JUDr. Miroslav Radačovský (* 24. september 1953, Ľutina) je slovenský politik, diplomat, bývalý sudca a bývalý poslanec Európskeho parlamentu, kde pôsobil po nezhodách s ĽSNS ako nezávislý a nezaradený poslanec. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal v súvislosti s jeho vyjadreniami na adresu Andreja Kisku v kauze Veľký Slavkov, kde rozhodol v jeho neprospech. Od marca 2025 pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Od júna 2026 pôsobí ako veľvyslanec Slovenskej republiky na Cypre.
Mladosť a vzdelanie Miroslav Radačovský sa narodil 24. septembra 1953 v obci Ľutina. Po ukončení strednej školy pracoval ako učiteľ a vychovávateľ detí rómskej komunity. V roku 1978 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika s titulom Mgr.. Nasledujúce tri roky vykonával justičnú prax na okresnom súde v Poprade v štátnom notárstve a advokátskej poradni na okresnej prokuratúre v Prešove. Počas tohto obdobia, v rokoch 19781979, slúžil v Česko-slovenskej armáde. V roku 1981 vykonal rigoróznu skúšku s titulom JUDr.
Kariéra
Sudca Po roku 1981 pracoval ako sudca odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach, až do roku 1987. Od roku 1987 do 1990 bol predsedom odvolacieho senátu Krajského súdu v Košiciach. Následne, až do konca svojej kariéry sudcu v roku 2018, bol predsedom okresného súdu v Poprade. Po vzdaní sa funkcie sudcu kandidoval za poslanca Európskeho parlamentu.
Politická činnosť V roku 2019 úspešne kandidoval vo voľbách do Európskeho parlamentu ako nestraník na kandidátke strany ĽSNS. V Európskom parlamente bol členom Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a členom delegácií pre Ruskú federáciu a Moldavsko. V Európskom parlamente pôsobil počas celého volebného obdobia 20192024.
Krátko po zvolení za europoslanca sa od strany ĽSNS dištancoval. Predmetom sporu s ĽSNS mal by údajný predvolebný sľub, podľa ktorého mali zvolení kandidáti tejto strany venovať polovicu svojho platu ľuďom v núdzi podľa vlastného výberu. Radačovský to odmietol so slovami: „Nebudem robiť žiadnej politickej strane a hnutiu PR tým, že budem prostredníctvom takejto strany alebo hnutia poskytovať finančné príspevky, pretože to považujem za neetické a nemorálne, nech by sa to týkalo akejkoľvek politickej strany.“
Začiatkom roku 2020 Radačovský inicioval založenie politickej strany Slovenský PATRIOT. Strana bola zaregistrovaná 10. februára 2021 a na prvom sneme vo februári 2021 bol zvolený za jej predsedu.
V parlamentných voľbách v roku 2023 Radačovský kandidoval za stranu SNS. Poslancom sa však stal až 25. marca 2025 ako náhradník za Rudolfa Huliaka, ktorý sa stal ministrom. Do Národnej rady nastúpil ako nezaradený, deklaroval však podporu vládnej koalícii vedenej Robertom Ficom.
Veľvyslanec na Cypre V roku 2026 bol Radačovský koalíciou nominovaný na post veľvyslanca Slovenskej republiky na Cypre. Nomináciu schválil Zahraničný výbor Národnej rady SR, pričom opozícia vo výbore sa voči nej postavila kriticky a hlasovala proti. Prezident Peter Pellegrini Radačovského napriek počiatočnému váhaniu a ostrej kritike médií a opozície vymenoval za veľvyslanca. Menovanie bolo kritizované najmä pre nedostatok diplomatických skúseností a jeho kontroverznú minulosť.
Politicky zaujaté pozorovanie volieb Radačovský sa v septembri 2021 zúčastnil ako pozorovateľ parlamentných volieb v Ruskej federácii v meste Ufa na základe pozvania ruským štátom financovanej Občianskej komory Ruskej federácie. Náklady na cestu hradila ruská strana. Vo svojich vyjadreniach uviedol, že počas pozorovania nezaznamenal zásahy proti kritikom vlády. Súčasťou tejto misie bol aj poslanec nemeckého Bundestagu Stefan Keuter (AfD).
V januári 2025 sa zúčastnil ako pozorovateľ prezidentských volieb v Bielorusku. Bol pozvaný bieloruskou Liberálno-demokratickou stranou, ktorá je považovaná zá bábkovú opozícia. Spoločne s ním sa pozorovania volieb v rovnakom čase zúčastnili aj poslanec SNS Adam Lučanský a bývalý poslanec Peter Marček.
Radačovský bol zaradený do zoznamu politicky zaujatých pozorovateľov (dosl. 'falošných pozorovateľov' ) Európskej platformy pre demokratické voľby (EPDE).
Voice of Europe V roku 2024 poskytol Radačovský rozhovor pre portál Voice of Europe, ktorý neskôr české a európske orgány zaradili na sankčný zoznam ako súčasť ruskej vplyvovej operácie. Portál, ktorý podľa českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) ovládal ukrajinský oligarcha Viktor Medvedčuk, mal za cieľ ovplyvňovať európsku verejnú mienku v prospech Ruska, najmä pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Kauza kokaín Radačovského zastavili v júli 1999 košickí policajti pri dopravnej kontrole. Našli uňho 18 skladačiek kokaínu a na sedadle auta nelegálne držanú guľovnicu. Sudca sa bránil, že všetko našiel v košickom byte svojho syna a aby mladík nemal problémy, veci zobral a chcel sa ich zbaviť. Po dvanástich rokoch pojednávaní a odvolávaní vyniesol v roku 2012 Krajský súd v Žiline verdikt, ktorým sudcu Radačovského, obžalovaného z nedovoleného ozbrojovania a prechovávania drog, oslobodil.
Názory a kontroverzie Podľa politického analytika Grigorija Mesežnikova patril Radačovský medzi poslancami Európskeho parlamentu k najvernejším podporovateľom Ruska a Číny a je „veľkým sympatizantom veľmocenskej politiky Ruska.“ Podľa slovenského fakt-checkingového portálu Konšpirátori.sk „šíri názory o všeslovanskej láske a spolu s tým aj názory o neporaziteľnosti Ruska.“
V roku 2024 sa ako poslanec Európskeho parlamentu v rozprave proti západnej vojenskej podpore Ukrajiny proti ruskej vojenskej agresii slovami: „My, Slovania, sa spojíme, brat s bratom, a ja verím, že sa raz spojíme, a zo západnej Európy urobíme trávnik. Od Tatier, Šumavy, až po Lamanš trávnik.“
Dňa 24. apríla 2024, tesne pred ukončením poslaneckého pôsobenia v Európskom parlamente, prepašoval do pléna holubicu a počas svojho prejavu ju vypustil do rokovacej sály, čo uviedol slovami: „Celej Európe, aj Rusom a Ukrajincom, by som želal mier. Dovoľte mi vypustiť túto holubicu na znak toho, že Európa potrebuje mier.“
Osobný život a rodina Radačovský žije v súčasnosti v obci Hnilec. Má dvoch bratov, Františka a Petra. Je ženatý s Máriou Radačovskou, s ktorou má dvoch synov. Jeho otec Peter Radačovský bol aktívnym účastníkom protifašistického zahraničného odboja v I. Československom armádnom zbore. Vo voľnom čase sa spolu s manželkou venuje chovu jazdeckých koní.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálne stránky - miroslavradacovsky.eu Profil na stránkach Europarlamentu Profil na Youtube
Kategória:Slovenskí politici Kategória:Slovenskí diplomati Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024) Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027) Kategória:Slovenskí sudcovia Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko Kategória:Politici SNS (1990) Kategória:Predsedovia slovenských politických strán Kategória:Osobnosti z Ľutiny Kategória:Politicky zaujatí pozorovatelia volieb Kategória:Veľvyslanci Slovenska na Cypre Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika