Malatya (pred tým aj: MeliteneMalatya In:, v osmanskej turečtine: Malatija/iné prepisy: Malatja, Malatia, Malatía, Melatia, Melatja, po arabsky Malatíja, po kurdsky Meletî alebo Meledî; o názvoch pozri podrobnejšie v článkoch Battalgazi (mesto) a Melid) je mesto v Turecku neďaleko rieky Eufrat. Je to hlavné mesto rovnomennej provincie.
Charakteristika Mesto je významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje chrómu, olova a medi. V meste sídli aj športový klub Malatyaspor, či univerzita İnönü. Mesto a región je známy pre pestovanie marhúľ a najväčším vývozcom marhúľ na svete. Asi 1015% produkcie čerstvých marhúľ a 6085% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye. V meste sa od roku 1978 každoročne koná aj marhuľový festival.
Dejiny Dnešné mesto sa pôvodne volalo Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan) a vznikalo postupne v novoveku, a to najmä postupným presunom väčšiny obyvateľov a neskôr aj názvu z 10 km vzdialeného susedného stredovekého a ranonovekého mesta Malatija (v dnešnej turečtine: Malatya, po grécky Meliténé, dnešný názov: Battalgazi), ktorého dejiny sú opísané v článku Battalgazi (mesto). Premena a premenovanie Aspuzu na (novú) Malatiju konkrétne prebehla nasledovne: V ranom novoveku bolo Aspuzu miestom záhrad a letných sídiel dovtedajšej Malatije (t.j. dnešného Battalgazi). Postupne sa ale do Aspuzu veľa obyvateľov z Malatije presťahovalo natrvalo – v polovici 17. storočia už v Aspuzu žilo 5 000 domácností, kým vo vtedajšej Malatiji žilo len 300 domácností. Zánik vtedajšej Malatije sa urýchlil v roku 1838, keď sa v priebehu osmanského ťaženia do Egypta v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo sa preto muselo presťahovať do Aspuzu. Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali a z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu. Čoskoro nato Aspuzu dostalo meno opusteného mesta, čiže meno Malatija, resp. v dnešnej turečtine Malatya.MALATYA In: Melitene. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9Satılmış, S. 1893 Malatya Depremi Ve Afet Yönetimi. In: OTAM, 39 /Bahar 2016, 137-177 AKÇADAG, G. MALATYA ŞEHİR ADI VE ŞEHRiN TARİHİ SÜREÇLERİ. In: AKRA KÜLTÜR SANAT VE EDEBİYAT DERGİSİ 2016 (S_.9) s.185-206 Ainsworth, William. Notes on a journey from Kaïsaríyah, by Malátíyah, to Bir or Birehjik, in May and June, 1839 S. 320-322
V roku 1893 mesto Malatija postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená. V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, no po prvej svetovej vojne klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po druhej svetovej vojne patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom Turecku.
Keďže sa mesto medzičasom značne rozrástlo, na východnom okraji dnes už zahŕňa aj územie archeologickej lokality Arslantepe, t.j. historického mesta Melid. Dejiny tohto mesta sú uvedené v článku Melid. Melid je vlastne len jeden zo starých variantov dnešného názvu Malatya. Názov Malatya teda vlastne celkovo v priebehu dejín postupne migroval medzi 3 sídlami: Najprv sa tak volalo Arslantepe, potom Battalgazi a nakoniec dnešná Malatya (Aspuzu) Melid. In:
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Malatya
Kategória:Mestá v Turecku