Liptovské nivy sú geomorfologickou časťou Liptovskej kotliny. Zaberajú rozsiahle územie v okolí Váhu, Belej a ich prítokov v okresoch Ružomberok a Liptovský Mikuláš.
Polohopis Územie sa nachádza v západnej polovici Podtatranskej kotliny, v západnej a strednej časti podcelku Liptovská kotlina. Sleduje vodné toky Váh, Revúca a Belá a zaberá úzky pás ich pobrežia. Vo východnej časti sa vetví, a pokým niva Váhu končí pri sútoku zdrojníc Biely a Čierny Váh pri Kráľovej Lehote, severovýchodným smerom pokračuje niva Belej až pod úpätie Západných Tatier.
Na západnom okraji susedí Šípska Fatra (podcelok Veľkej Fatry), severným smerom leží Chočské podhorie a Smrečianska pahorkatina (obe časti Liptovskej kotliny), krátkym úsekom Liptovské Tatry (časť Západných Tatier) a Tatranské podhorie, podcelok Podtatranskej kotliny. Východným smerom pokračuje kotlina časťou Hybianska pahorkatina, v južnej časti susedí Važecký chrbát, ktorý je podcelkom Kozích chrbtov. Južný okraj vymedzuje okraj Nízkych Tatier a ich časti Priehyba a Demänovské vrchy a následne opäť susedia časti Liptovskej kotliny, Galovianske háje a Ľubeľská pahorkatina.
Osou územia je rieka Váh, ktorá preteká Liptovskými nivami od Kráľovej Lehoty na východe po Ružomberok na západnom okraji celej Podtatranskej kotliny. V strednej časti sa nachádza vodná plocha Liptovskej Mary a jej vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Pri Liptovskom Hrádku vybieha severovýchodným smerom rameno, kopírujúce rieku Belá.
Osídlenie Liptovské nivy patria medzi husto osídlené oblasti a na ich území ležia mestá Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Z obcí patria medzi najvýznamnejšie Lisková, Bešeňová, Kráľova Lehota a Pribylina.
Ochrana územia Južným okrajom vedie ochranné pásmo Národného parku Nízke Tatry, na severovýchode zasahuje ochranné pásmo Tatranského národného parku. Osobitne chránené lokality ležia prevažne v okrajových polohách, priamo na územie nív zasahuje prírodná rezervácia Ivachnovský luh, prírodná pamiatka Bešeňovské travertíny a Mašiansky balvan a chránený areál Ratkovo.
Doprava Západo-východný smer kotliny využívajú cestné i železničné komunikácie medzinárodného významu. Údolím Váhu vedie v trase diaľnice D1 Európska cesta 50 (Žilina – Košice), ktorú v Ružomberku križuje E 77, kopírujúca cestu I/59 (Dolný Kubín – Zvolen). Významné sú tiež cesta I/18 (Žilina – Poprad), ako aj I/72 (Podbrezová – Liptovský Hrádok), pre cestovný ruch je dôležitá cesta II/537, ktorá vedie z Liptovského Hrádku na Podbanské, kde začína tatranská magistrála, Cesta Slobody. Vážskym údolím vedie i železničná trať Žilina – Košice, ktorá je súčasťou najvýznamnejšieho železničného spojenia krajiny.
Turizmus Rozmanité prostredie Liptovských nív poskytuje širokú škálu turistických atrakcií, od prírodných zaujímavostí, kultúrnych pamiatok, po rekreačné a oddychové zóny. Historické pamiatky ponúkajú tak mestá, ako aj obce, pričom jedinečnou je napríklad ruina hradu Liptovský Hrádok priamo v centre rovnomenného mesta. Veľkým lákadlom je okolie Liptovskej Mary, vrátane Vodného parku Bešeňová a Aquaparku Tatralandia. V tesnom susedstve územia sú archeologické náleziská v Liskovskej jaskyni či archeopark Havránok. Ľahko dostupné sú cenné územia Demänovskej a Jánskej doliny v Nízkych Tatrách a Tichej a Kôprovej doliny v Západných Tatrách.
Z miest a obcí vedú cesty a značené chodníky do dolín okolitých pohorí, vrátane Západných Tatier, Nízkych Tatier, Chočských vrchov či Veľkej Fatry.
Referencie
Pozri aj Liptovská kotlina Podtatranská kotlina Geomorfologické členenie Slovenska
Kategória:Liptovská kotlina Kategória:Podtatranská kotlina Kategória:Nivy na Slovensku Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku