Babirusa (staršie: babirussa, sviňa; lat. Babyrousa; z malaj. babi – „diviak“ + rusa – „jeleň“) je rod z čeľade diviakovité (Suidae) a monotypickej skupiny (tribu) Babyrousini.Mammal Species of the World, Third Editiion Z toho dôvodu, že sa v niektorých ohľadoch líšia od iných diviakovitých, nie je vylúčené ani zaradenie do samostatnej čeľade. Rod sa vyskytuje na ostrove Sulawesi a blízkych ostrovoch (Togian, Sula, Buru). Babirusa bola dlho pokladaná za jediný druh B. babyrussa (po slovensky babirusa celebeská alebo babirusa; staršie: babirussa celebeskáSvet živočíšnej ríše. (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 462., sviňa celebská [t.j. bez druhého -e-] sviňovité. In: Pyramída č. 170, 1985, S. 5429), ktorý vytváral niekoľko poddruhov. Roku 2002 (Meijaard & Groves.) došlo k rozdeleniu na samostatné druhy: Babyrousa babyrussa (Buru a Sula), Babyrousa bolabatuensis (opísaný na základe subfosílnej lebky z jaskyne Bola Batu, nejasná taxonómia), Babyrousa celebensis (sever Sulawesi) a Babyrousa togeanensis (Togian).Meijaard, E., & C. Groves. (2002). Proposal for taxonomic changes within the genus Babyrousa. Asian Wild Pig News 2 (1), 9-10.OLIVER, William L. R. Pigs, peccaries, and hippos, Status Survey and Conservation Action Plan. Gland, Switzerland: IUCN, 1993. S. 3, 111. (po anglicky) Druhy sa líšia veľkosťou a vlastnosťami lebky a zubov.
Babirusa je dlhá 85110 cm, chvost má dĺžku 2032 cm. Telo je zaoblené, nohy pomerne dlhé a tenké. U samcov vyčnievajúce očné zuby rastú smerom nahor, stáčajú sa a prepichnú sa cez vrchol ňufáka. Babirusa je denná, samce sú primárne samotárske, samice často žijú v malých rodinných skupinkách. Živia sa lístím, opadaným ovocím a hubami.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Diviakovité