasienky 21 % a 3 % pokrývali trvalé plodiny), lesná pôda 29 % a iná pôda 6 %. Zavlažované boli pozemky s rozlohou 30 016 km², z toho bolo v roku 2005 v prevádzke cca. 15 000 km².
Štátne hranice Rumunsko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severovýchode s Moldavskom, na východe a severe s Ukrajinou, na severozápade s Maďarskom, na juhozápade so Srbskom a na juhu s Bulharskom. Celková dĺžka pozemných hraníc je , pričom značnú časť tvoria prírodné hranice v podobe riek (Dunaj, Prut a Mureš), v malej miere i horských hrebeňov (Karpaty).
náhľad|450 px|Topografická mapa Rumunska Hranice
Trojmedzných bodov je 5: pri meste Galac: Moldavsko a Ukrajina pri meste Darabani: Moldavsko a Ukrajina pri meste Satmár: Ukrajina a Maďarsko pri obci Beba Veche: Maďarsko a Srbsko pri obci Pristol: Srbsko a Bulharsko
Povrch náhľad|Reliéf Rumunska Priemerná nadmorská výška krajiny je 330 m. V pohorí Munții Făgăraș sa nachádza najvyšší vrch Rumunska – Moldoveanu ().
Charakteristickým znakom povrchu Rumunska je jeho veľká rozmanitosť: nížiny (0) – tvoria cca 33 % územia pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny (200) – 36 % horské oblasti (nad ) – 31 %
thumb| Územie Rumunska pomerne rovnomerne pokrývajú horské oblasti a nížiny (cca po 1/3), zvyšok pokrýva mierne zvlnené pásmo pahorkatín a vrchovín. Z horstiev v krajine dominuje stredná a južná časť Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne v dĺžke cca od ukrajinskej po srbskú hranicu.
Karpaty sa tu členia na:
Východné Karpaty (bez Južných Karpát) – zaberajú severnú a východnú časť Karpát (v Rumunsku); najvyšší vrch Pietrosul dosahuje Vnútorné Východné Karpaty (vnútorná /západná/ časť) Vonkajšie Východné Karpaty (vonkajšia /východná/ časť) Južné Karpaty – druhá najvyššia časť horstva (po Tatrách), vrcholy presahujú 2500 m (Moldoveanu má ) Západorumunské Karpaty – zaberajú juhozápadnú časť, maximum dosahuje Cucurbăta Mare ()
Západnej časti krajiny dominujú Apusenské vrchy s najvyšším vrchom Cucurbăta Mare (), ležiace mimo Karpát.http://www.geography.hu/mfk2001/cikkek/Hevesi.pdftakto (nejasne) asi aj Karpaty in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 1852 (mapka dole), 1976 Medzi týmito horstvami sa nachádza rozsiahla Transilvánska kotlina (25 000 km²), do západnej časti krajiny zasahuje z Maďarska a Srbska Veľká dunajská kotlina. Vo východnej časti zasahuje málo členitá Moldavská nížina (Câmpia Moldovei) a v juhovýchodnom Rumunsku dominuje Rumunská nížina, ktorá tvorí severnú časť rozsiahlej Dolnodunajskej nížiny.
Pohoria V Rumunsku sa nachádza 95 pohorí, pričom najvyššie vrcholy 4 z nich presahujú Zoznam uvádza 10 najvyšších.
