thumb|right|Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku 1989
Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe. Na západe v dĺžke hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke s Ukrajinou. Veľká časť hranice s Ukrajinou je však pod kontrolou separatistického regiónu Podnestersko, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je Kišiňov.
Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a prvej svetovej vojne obsadilo Besarábiu Rumunsko. ZSSR však túto anexiu neuznal a na ľavom brehu Dnestra bola na území s čiastočnou rumunskou populáciou vyhlásená Moldavská ASSR. Po pakte Molotov-Ribbentrop sovietske vojská znovu obsadili v roku 1940 Besarábiu a spojili ju s Moldavskou ASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na úzkom páse územia na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná Podnesterská moldavská republika, s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Toto územie dodnes nie je pod kontrolou moldavskej vlády. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska.
Krajina má v súčasnosti druhý najnižší Index ľudského rozvoja a HDP na hlavu v Európe. Hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Takmer 15% HDP tvoria peniaze posielané domov rozsiahlou moldavskou diaspórou.
Moldavsko je demokratickou parlamentnou republikou s prezidentkou na čele štátu, ktorou je v súčasnosti Maia Sanduová. Je členom Organizácie spojených národov, Rady Európy, Spoločenstva nezávislých štátov, Svetovej obchodnej organizácie a ďalších medzinárodných inštitúcií. V roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou a od júna 2022 má štatút kandidátskej krajiny pre vstup do Únie. Prístupové rokovania sa formálne začali v júni 2024.
Etymológia Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky Moldova, ktorej dolina tvorila centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes vraj pri poľovačke na býky zahnal jedného do rieky, kde sa obe zvieratá utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku podľa neho.
Geografia Moldavsko je vnútrozemská krajina, od Čierneho mora ho delia v najužšom bode iba 3 km ukrajinského územia. Leží medzi 45° a 49° rovnobežkou a medzi 26° a 30° poludníkom. Celková rozloha krajiny je 33 851 km2 (vrátane Podnesterska).
Hranicu s Rumunskom tvorí rieka Prut, okrem krátkeho úseku pri obci Giurgiulești, kde je hranicou Dunaj. Moldavsko má tak zo všetkých podunajských krajín najkratší podiel Dunaja - približne 480 metrov. Hranica s Ukrajinou je na severe vytvorená umelo, od obce Naslavcea ju tvorí rieka Dnester, no pri obci Nimereuca sa hranica rozchádza s riekou a vytvára tak úzky pás územia na ľavom brehu, ktorý kontroluje neuznaná republika Podnestersko. Približne o 200 km juhovýchodne sa hranica opäť spája s riekou Dnester a pokračuje súbežne až k obci Palanca, odkiaľ pokračuje opäť umelá hranica až k obci Giurgiulești.
Povrch Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti () v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody.
Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca , ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbruč na Ukrajine).
Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov medzi Prutom a Dnestrom (asi od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca .
Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).
Rastlinstvo Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.
Vodstvo Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri obci Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.
Podnebie Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove je v januári -5 °C, v júli 23 °C.
Dejiny
Obdobia dejín Moldavska: Začiatky osídľovania Moldavska Prví moldavskí panovníci Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791) Moldavsko ako súčasť Ruského impéria (1791 – 1918) Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu (1918 – 1940) Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991) Moldavská republika (1991 -)
Hospodárstvo náhľad|vľavo|Výroba vína v Moldavsku Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá významnejšie nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu viniča, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku je tradične najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.
Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské i iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex. Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.
Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt na hlavu je druhý najnižší z európskych štátov. Oficiálnou menou je moldavský leu, za stabilitu ktorého je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska.
Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne kvôli kolísaniu cien energií, neúrodam a nezáujmu zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.
Obyvateľstvo Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2014 odhadlo celkovú populáciu územia pod kontrolou Kišiňova na 2 998 235 obyvateľov, z čoho bolo 2 789 205 rezidentov a 209 030 nerezidentov. Podnestersko v roku 2015 zorganizovalo vlastné sčítanie, podľa ktorého na území pod kontrolou Tiraspoľu žilo 475 007 obyvateľov. Celková populácia krajiny v roku 2014 teda bola 3 473 242 obyvateľov.
K 1. januáru 2021 bývalo podľa odhadov v Moldavsku 2 597 100 obyvateľov. Toto číslo je o takmer 300 tis. ľudí menšie ako v oficiálnom sčítaní obyvateľstva v roku 2014. Moldavsko dlhodobo trpí dramatickým odlivom obyvateľstva - od roku 1991 klesla populácia o 1,5 milióna ľudí, z čoho približne milión v Moldavsku a 425 tisíc v Podnestersku, ktorého populácia klesla od roku 1991 o viac ako polovicu. Tento úbytok je spôsobený celkovým demografickým útlmom, nedostatkom pracovných príležitostí a emigráciou za prácou do zahraničia. Fakt, že veľa Moldavcov získava rumunské občianstvo, čím sa zároveň stávajú aj občanmi Európskej únie, len prispieva k odlivu obyvateľstva.
Jazyky Úradným jazykom je rumunčina, ktorá tento status získala v Deklarácii nezávislosti v roku 1991. Ústava z roku 1994 z politických dôvodov označila úradný jazyk termínom „moldavčina”, v roku 2013 však Ústavný súd rozhodol, že pôvodné znenie Deklarácie nezávislosti má prednosť pred ústavou a oficiálny jazyk by sa tak mal nazývať „rumunčina”. V roku 2023 moldavský parlament na základe rozhodnutia Ústavného súdu zmenil ústavu a od marca 2023 sa i v ústave používa termín „rumunčina”.
Okrem rumunčiny sú lokálne úradnými jazykmi aj gagauzština (na území autonómnej oblasti Gagauzsko), ruština (v Podnestersku a Gagauzsku) a ukrajinčina (v Podnestersku).
Národnostné zloženie Najväčšou národnostnou skupinou sú Moldavci (75,1%), nasledovaní Rumunmi, Ukrajincami a Rusmi. