Ján Burián (; * 2. november 1852, Kalinkovo† 30. december 1926, Budapešť, Maďarsko) bol literárny historik, klasický filológ (latinčina, gréčtina), pedagóg a zostavovateľ latinského slovníka pre stredné školy.

Životopis

Rodina Pochádzal z chudobnejšej vetvy zemianskej rodiny Buriánovcov. Narodil sa v roku 1852 v hornožitnoostrovskej obci Kalinkovo.

Štúdiá Bol mimoriadne nadaným študentom, mal talent na jazyky, hlavne na latinčinu. Už ako 15 ročný študent sám začal študovať diela klasických autorov. Zmaturoval na gymnáziu v Prešporku (dnes Bratislava) v roku 1870, ďalej pokračoval v štúdiách na univerzite v Budapešti (18731977), kde v roku 1877 získal učiteľský diplom v odbore klasická filológia – klasické jazyky: latinčina – gréčtina. Okrem rodnej maďarčiny ovládal plynule nemecky, taliansky, francúzsky, anglicky a počas svojho pôsobenia v Bratislave, Lučenci a hlavne v Trenčíne prišiel do styku aj so slovenským jazykom a v meste Arad i s rumunčinou.

Profesný život Ešte počas štúdií na gymnáziu sa u neho prejavili pedagogické vlohy, a tak popri štúdiu pôsobil ako vychovávateľ mladých grófov Alexandra Pálffyho a Alexandra Andrássyho. V rokoch 18781879 pôsobil ako vyučujúci ašpirant na Pedagogickom výchovnom ústave pre stredné školy v Budapešti, v roku 1879 bol zastupujúcim pedagógom na Katolíckom hlavnom gymnáziu v Trenčíne. V rokoch 1877 až 1878 sa zúčastnil bojov počas povstania v Bosne. V rokoch 1879 – 1898 prednášal na Cisársko-kráľovskom štátnom hlavnom gymnáziu v Lučenci, kde okrem iného pôsobil aj ako učiteľ telesnej výchovy. Od roku 1898 až do roku 1921 bol riaditeľom Katolíckeho hlavného gymnázia v meste Arad (v dnešnom Rumunsku), kde zároveň pôsobil aj ako inšpektor školského obvodu (od roku 1913). Po skončení 1. svetovej vojny a rozpade monarchie sa jeho pôsobisko mesto Arad stal súčasťou Rumunska. Dňa 16. júla 1919 musel opustiť lýceum v Arade, napriek ťažkostiam ako 67 ročný viedol v meste novovzniknuté katolícke gymnázium. V lete 1922 však musel definitívne opustiť územie Rumunska. Usadil sa v Budapešti, kde ešte chvíľu pokračoval v pedagogickej činnosti na gymnáziu Ferenca Kölcseyho. Bol členom Filologickej spoločnosti. V Budapešti ostal žiť až do svojej smrti v roku 1926.

Súkromný život Počas svojho pedagogického pôsobenia na gymnáziu v Lučenci sa zoznámil so svojou manželkou Oľgou rod. Pokorny, dcérou vtedajšieho mešťanostu Alexandra Pokorného (maď. Pokorny Sándor). S Oľgou sa zosobášili v roku 1883 v Lučenci.

Hoci nie často, ale o to srdečnejšie navštevoval svoju rodnú obec Kalinkovo, kde sa snažil podporovať kultúru a tiež úroveň vtedajšej ľudovej školy, či už finančne, alebo materiálne.

Zomrel 30. decembra 1926 v Budapešti, pochovaný je na Národnom cintoríne v Budapešti (Fiumei úti Nemzeti sírkert, predtým Kerepesi úti temető), žiaľ jeho hrob bol pred časom zrušený.

Pamiatka V roku 2016 bola v Kalinkove na počesť rodáka pomenovaná ulica Jána Buriána pri Kultúrnom stredisku.

Lingvistické publikácie F. m.: Terentius, Afer Publius: Adelphoe. Veselohra. Spolupráca - Pozdor Károly. (Budapešť, 1882) Livius phraseologiája XXI. és XXII. könyvében. (Líviova frazeológia v XXI. a XXII. Knihe) (Lúčenec, 1890) Meissner Károly: Latin phraseologia. (Latinská frazeológia - Spolupráca). (Budapest., 1891) Latin synonymika. Iskolai használatra. (Latinský synonymický slovník pre školy) (Budapešť, 1892; 3. upravené a rozšírené vydanie v r. 1942, posledné vydanie tohto diela v roku 2017) Magyar–latin szótár a középiskolák számára. (Maďarsko – latinský slovník pre stredné školy) (Budapešť, 1899; 2. upravené vydanie. 1906; 3. upravené a rozšírené vydanie. Korektor – Édes Jenő. 1943) Latin–magyar szótár a középiskolák számára. (Latinsko – maďarský slovník pre stredné školy) (Budapešť, 1899; 2. upravené vydanie. 1906; 3. jav. upravené a rozšírené vydanie. Korektor – Édes Jenő. 1943) C. Sallustii Crispi De bello Jugurthino. Spolupráca – Kara Győző. (Budapešť, 1905) Stílusgyakorlatok Sallustiushoz, Ciceróhoz és Vergiliushoz. Latinské cvičenia štýlov – porovnávanie diel Sallucia, Cicera a Vergília; Spolupráca -  Kara Győző, Székely István, Wirth Gyula. (Latin stílusgyakorlatok. V.) Budapešť, 1908) Az aradi kir. katholikus főgimnázium alapítványainak története. (Dejiny založenia Kráľovského hlavného katolíckeho gymnázia v Arade) (Arad, 1914)

Referencie

Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike – farnosť Šamorín

Kategória:Slovenskí klasickí filológovia Kategória:Slovenskí literárni historici Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Osobnosti z Kalinkova