náhľad| Priečelie Univerzity v Salamanke. náhľad| Portál Hostelu Katolíckych Veličenstiev v meste Santiago de Compostela. Plateresco alebo platereskný štýl (španielske názvy: plateresco, gótico plateresco, Protorrenacimiento; vo vzťahu k prvej fáze aj: estilo Isabel, estilo Reyes Católicos; vo vzťahu k renesančnej fáze aj: estilo Príncipe Felipe) bol umelecký, najmä architektonický, smer v Španielskom kráľovstve na Pyrenejskom polostrove a v španielskych amerických a ázijských kolóniách medzi neskorou gotikou a renesanciou. Začal sa na konci 15. storočia a pretrval dve nasledujúce storočia.
Vznikol prispôsobením gotického priestoru a eklektickým spojením ozdobných prvkov mudéjarského štýlu s flámskou a lombardskou gotikou. Rovnako v ňom možno nájsť ranné prvky toskánskej renesancie.
Medzi príklady patria erby a vežičky, trojdielne priečelia (renesančné priečelia sú dvojdielne) či renesančné stĺpy. Svoj najväčší rozmach zaznamenal v období kraľovania Karola V., najmä v meste Salamanca. Veľmi dobre sa uchytil aj v iných mestách Pyrenejského polostrova, nájdeme ho napríklad v mestách León a Burgos, ale aj na území Nového Španielska, v dnešnom Mexiku. Experti ho odmietajú vydeliť ako samostatný sloh, preto býva často označovaný ako protorenesancia alebo prvá fáza renesancie.
Sloh charakterizuje nadmerné využívanie ozdobných prvkov na priečeliach. Prvky majú tvar rastlín, svietnikov, girlánd, nadprirodzených tvorov a iných foriem. Priestorová dispozícia však kopíruje gotické usporiadanie. Zachovanie gotickej štruktúry a priestoru vedie k tomu, že býva často klasifikovaný iba ako variácia slohu. V Novom Španielsku sa plateresco vyvinulo do samostatného podtypu. Silný dôraz sa kládol na využitie mudéjarských prvkov, ktoré sa modifikovali domorodými vplyvmi.
V 19. storočí, s nástupom historizujúcich slohov, sa plateresco vrátilo, a to pod názvami monterreyský sloh či španielsky sloh.
Etymológia Názov plateresco sa odvodzuje od slova platero (v slovenčine: striebrotepec). Sevillský historik Diego Ortiz y Zúñiga ho prvýkrát použil v 17. storočí pri opise sakristie Katedrály v Seville v treťom diele svojej knihy Anály. Niektorí autori nesprávne pripisujú prvú zmienku o slohu pri opise Kráľovskej kaplnky, ktorú Ortiz y Zúñiga spomína v štvrtom diele.
Problém s určením výskytu a vyčlenením ako samostatného slohu náhľad| Dom Montejovcov v meste Mérida v Mexiku vľavo|náhľad| Platereskný oltár cisterciánskeho kláštora Santa María del Salvador v Cañase (La Rioja). vľavo|náhľad| Hrobka Juana de Ortegu v Kláštornom kostole sv. Doroty v Burgose. náhľad| Priečelie radnice v Seville na námestí Plaza de San Francisco od architekta Diega de Riaño. náhľad| Hrobka Alonsa de Villaseca v kostole sv. Archanjela Michaela vMexiko city v Mexiku náhľad| Portál Domu toho, kto zabil zviera v mexickom meste Puebla de Zaragoza, vyzdobený poľovníckymi výjavmi a groteskami Zvyčajne sa plateresco označuje ako čisto španielsky sloh, rozumej dominantný na územiach patriacich pod správu španielskej monarchie v 15. až 17. storočí. Avšak v polovici 20. storočia toto exkluzívne označenie začína byť spochybňované rôznymi autormi, najmä Camónom Aznarom (v roku 1945) a Rosenthalom (v roku 1958), ktorí ho vo všeobecnosti definujú ako spojenie rôznych prvkov (gotických, moslimských, renesančných). Camón Aznar ho nepovažuje za samostatný sloh a začleňuje ho do renesancie. Rosenthal upozorňuje na podobnosti s určitými stavbami z iných európskych krajín, hlavne Francúzska a Portugalska, ale aj Nemecka a iných.
Tento problém ešte viac podčiarkuje neopodstatnenosť používania termínu plateresco a jeho vyčlenenie ako samostatného architektonického slohu. Skôr by sa mal považovať za obdobie spájania štýlov a prechodu medzi nimi, ktorý je charakteristický hojnosťou ozdobných prvkov. Architekti v ňom neboli schopní rozvinúť nové priestorové či štrukturálne smery. V niektorých prípadoch je plateresco považované iba za náhradu gotických ozdobných prvkov talianskymi groteskami, ktoré vychádzali zo serliovských motívov.
