Babiččino údolí je národná prírodná pamiatka a národná kultúrna pamiatka v okrese Náchod v turistickom regióne Kladské pomezí v Královohradeckom kraji. Chránené územie je od 1. júna 2015 v správe regionálneho pracoviska AOPK ČR – východní Čechy. Súčasťou národnej prírodnej pamiatky a kultúrnej pamiatky Babiččino údolí je územie európskeho významu Babiččino údolí – Rýzmburk vyhlásené v roku 2013. Predmetom ochrany je chasmofylitická vegetácia skalnatých vápenatých svahov, zmiešané porasty lipových a javorových drevín na svahoch, v sutinách a roklinách a tunajšie petrifikujúce pramene s tvorbou penovcov.Európsky významná lokalita
Babiččino údolí je turisticky navštevované hlavne kvôli spisovateľke Božene Němcovej, ktorá tu zasadila dej diela Babička. Ale vďaka značne členitému terénu, ktorý vytvára priestor pre pestrosť kveteny aj výskyt mnohých zaujímavých aj vzácnych živočíchov, je aj cennou prírodný lokalitou. Na tomto území sa prekrýva kultúrno-historické územie spolu s ochranársko-prírodovedným územím, ako už vyplýva z náučných tabúľ rozmiestnených po celom území Babiččinho údolia. Možno tu nájsť mnoho druhov ktoré sú v červenom zozname ohrozených druhov, významné vyššie spomínané geologické útvary a významné rastliny. V predchádzajúcom intenzívnom využívaní územia veľa druhov vymizlo, ale vďaka návratu extenzívneho využívania sa darí zostávajúce dôležité druhy udržať v krajine.Plán starostlivosti, str. 23
Južne od Babiččinho údolia je vodná nádrž Rozkoš a v ďalšom okolí sú mestá Náchod a Nové Město nad Metují s barokovými zámkami. náhľad|Rieka Úpa v Babiččinom údolí
Lokalita Národná prírodná pamiatka sa nachádza v Královohradeckom kraji pri meste Česká Skalice (asi 4 km severovýchodne) v okrese Náchod (katastrálne územie Kleny, Česká Skalice a Zlíč). Údolie sa rozprestiera v dĺžke 9 km pozdĺž rieky Úpy, medzi Českou Skalicou a Slatinou nad Úpou od 280 do 360 m. Klimaticky patrí údolie do oblasti mierne teplej a mierne vlhkej s priemernou ročnou teplotou 7-8°C as priemernými ročnými zrážkami 650-750mm. Južná časť údolia okolo rieky je typická rozsiahlymi lúčnymi porastami v nive s lemami lesných porastov na prudkých svahoch. V severnej časti prevažujú lesné porasty. Územie je čiastočne dotvorené človekom v podobe parkových úprav klasicistického štýlu, predovšetkým v okolí ratibořického zámku a loveckého pavilónu.