ObrázokPohorieProvinciaNajvyšší vrch Nadmorskávýška 120pxMunții FăgărașJužné KarpatyMoldoveanu 120pxMunții ParânguluiJužné KarpatyParângul Mare 120pxMunții RetezatJužné KarpatyPeleaga 120pxMunții BucegiJužné KarpatyOmu 120pxMunții Iezer-PăpușaJužné KarpatyRoșu 120pxMunții RodneiVýchodné KarpatyPietrosul Rodnei 120pxMunții GodeanuJužné KarpatyGugu 120pxMunții CindrelJužné KarpatyCindrel 120pxMunții LotruluiJužné KarpatyȘteflești 120pxMunții Piatra CraiuluiJužné KarpatyLa Om
Geológia náhľad|Geologická mapa Rumunsko, patriace do alpínskej orogenézy, má najmä na území Karpát zložitú geologickú štruktúru. V oblasti Vrancea, kde sa stretávajú tektonické zlomy, sa vyskytujú časté zemetrasenia. Pokým Transilvánska plošina je vyzdvihnutá zo západných a dunajských plání, Moldavská nížina na východe je poklesnutým územím, poznačeným hydrografickou eróziou. Neozoické fluviálne sedimenty pokrývajú kotliny, náhorné plošiny a planiny, ktoré boli erodované post-ľadovcovou taveninou. Hojné sú sedimenty spraší, najstaršie horniny z paleozoickej herogenézy sa vyskytujú v pohorí Măcin.
Vo Východných Karpatoch sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, vrátane zlata a striebra, hnedého uhlia a zemného plynu. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov.
Podnebie
Rumunsko má mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory, zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä nadmorská výška, východnú časť v menšom rozsahu aj blízke Čierne more. Transilvánska kotlina, Karpaty a západné nížiny tak majú miernejšie podnebie s teplými letami a studenými zimami, kontinentálne prejavy sú výraznejšie východne od Karpatského oblúka, v prímorskej časti sú tieto vplyvy miernejšie. Zima trvá zvyčajne od decembra do marca (teploty nezriedka klesajú pod -20°C), nasleduje krátka jar a rýchly prechod do leta, ktoré s teplotami nad 30°C trvá väčšinou do konca augusta. Nasleduje chladnejšia jeseň, trvajúca do novembra, kedy prichádzajú výdatnejšie zrážky. Prvé mrazy sa objavujú v októbri, kedy sa vo vyšších polohách často vyskytuje sneženie, chladné počasie a riziko mrazov končí v apríli.
Priemerná teplota v Bukurešti dosahuje v januári -7°C, v júli je to približne 25°C, extrémne hodnoty absolútnej teploty v rámci Rumunska dosiahli -38,5°C (25. januára 1942 v Brašove) a +44,5°C (10. augusta 1951 v Braile). Priemerné ročné teploty dosahujú v severných regiónoch 8,5 – 9°C, na juhu je to až 11°C. Letný priemer sa pohybuje medzi 22 – 24°C, v zimnom období je to -3 – -5°C. Tropických dní s teplotou nad 30°C býva v južnej časti Rumunska viac ako 40, letných dní, kedy teplota dosiahne 25°C, je spravidla až 90.
Rôznorodé sú i zrážky, ktorých úhrny sa pohybujú od 400 mm v najsuchších oblastiach Rumunskej nížiny (Dobrogea v delte Dunaja), po 600 mm v nížinách na západe, kde sa viac prejavuje vplyv Atlantiku. Celoštátny priemer dosahuje 637 mm, v horských oblastiach množstvo zrážok stúpa a nezriedka presahuje 1200 mm za rok. Priemerný počet daždivých dní (s úhrnom zrážok aspoň 1 mm) je od 100 v nížinatej južnej časti, po 200 v hornatých oblastiach Karpát. Najmä v horských oblastiach sa v lete vyskytujú početné búrky, naopak, v nížinách sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne horúčavy, sprevádzané veľkým suchom. V neskorej jeseni sa vyskytujú daždivejše periódy, zimy však (s výnimkou horských oblastí) nebývajú bohaté na sneh a snehová pokrývka sa niekoľkokrát za zimu roztopí. Globálne zmeny počasia spôsobujú výrazné teplotné výkyvy (najmä redukcia mrazivých epizód) a výskyt teplotných extrémov.