Odhliadnuc od všetkých definícií, sa plateresco, alebo protorenesancia, považuje za umenie, ktoré zodpovedalo nárokom Španielskej monarchie, ktorá v tom čase zavŕšila zjednotenie Pyrenejského polostrova a dobyla bohatú Ameriku. Začalo sa obdobie konštrukcie významných diel, ktoré dnes považujeme za architektonické pamiatky.
Znaky
Španielske plateresco Medzi typické znaky patria bohato zdobené priečelia v tvare oltáru, ktoré sa podobajú prepracovaným zlatníckym dielam. Ozdobné prvky majú rôzne tvary, najmä rastlín, používajú sa tiež rondely, erby a zvieracie figúry. Ďalším typickým znakom je bohaté využitie materiálov, napríklad pozlátenie cimburia, okrajov i váz. Na konci prvej tretiny 16. storočia sa častejšie objavuje mnohofarebnosť, cimburie a balustrády, dodávajúce výzdobe bohatosť.
Aplikovanie ozdobných prvkov na všetky plochy sa prejavuje vo vzniku nových plôch a priestorov, ktoré majú najmä ozdobnú funkciu. Medzi ne patria napríklad výklenky, edikuly a niky.
Samostatne sa začali včleňovať talianske prvky ako napríklad bosáž, klasické vežičky, románske oblúky, a veľmi často aj grotesky.
Použité prvky mali svoj zámer, nemali iba estetickú funkciu. Vavríny, bojové scény a rohy hojnosti sa umiestňovali na obydlia významných vojakov. Výjavy z gréckych a rímskych bájí reprezentovali renesančné ideály. Výzdoba sa zmenila na prostriedok reprezentácie a šírenia renesančných myšlienok.
Používali sa a preferovali vybrané priestorové usporiadania, vďaka ktorým sa napríklad vytvárali otvorené schodiská. Čo sa však gotiky týkalo, žiadne štrukturálne zmeny nenastali.
Americké plateresco Keď Španieli do Ameriky priniesli plateresco, hlavne na územie dnešného Mexika, niektoré domorodé etniká boli v umeleckých fázach, ktoré sa môžu považovať za barokové. Platereskný štýl sa symbioticky začlenil medzi miestne tradičné slohy, a to až do takej miery, že sa gotická architektúra dostala do Ameriky iba vo forme plateresca. Plateresco sa však čoskoro pod vplyvom domorodých a neskôr afrických štýlov zmenilo do formy, ktorá sa dnes označuje ako americký barok.
História Plateresco nadväzuje na izabelský sloh, v ktorom pyrenejské a italianizujúce ozdobné prvky vytvárajú zložité tvary navrstvené na gotickú štruktúru. Neskôr sa môže hovoriť o platerescu, ktorého základ až do roku 1530 tvoria gotické prvky. Po tomto roku, aj keď sa platereskné prvky i naďalej používajú a rozvíjajú, prechádzajú do architektúry, v ktorej sa začínajú uplatňovať renesančné princípy. V roku 1563, so začiatkom stavby Kláštora Svätého Vavrinca z Escorialu, sa vďaka zásahom architekta Juana de Herreru renesančná architektúra zbavuje platereskných prvkov a plateresco stráca svoje výsadné postavenie na Pyrenejskom polostrove. V Mexiku sa však naň nezabúda a v 18. storočí vzniká neoplateresco.
V každom prípade, plateresco, či už sa považuje za výlučne španielsky alebo európsky sloh, predstavuje prechod medzi gotikou a renesanciou.
Izabelský sloh (15. storočie) V 15. storočí sa začína v kastílskej architektúre objavovať sklon k používaniu moslimských ozdobných prvkov, či plamienkových prvkov pochádzajúcich z Flámska. Prídavné meno izabelský získal sloh z dôvodu, že väčšina stavieb bola zadaná Izabelou I. Kastílskou. Ozdobné prvky, ktoré sa postupne stávali zložitejšími, nijako neovplyvňovali vnútornú konštrukciu stavieb.
V tom istom období vznikol v Portugalsku podobný sloh, ktorý sa nazýva manuelský sloh.
Gotické plateresco (koniec 15. storočia až 1530) Koncom 15. storočia gotické budovy začínajú pokrývať hlavne grotesky, priestor a štruktúra však zostávajú nemenné. Tento proces začal, keď sa do Španielska dostali renesančné prvky. Tie sa len kopírovali bez toho, že by boli pochopené, pretože stále pretrvávali stredoveké myšlienky a formy.
Okrem toho, veľa platereskných stavieb už bolo postavených, preto sa na ne iba pridali vrstvy renesančných prvkov, najmä na voľné plochy (okolo okien a dverí), ale aj na iné miesta.
