thumb|Bronzová plastika Martina Kukučína v Medickej záhrade v Bratislave od Ivana Meštrovića Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský lekár a šľachtic, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu a zakladateľom modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín, poliklinika a operačná sála v Punta Arenas a jeho meno nesie viacero ulíc v slovenských mestách.
Životopis Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov v JasenovejBencúr z Jasenovej. In: , v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (18711874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoprone (18841885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (18851893). vpravo|thumb|Pamätná tabuľa v Selci Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 18931906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 18961897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.
V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa „Mateja Bencura“ je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.
V rokoch 19221924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 19221923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 19241925 zas väčšinou v Chorvátsku.
Vďaka svojej uštipačnosti v známom liste Jurajovi Slávikovi z 3. 12. 1889 zažil od Martinčanov to isté, čo Janko Jesenský (odmietli mu nájsť často sľubované miesto okresného lekára), čo ho natoľko roztrpčilo, že nadosmrti odmietal vrátiť sa nastálo na Slovensko.
V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.
Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 91-ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojím dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existenciálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.
Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.
Pamiatky náhľad|Rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Šoproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko) busta od F. Štefunku (1959) pomenovanie ulíc v slovenských mestách
Dielo Próza 1883 – Na hradskej ceste, poviedka 1885 – Rysavá jalovica 1886 – Neprebudený 1889 – Mladé letá, spomienky na štúdium 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka 1891 – Na podkonickom bále 1892 – Koniec a začiatok 1892 – Dve cesty 1894 – Dies irae 1899 – Hody, poviedka 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile 1927 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román 1927 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román 1928 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik. Čas tratí – čas platí, poviedka Máje, poviedka Pán majster Obšíval, poviedka Na jarmok, črta Na Ondreja, črta Hajtman, poviedka Obecné trampoty, poviedka Z teplého hniezda Veľkou lyžicou Panský hájnik O Michale Na svitaní Ako sa kopú poklady Pozor na čižmy Sviatočné dumy Tri roje cez deň Svadba Parník Štedrý deň
Dráma 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou 1922 – Bacuchovie dvor 1924 – Obeta
Referencie
Literatúra
KUKUČÍN, Martin. In: ČÚZY, L. a kol.: Panoráma slovenskej literatúry II. Bratislava: SPN, 2005.
Iné projekty
Externé odkazy Digitalizované diela Martina Kukučína
Indexovaný záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 42; pokrstený ako Matěj Bencúr-Juriš
Kategória:Martin Kukučín Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí lekári Kategória:Slováci v Chorvátsku Kategória:Absolventi Karlovej univerzity Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach Kategória:Slovenskí šľachtici Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Úmrtia na pneumóniu Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine Kategória:Osobnosti z Jasenovej