História Názov údolia je odvodený od názvu diela Boženy Němcovej – Babička, ktorého dej sem spisovateľka umiestnila. Krajinu babičkiným údolím nazval prvýkrát roku 1878 spisovateľ Otakar Jedlička pôsobiaci vo Smiřiciach ako lekár. Babiččino údolie je národná prírodná pamiatka a národná kultúrna pamiatka v okrese Náchod v turistickom regióne Kladské pomezí v Královohradeckom kraji. V roku 1388 bola uvedená prvá písomná zmienka o panskom sídle a dedine Ratibořice s majiteľom rytierom Vaňkom ze Žampachu. Od roku 1464 patrili Ratibořice k panstvu Rýzmburk, ďalej roku 1582 kupuje Ratibořice a Rýzmburk rod Smiřických zo Smiřic, ktorí tým rozširujú svoje náchodské panstvo. Po bitke na Bielej hore sa ako konfiškát pripisujú generálovi Adamovi Trčkovi. Roku 1634 je vlastníkom cisársky generál František Oktavián Piccolomini. V rokoch 17021707 je v Ratibořiciach vystavaný jednoposchodový barokový kaštieľ s kaplnkou, v štýle talianskych letohrádkov, s novou záhradou s ochrannou vysokou stenou a záhradným domčekom. V roku 1792 ich kupuje Petr Biron, vojvoda Kuronský a Zaháňský. Po jeho smrti ho v roku 1800 dedí jeho dcéra Katarína Wilhelmína, vojvodkyňa Zaháňská a princezna Kuronská. Dochádza k prestavbe väčšiny stavieb v Ratibořickom údolí. Vojvodkyňa zriadi jazierko a na lúke pred zámkom anglický park ktorý voľne prechádza do lúčneho porastu, lovecký pavilón a palmový skleník, kúsok od mlyna je postavená kuchynská záhrada. Z historického merítka došlo k revitalizácii v prospech ochrany prírody práve za doby vojvodkyne, ktorá sa zamerala predovšetkým na ochranu lesných suťových strání, vyhnutiu sa holorubom a vysokému veku drevín. Práve ona založila krajinnú skladbu, ktorá viedla k neskoršej formálnej ochrane.Plán starostlivosti, str. 22 Roku 1842 kupuje náchodské panstvo Karel Octavio z Lippe Bisterfeldu a už roku 1842 ho predáva Jurajovi Wilhelmovi zo Schaumburg-Lippe, ktorý v rokoch 18601864 upravil Ratibořický zámok tak, ako ho poznáme dnes. V roku 1945 bol zámok zoštátnený.
Rezervácia „Babiččino údolí u Ratibořic“ bola zriadená 9. júna 1952 vyhláškou československého Ministerstva školstva, vied a umení.Vyhláška Ministerstva školstva, vied a umení z 9. 6. 1952 Roku 1978 bol tento krajinný celok vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou. Od 1. januára 2008 spadá pod správu Národného pamiatkového ústavu – územné odborné pracovisko Josefov.Plán starostlivosti, str. 4 Chránené územie je od 1. júna 2015 v správe regionálneho pracoviska AOPK ČR – Východní Čechy.Plán starostlivosti, str. 4
Prírodné pomery vľavo|náhľad|Jemnozrnné usadeniny vrchnej kriedy-opuky
Geológia Z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia sa údolie rozkladá na hranici dvoch geomorfologických sústav Českej vysočiny: Krkonošsko-jesenickej sústavy na severe a Českej tabule na juhu.Plán starostlivosti, str. 14 Horninový profil údolia je na severnej časti tvorený červeným pieskovcom, zlepence Permského obdobia v podloží cenomanských vrchnokriedových pieskovcov. Podložie pokračuje do strednej časti, kde naňho nasadajú arkózy a zlepence vrchného karbónu. V južnej časti prevažujú jemnozrnné usadeniny vrchnej kriedy-opuky, ktorú možno zhliadnuť vo vstupe do babičkinho údolia smerom od Českej Skalice. V pôdnom pokryve prevažujú hnedozeme.