Aj keď sa zvykne používať prídavné meno platereskný najmä pri architektúre, spôsob nahrádzania starých stredovekých foriem novými renesančnými prvkami je rovnako viditeľný v španielskom maliarstve a sochárstve tohto obdobia.
Renesančné plateresco (1530-1560) náhľad| Platereskný portál farského kostola v obci La Garrovilla (Badajoz, zo začiatku 17. storočia). Je to obdobie, v ktorom bola renesancia už na Pyrenejskom polostrove etablovaná, no ešte nedosiahla svoj vrchol. V tomto období architekt Juan de Herrera a kráľ Filip II. upravili stavebné plány kláštora El Escorial, ktorého budovanie sa začalo v roku 1563.
Bohatá výzdoba kompletne podlieha talianskym princípom. Aplikuje sa na stavby navrhnuté podľa renesančných pravidiel.
Monterreyský sloh (19. storočie a prvá tretina 20. storočia) vľavo|náhľad| Palác Monterrey. V 19. storočí sa objavuje španielsky sloh, neoplateresco či monterreyský sloh (názov je odvodený od Paláca Monterrey v meste Salamanca). Je to historizujúci sloh zameraný na plateresco, ktoré sa chápe ako národný štýl.
Štýl sa udržal až do prvej tretiny 20. storočia v národných a regionálnych podobách. Bol často využívaný, aj keď nebol príliš akceptovaný. Dodnes sa dá nájsť na niektorých budovách na ulici la Gran Vía v Madride.
V Mexiku sa tiež vytvorila nová forma plateresca, ktorá sa úspešne rozšírila až na juhovýchod Spojených štátov. Jej začiatky sa datujú od prvej polovice 18. storočia. Táto forma neoplateresca sa nesmie zamieňať so španielskym neoplaterescom z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý je známy pod názvom monterreyský štýl.
Príklady
Platereskní architekti a umelci
Prvá fáza plateresca. Diego de Alcázar Chueca Goitia, Fernando; Ars Hispaniae: Arquitectura del siglo XVI. Ed. Plus-Ultra (1953). Alonso de Covarrubias Camón Aznar, José; La arquitectura plateresca. Ed. Instituto Diego Velázquez (1945). Martín de Gainza Rodrigo Gil z Hontañónu Gil de Siloé Soldevila, Ferrán; Historia de España, vol. 3. Ed. Ariel (1999). Andrés de Vandelvira Diego de Riaño Aguado Bleye, Pedro, y Alcázar Molina, Cayetano; Manual de historia de España: Reyes Católicos. Casa de Austria (1474-1700), p. 1064. Ed. Espasa-Calpe (1963). Diego de Siloé Bassegoda Nonell, Juan; Historia de la arquitectura, p. 224 Vasco de la Zarza Rivas Carmona, Jesús; Los trascoros de las catedrales españolas: estudio de una tipología arquitectónica, p. 93. Ed. Editum (1994). ISBN 978-84-7684-572-1. Neoplateresco. Eduardo Adaro José López Sallaberry Bueno Fidel, María José; Arquitectura y nacionalismo: pabellones españoles en las exposiciones universales del siglo XIX, cap. 6. Ed. Universidad de Málaga y Colegio de Arquitectos (1987).
Architektonické a iné platereskné diela
Priečelie Kláštora sv. Marka (León). Veža Guadramiro (Salamanca). Hrad Maqueda. Západné priečelie Kolegiátneho kostola v Torrijose. Priečelie Paláca sv. Kríža (Valladolid). Priečelie Salamanskej univerzity. Hostel Katalíckych Veličenstiev v meste Santiago de Compostela. Kráľovská minoritná bazilika Santa María la Mayor v Pontevedre. Priečelie Novej katedrály v Salamanke. Priečelie Kláštora sv. Štefana v Salamanke. Chodba kláštora Las Dueñas v Salamanke. Priečelie kostola Sancti Spiritus v Salamanke. Priečelie Internátu sv. Ildefonsa na Univerzite Alcalá. Mušľový dom v Salamanke. Prvé dve časti veže a portál katedrály v meste Murcia. Radnica v Seville. Priečelie Odpustenia a Balkón relikvií katedrály v meste Coria. Brána garbiarov na Katedrále Panny Márie v Burgose. Kráľovský hostel v Burgose. Stena oddeľujúca chór a krypta katedrály v Palencii. Hlavný portál katedrály Primada de América v meste Santo Domingo v Dominikánskej republike. Univerzita v Oñate. Brána Karola V. v meste Vivero. Slnečný dom hradu Williama Randolpha Hearsta v meste San Simeon, v Kalifornii, postavený podľa vzoru španielskej plateresknej architektúry.