náhľad|Zakladateľ rodu Bazil I. v Skylitzovej kronike
Macedónska dynastia (zriedkavejšie Macedónci) bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 8671056. K moci sa dostala prevratom Bazila I. voči Michalovi III. z Amorijskej dynastie. Pôvod rodu možno hľadať v Arménii, odkiaľ sa Bazilovi rodičia presťahovali do okolia Adrianopolu (dnešné Edirne), t. j. do niektorej z vtedajších thém Macedónia alebo Trákia. Podľa dobových historikov, napr. Fótia, bol rod spriaznený s Arsakovcami, pravdou však je, že Bazilovi rodičia boli prostí sedliaci. K Macedónskej dynastii sa radia aj nedynastickí vládcovia, ktorí sa do rodu priženili, alebo boli adoptovaní a vládli ako oficiálni spoluvládcovia, či regenti panovníkov Macedónskej dynastie. Významným prvkom obdobia vlády Macedónskej dynastie bola i vláda ženských panovníčok, sestier Zóé a Teodory. Obdobie vlády macedónskej dynastie býva označované aj ako obdobie macedónska renesancie. Počas jej vlády sa ríši podarilo úspešne odraziť útoky Arabov a znovuzískať rozsiahle územia v Anatólii, Arménsku a Sýrii a poraziť Bulharov i kyjevských nájazdníkov. Vrchol moci Byzantská ríša dosiahla za vlády Bazila II. Zánik vlády Macedónskej dynastie vrhol ríšu do chaosu, v ktorom sa na tróne vystriedali početní príslušníci byzantskej aristokracie. Ríša stratila v prospech Seldžukov Anatóliu a niektoré západné územia v prospech Normanov. Opätovná stabilita sa ríši vrátila až spolu s nástupom novej dynastie Komnénovcov.
Vládnuci príslušníci rodu Zoznam podľa informácií z:
Bazil I. (867886) – moci sa ujal štátnym prevratom proti ceasarovi Bardovi a Michalovi III., zomrel pri love Lev VI. Múdry (či Filozof) (886912) – oficiálne syn Bazila I., možno však syn Michala III. (jeho matkou bola Eudokia Ingerina, milenka Michala III.) Alexander III. (912913) – syn Bazila I., tretí v poradí ak sa rátajú dvaja uzurpátori Konštantín VII. Porfyrogennétos (913959) – syn Leva VI. Roman I. Lekapenos (919944) – nedynastický, svokor Konštantína VII., zosadený Roman II. Porfyrogenétos (959963) – syn Konštantína VII. Nikefor II. Fokas (963969) – nedynastický, generál, manžel cisárovnej Theofanó, vdovy po Romanovi II., oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII. Ján I. Tzimiskes (969976) – nedynastický, generál, usporiadal prevrat voči Nikeforovi II., milenec cisárovnej Theofanó, oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII. Bazil II. Bulharobijec (9761025) – oficiálne vládol od roku 962, de facto od 976 Konštantín VIII. (10251028) – oficiálne vládol spolu s Bazilom II. od roku 962, de facto sa však až do jeho smrti do vlády nezapájal Roman III. Argyros (10281034) – prvý manžel cisárovnej Zóé, zavraždený Michal IV. Paflagónsky (10341041) – druhý manžel cisárovnej Zóé Michal V. Kalafates (10411042) – synovec Michala IV., Zóéin adoptívny syn Theodora a Zóé (1042) – ako spoluvládkyne po ľudovom povstaní proti Michalovi V. Konštantín IX. Monomachos (10421055) – nedynastický, tretí manžel cisárovnej Zóé, oficiálne vládol spolu so sestrami Theodora (10551056)
Genealógia rodu Nasledujúci rodokmeň zobrazuje rodinné vzťahy významnejších príslušníkov Macedónskej dynastie (vládcov) a ich manželov, či manželky. Rodokmeň nie je úplný. Genetické otcovstvo prvých dvoch synov Eudokie Ingeriny (Leva VI. a patriarchu Štefana I.) nie je isté, pretože Eudokia bola milenkou Michala III. Alexander je istým synom Bazila I. a Eudokie Ingeriny.
Referencie
Pozri aj Zoznam vládcov Byzantskej ríše Byzantská ríša za vlády macedónskej dynastia Byzantské umenie v macedónskom období
Iné projekty
Zdroj O preklad ide v časti Genealógia rodu.
Kategória:Šľachtické rody v Byzantskej ríši Kategória:Byzantské cisárske dynastie