Albert Tót alebo Vojtech Tót (*16. júna 1746, Pata† 4./5. február 1834, Svätý Jur) bol uhorský katolícky kňaz, mních rehole piaristov a básnik. Ako pedagóg pôsobil na gymnáziách vo viacerých uhorských mestách.
Život Narodil sa 16. júna 1746 v Pate, neďaleko Serede (dnes okres Galanta). Jeho otcom bol Adam Tót a matkou Anna Tótová, rodená Milčová. Podľa záznamu k 16. júnu 1746 z knihy krstov šopornianskej farnosti, pod ktorú Pata spadala, bol pokrstený menom Adam.Šoporňa Baptisms (Krsty) 1710-1761 (Inv. č. 2271) In: Slovakia Church and Synagogue Books, 1592-1935, p. 352 [p. 269 in scan projector].
Gymnázium vyštudoval v Prievidzi, kde následne 13. októbra 1768 vstúpil do rehole piaristov a prijal rehoľné meno Albert (v literatúre niekedy poslovenčené aj ako Vojtech) od Svätej Anny. 14. októbra 1770 prijal rehoľné sľuby a v 22. decembra 1777 prijal v Prievidzi kňazské svätenie. V rokoch 1771 až 1773 vyučoval na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1774 až 1775 študoval v Nitre filozofiu, o tri roky neskôr teológiu. Vyučoval gramatiku v Ružomberku (1776), Trenčíne (1777) a Krupine (17791880). V rokoch 1781 až 1793 pôsobil ako vychovávateľ v rodine grófskeho rodu Horvát(h)ovcov a ako pedagóg na gymnáziu vo Svätom Jure. Následne pôsobil ako pedagóg na mnohých miestach od Vesprému (1794), Veľkej Kaniže (1797), Segedínu (17981799), Banskej Štiavnice (18001802) až po Debrecín (1803) a Nové Mesto pod Šiatrom (18041805). Nasledujúce dva roky pôsobil ako vicerektor a vyučoval filozofiu v Segedíne. V roku 1808 sa stal riaditeľom gymnázia v Debrecíne, no už o rok neskôr získal pozíciu rektora rehoľného domu a riaditeľa gymnázia vo Vespréme. V rokoch 18121813 bol promagistrom novicov v Kecskeméte. V rokoch 18141817 vicerektorom vo Svätom Jure. Dva roku (18181820) bol tiež rektorom domu a riaditeľom gymnázia v Krupine. V roku 1821 sa pôsobil ako špirituál v Nitre a od roku 1822 až do svojej smrti pôsobil ako vicerektor a špirituál vo Svätom Jure.
Dielo Albert Tóth písal najmä latinské básne. Diela: Carmen, quo gratulatur poeta III. ac Rev. Dno Ladislas Kőszeghi 1799. (slov. Báseň, ktorou blahoželá básnik... Ladislavovi Kőszegimu, 1799) Ode ad diem restaurati amplissimi magistratus l. r. montanae civiitatis Schemniciensis. Anno 1800. Schemnicii. (slov. Óda z príležitosti obnovy magistrátu slobodného kráľovského mesta Banskej Štiavnice / Óda na deň zvolenia... banskoštiavnickému magistrátu, Banská Štiavnica, 1800) Carmen Nicolai Kondé de Póka-Telek 1800. (slov. Báseň Mikulášovi Kondému, 1800) Carmen dno Georgio Keller praeposito de Landek... diem onomasticum agenti VII. Cal. Maji 1801. Schemnicii. (slov. Báseň prepoštovi Jurajovi Kellerovi z Landeku, Banská Štiavnica, 1801) Ode ad diem inaugurationis III. ac Rev. Dni Gabrielis Zerdahely de Nitra Zerdahel in episcopum Neosoliensem anno 1801. U. ott. (slov. Óda z príležitosti inaugurácie Gabrielka Serdaheliho za banskobystrického biskupa / Óda na deň inaugurácie banskobystrického biskupa Gabriela Serdaheliho, Banská Štiavnica, 1801) Honoribus III. Dni. Sigismundi Horváth de Szent-György dum Békesiensi provinciae ab augusto principe praeficitur sacrat anno 1802. Pesthini. (slov. Báseň za slávu... Žigmunda Horvátha zo Svätého Jura... pri menovaní za prefekta provincie, Pešť, 1802) Carmen ad diem onomasticum dno Paulo Rozsos dioecesis Weszprimiensis praesuli, die 15. Januari; Anno 1809 devote oblatu. Weszprimii. (slov. Báseň ku dňu menovania Pavla Rožoša za biskupa Vesprémskej diecézy, Vesprém, 1809) Ode novis honoribus dicata Rev. Dno Caroli Nedeczky sabbam cathedr. eccl. Weszprimiensis canonico dum praepositus major renunciatus esset. 1811. (slov. Óda k poctám...Karola Nedeckého... pri vyhlásení za prepošta, 1811) Honoribus...Martini Bolla schol. piar. praesuli provincialis dicatum 1817. in Sancto Georgio. Posonii. (slov. Pocty Martinovi Bollovi...menovanému za provinciála, Bratislava, 1817) Carmen III. Dno Jos. Horváth de Szent-György, diem nominis sui celebranti oblatum die 19-na martii anno 1817. Pesthini. Honoribus A. R. P. Martini Bolla S. P. Praep. Provincialis dicatum 1817. in Sancto Georgio. Carmen III. ac Rev. Dno Antonio Makay de Eadem et Gelej, episcopatum Neosoliensem solenniter auspicanti a Collegio Carponensi scholarum piarum in testimonium grati animi oblatum a. 1819. Schemnicii.
Zaujímavosť V Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska sa osoba nachádza dvakrát, pričom heslá sa mierne líšia napríklad v dátumoch narodenia a úmrtia.
Poznámky
Referencie
Kategória:Uhorskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Uhorskí básnici Kategória:Uhorskí pedagógovia Kategória:Piaristi Kategória:Osobnosti z Paty