V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí mierne kontinentálna oblasť prechodne kontinentálna oblasť vnútrozemská stredomorská oblasť čiernomorská oblasť horská oblasť
Rekordy
Rastlinstvo
Územie Rumunska tvoria z 1/3 nížiny, pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny zaberajú 36 % rozlohy a horské oblasti zvyšných 31 %. Horské oblasti pokrývajú prevažne zmiešané lesy, dolný tok Dunaja tvorí močaristá a bažinatá pôda. Krajina má najmä v južnej polovici a v nížinách na západe veľmi úrodné černozeme, močaristé okolie Dunaja bolo najmä v minulosti vo veľkom odvodňované a vysušované. Poľnohospodársky intenzívne využívaná úrodná Rumunská nížina používa pri pestovaní plodín závlahy a dôležitú úlohu pri pestovaní obilnín, ovocia a vinohradníctve majú podkarpatské oblasti kotlín. Delta Dunaja je okrem rybolovu využívaná na pestovanie trstiny, ktorá slúži na výrobu celulózy.
V najvyšších polohách je zastúpená kosodrevina, pod nimi prevláda buk, smrek, borovica a jedľa. V stredných polohách prevláda dub, hrab, javor a jaseň a v nížinách je to jelša, topoľ a v delte Dunaja močiarna vegetácia.
Flóra Rumunska pozostáva z týchto fytogeografických prvkov: severné a alpské (cca 14 %) európske (približne 40 %) orientálne alebo kontinentálne (asi 20 %) stredomorské (približne 8 %) juhovýchodné (približne 10 %) endemické (asi 4 %) iné (asi 4 %)
Vegetačné stupne Alpská a subalpínska vegetácia zaberá najvyššie časti pohorí a horských hrebeňov nad Je zastúpená vysokohorskými lúkami, ktoré pokrývajú trávy a nižšie kríky a dreviny (borievky, jalovec, brusnice).
Horská vegetácia je zastúpená najmä smrekovými lesmi s menším podielom jedle a borovice a zmiešanými lesmi s prevahou buka. V hojnej miere sa vyskytujú bukovo-jedľovo-smrekové lesy, miestami s prímesou javora, jaseňa, brestu a i.
Vegetácia kopcov a náhorných plošín je zastúpená zmiešanými lesmi s prevahou buka a duba, vyskytujú sa tiež stepné lúky a trávnaté porasty xeromezofilov.
Poľná vegetácia je charakteristická výskytom dubových porastov a stepných xerofilných lúk.
Vegetácia lúk je charakteristická nízkym trávnatým porastom.
Vodná vegetácia sa vyskytuje v okolí riek, jazier a močarísk, predovšetkým v rozsiahlej delte Dunaja. Významný podiel má trstina, lekná a iné vodomilné rastlinstvo.
Živočíšstvo
Vzhľadom na zemepisnú polohu v miernom pásme a rozmanitosť prírodných podmienok je na území Rumunska bohatá a pestrá fauna. Zastúpenie vysokohorského, horského i nížinného pásma s podunajskými mokraďami vytvára širokú paletu biotopov.
Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne: Alpský komplex zastupujú najmä kamzíky, orly a rôzne druhy plazov. Komplex lesov má zastúpenie vysokej zveri, hojne sa vyskytujú jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, ďatle, kukučky a pod. Komplex stepí je obývaná hlavne z menších cicavcov (zajace), hlodavcov a vtákov, no vyskytujú sa tu mnohé živočíchy, žijúce i v lesoch, ako sú vlky, líšky, fretky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky.
Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu.
Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva: Komplex alpských jazier je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb. Komplex horských jazier obývajú najmä pstruhy. Komplex pobrežných jazier má pestrú faunu, pozostávajúcu zo sladkovodných i morských druhov. Bežné sú mäkkýše, raky a slimáky. Komplex lúk a delty má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb.
Ochrana prírody
Približne 5,18 % územia Rumunska (12 360 km²) má štatút ochrany, z čoho takmer polovicu (2,43 % plochy Rumunska) tvorí Delta Dunaja.
Národné parky