Hutta je priezvisko najčastejšie sa vyskytujúce v Nemecku, Česku, Poľsku a na Slovensku. Pochádza zo starohornonemeckého slova „hutta“, ktoré v prenesenom zmysle znamená aj chata, skrývať sa, chrániť. Od koreňa vyššie uvedených slov je možné odvodiť aj nasledujúce významy ako zakrytie, skrývanie alebo ochrana, ako je tomu aj v koreni staronemeckého slova „huotan“. V angličtine je príbuzné slovo „hide“ - schovať.Ferguson, Egbert. "The Teutonic name-system applied to the family names of France, England, and Germany", London: Williams k Norgate., 1864.
Podľa niektorých prameňov vznikol termín Hutta nielen odvodením z prastarého slova „hutta“ alebo „hutten“, ktoré znamenalo kryť sa a chrániť, ale aj zo slova „Hutte“,CRECELIUS, Wilhelm, Oberhessisches Wörterbuch, 1897-1899, ND Wiesbaden 1966. ktoré znamená stráž, strážny post. Z koreňov slova „huete“, „huot“ si odvodil šľachtic a humanista Ulrich von Hutten svoje rodinné meno a zdôrazňoval jeho význam v zmysle ochrancu hraníc.
Heraldický základ priezviska Za zmienku stojí, že Huttast, hodast, huttost bol nielen v heraldike nahrádzaný symbolom klobúka. Klobúk znamenal symbol slobody a panstva spojeného s prenosom majetku a léna.Dr. Eduard Brinckmeier: Glossarium diplomaticum zur Erläuterung schwieriger, einer diplomatischen, historischen, sachlichen, oder Worterklärung bedürftiger lateinischer, hoch- und besonders niederdeutscher Wörter und Formeln, welche sich in öffentlichen und Privaturkunden, Capitularien, Gesetzen, Verordnungen, Zuchtbriefen, Willküren, Weisthümern, Traditions- und Flurbüchern, Heberollen, Chroniken, Rechnungen, Inschriften, Siegeln u. s. f. des gesammten deutschen Mittelalters finden.Ausgabe 1856: Friedrich Andreas Perthes, Hamburg und Gotha 1856. V heraldickom vyobrazení, najmä na náhrobných kameňoch franských kmeňov (región v dnešnom Nemecku), sa symbol klobúka používal veľmi často ako rodinný symbol.
Príbuzné priezviská prameniace z rovnakého slovného základu V nemecky hovoriacom priestore je časté príbuzné priezvisko Hutten alebo Hutter. V anglicky hovoriacom svete sa možno stretnúť s variáciou v podobe priezviska Hutton alebo Hatton. Tieto priezviská majú podobný koreň a základ ako priezvisko Hutta. Tento typ priezviska sa rozšíril pravdepodobne v dôsledku komplikovaného osídlenia európskych krajín.
Najčastejšie geografické rozšírenie výskytu priezviska V súčasnosti je priezvisko Hutta svojim výskytom najrozšírenejšie v Nemecku, Rakúsku, Česku, Slovensku a Poľsku. V dôsledku emigrácie z Európy do Ameriky je možné nájsť nositeľov tohto priezviska aj v Spojených štátoch.
Historická zmienka o pôvode priezviska Hutta O pôvode a príbuznosti tohto priezviska existuje najviac prameňov z historických dokumentov a moderných monografií zaoberajúcich sa známym nemeckým šľachticom a reformátorom Ulrichom von Hutten.
„Nemalo zostať bez povšimnutia, že v Braunau am Inn existovala rodina z radov Reichsministerialen s podobne znejúcim menom Hutta.“Hanna, Georg-Wilhelm. "Die Ritteradligen von Hutten, ihre soziale Stellung in Kirche und Staat bis zum Ende des Alten Reiches." Martin Hoppe Verlag., 2007.
„V roku 1157 sa stal svedkom darovania kláštora Ranshofen istý Albert von Hutta.“
„Konrad von Hutta je v roku 1150 Eigenmann z Arbingenu.“
„Wichero von Hutta sa stal okolo roku 1220 Ministerialis ducis Bawarie, tzn. služný vojvoda z Bavorska.“
Nositelia priezviska z radov šľachty Wichero von Hutta"Monumenta Boica. Volumen Tertium", Edidit Academ. Scient. Maximilianea, München: 1764. Albert von Hutta"Archaeologické a místopisné", Praha: Museum království českého nákladem Matice české. Díl IV. , 1860."Urkunden-Buch des Landes ob der Enns", Wien: K.u.K. Hof- und Staatsdruckerei., 1852. Adelhard von Hutta Konrad von Hutta Gertrude de HuttaKurz, Ulrike. "Doppelklöster und ähnliche Klostergemeinschaften im mittelalterlichen Österreich (Diözese Passau in den Ausdehnungen des 13. Jahrhunderts)" Universität Wien: 2010. náhľad|List adresovaný do obce Hutta v Západnom Prusku. Obec s názvom Hutta Historickým vývojom vzniklo z tohto priezviska aj geografické označenie malej obce s názvom Hutta,Degefack, A.C. Freiherr von. "Westpreussisches Provinzialrecht" Verlag Fam. Gerhard, Danzig: 1845. ktorá sa v priebehu dejín vyvinula z bývalého rytierskeho dvora, a ktorá sa nachádzala v Západnom Prusku (nem. Westpreußen) a organizačne spadala pod Landkreis Graudenz a Regierungsbezirk Marienwerder.
Referencie
Kategória:Slovenské priezviská Kategória:České priezviská Kategória:Poľské priezviská Kategória:Nemecké priezviská