Srbsko bolo po nemeckej invázii a demontáži Juhoslávie v apríli 1941 pod nemeckou vojenskou správou (nem. Militärverwaltung in Serbien), ktorá tu zriadila kolaboračné civilné vlády. Najprv krátko trvajúcu komisársku vládu v čele s Milanom Aćimovičom a následne tzv. vládu národnej spásy pod Milanom Nedičom, ktorá zostala pri moci do oslobodenia v roku 1944.
Územný rozsah okupovaného Srbska zahrňoval väčšinu dnešného Stredného Srbska, severnú časť Kosova a Banát, ktorý bol autonómnou oblasťou spravovaný nemeckou menšinu. Sriem okupoval Chorvátsky štát, Báčku anektovalo Maďarsko, juhovýchodné Srbsko okupovalo a anektovalo Bulharsko a juhozápadnú časť Srbska okupovalo Taliansko, ktoré toto územie pripojilo k svojim protektorátom Albánska a Čiernej Hory.
V krajine sa po odchode väčšiny nacistických vojsk rozhorela partizánska vojna. V Srbsku operovali dve partizánske organizácie. Tzv. Četnici (pomenovaní podľa srbských bojovníkom proti Tureckej nadvláde) vedením plukovníka Dragoljuba Mihajlovića boli monarchistické hnutie, ktoré malo spočiatku podporu britskej Special Operations Executive (SOE)Panthaki, N., Tucker, S.C., Yugoslavia. in Tucker, S. C. (Ed.), World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 1432-1434. Táto organizácia sa však postupne odklonila od boja proti okupantom a bojovala viac proti konkurenčným partizánom. Druhým hnutím odporu boli partizáni, ktorí predstavovali komunisitické oddiely vedené Josipom Broz Titom. Partizáni postupne získali veľkú podporu obyvateľstva a najmä v priebehu roku 1943 viedli s Nemcami a Talianmi brutálnu partizánsku vojnu.
20. októbra 1944 oslobodili sovietske a partizánske vojská Belehrad. 7. marca 1945 Titova dočasná vláda vyhlásila Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku.
Referencie
Kategória:Dejiny Srbska Kategória:Zaniknuté štáty Európy