Hydrológia Údolím preteká rieka Úpa ktorá tvorí chrbticu NPP Babiččino údolí. Povodím spadá celé územie do povodia Úpy. Do rieky priteká niekoľko malých prítokov, ktoré v údolí vytvárajú rokliny a postranné údolia. V údolí bol vytvorený Viktorčin splav od ktorého bola rieka regulovaná a slepé ramená uprostred údolia boli zasypané. Táto regulácia siaha až k mestu Česká Skalice. Na juhu údolia bola v rokoch 18741876 vybudovaná rozsiahla sieť závlah na melioráciu lúk. Medzi dvoma súbežnými prívodnými kanálmi bol vybudovaný systém privádzačov, zberných jarkov, prepustí a preronových tabúľ. Ktorý sa ale do dnešných čias nezachoval.Plán starostlivosti, str. 15
Flóra V údolí nájdeme dva základné typy vegetácie: lesné porasty a lúčne porasty. Takmer polovicu chráneného územia tvoria lúčne porasty, ktoré sú vďaka rekultivácii botanicky veľmi chudobné. V minulosti boli využívané intenzívne, teraz sú opäť využívané extenzívne. Zaujímavé rastliny možno nájsť na okrajoch lúk, či v starých sadoch, najmä rebríček bertrámový (Achillea ptarmica), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), praslička roľná (Equisetum pratense), prvosienka vyššia (Primula elatior). V ochrannom pásme sú staré sady, ktoré boli zanedbané, ale teraz sú opäť udržiavané.Plán starostlivosti, str. 16 Nadpolovičnú plochu tvoria lesy, ktoré sú zložené prirodzeným porastom s prevažným zastúpením javora horského (Acer pseudoplatanus), lipy (Tilia) a buka (Fagus) s roztrúseným dubom (Quercus), hrabom (Carpinus) a jedľou (Abies). Vďaka zmiešanej skladbe lesa, je les menej náchylný ku kalamitám a je botanicky bohatý. Možno v nich nájsť samorastlík klasnatý (Actaea spicata), pižmovku mošusovú (Adoxa moschatellina), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), konvalinku voňavú (Convallaria majalis), lykovec jedovatý (Daphne mazareum), kruštík neskorý (Epipactis aldensis), pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis), veterník žltuškovitý (Isopyrum thalicroides), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), mesačnicu trvácu (Lunaria rediviva ), papraďovec laločnatý (Polystrichum aculatum). Ďalej tu môžeme nájsť zaujímavé horské rastliny, ktoré sa sem dostali splavením Úpou sú napr. trebuľka lesklá (Anthriscus nitida), zvonček širokolistý (Campanula latifolia) , žerušničník Hallerov (Cardaminopsis halleri), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), žltuška orlíčkolistá (Thalictrum aquilegifolium) ai. náhľad|Lúčny porast so sukulentnými stromami
Zaujímavosťou je na skalných odkryvoch vyskytujúca sa štrbinová vegetácia vápnitých skál a drolín, alebo silikátových skál a drolín v závislosti od podkladu. Na vývery silne vápnitej vody (hlavne pod Rýzmburkom) sú viazané unikátne penovcové prameniská. Machorastov bolo v NPP zaznamenaných celkom 123 taxónov, konkrétne pečeňovky, drobuľka (Chiloscyphus pallescens) a ploskolist prerušovaný (Pedinophyllum interruptum) a machy pŕchavka (Ephemerum serratum) a pošvatec adiantovitý (Fissidens adianthoides). Pokiaľ ide o lišajníky rastie v NPP bacídia (Bacidia incompta) a bradatec obyčajný (Usnea barbata), akrokordia púčiková (Acrocordia gemmata), čiarovnica čierna (Arthonia atra), stopkovnica (Chaenotheca chlorella), Enterographa hutchinsiae, šáločka (Mycobilimbia epixanthoides), porina (Porin leptalea). V lokalite bolo zistených 187 makromycét, napríklad chránené: pošvovec menší (Volvariella caesiotincta) a plávka jelšová (Russula alnetorum) a ďalšie významné druhy: čiaška sivohnedá (Peziza echinospora) a bedlička Grangeova (Lepiota grangei). Ak porovnáme historické údaje so súčasným stavom jasne vyplýva, že druhová rozmanitosť flóry klesla, a to aj vďaka intenzívnemu využívaniu krajiny.Plán starostlivosti, str. 16
Fauna Najvýznamnejšie druhy ktoré sú obzvlášť chránené podľa červeného zoznamu a dajú sa v NPP zahliadnuť sú zo cicavcov netopier veľký (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Z vtákov je to potápač veľký (Mergus merganser). Ďalej možno na lúkach zahliadnuť významné lúčne motýle, zriedkavé v celej Európe – modráčika bahniskového (Phengaris nausithous) a modráčika krvavcového (Phengaris teleius), ktorí sa tu udržali, vďaka nedôslednej úprave lúčneho porastu v priekopách historického zavlažovacieho systému. Zoogeograficky je tiež veľmi významný výskyt vlahovky karpatskej (Moachoides vicina) a hmyzu pižmovec hnedý (Osmoderma eremita).Plán starostlivosti, str. 12