náhľad|Červenofigúrový guttus z Apúlie, cca 420 – 370 pred Kr. Guttus (, od ) je typ starogréckej nádoby.
Guttus (mn. č. gutti), zvyčajne nižšia široká okrúhla kanvica s úzkou výlevkou (alebo hubicou), prstencovitým uchom a nízkym hrdlom (niekedy so sitom alebo vekom), slúžil na vylievanie tekutín v menších dávkach. Vyrábali sa z hliny, kovu alebo skla (vyrábaný bol v rôznych tvaroch, napr. s výlevkou vo forme hlavy zvieraťa), najmä na gréckom západe (Magna Graecia). Najčastejšie sa ním nalieval olej do lámp, po kvapkách parfumované oleje (olejom sa napr. natierali športovci), liečivé oleje, zálievky alebo dresingy (zrejme i ocot filtrovaný cez sito).
Existuje niekoľko presvedčivých dôkazov, že guttus (guttus s úzkou hubicou, predĺženým náustkom vhodným pre malé deti) sa používal ako fľaša na kŕmenie detí mliekom, napr. chemická analýza sedimentov v niektorých gutti, nájdených v hroboch malých detí (našli v nich zvyšky kazeínu); existencia gutti v tvare prsníka a guttusu s nápisom MAMO („plačem, volám po prsníku“). Starovekí Gréci používali špeciálne upravený keramický guttus aj na odsávanie materského mlieka z prsníka (skôr než Rimania, ktorí na tento účel vynašli sklenené extraktory).
Grécke deti, ktoré zomreli v ranom veku, boli často pochované s gutti, ako to dokazujú nálezy (datované hlavne od 5. do 3. stor. pred Kr.) napr. z pohrebísk západogréckych miest Himery alebo Tarenta. Prítomné boli aj v hroboch starších detí, pravdepodobne ako predmety, ktoré používali v mladšom veku alebo ako nádoby, ktoré slúžili chorým deťom slabým na to, aby sa živili samé.
Väčšinu gutti, zdobených najmä lesklou čiernou glazúrou, našli v sicílskych a juhoitalských hroboch (niektoré z nich boli nepochybne vyrobené pre tento účel). Prítomnosť malých kamienkov vo vnútri niektorých, podnietili názor, že štrkotajúci zvuk mohol mať za cieľ vystrašiť zlých duchov.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky
Kategória:Staroveká grécka keramika Kategória:Nádoby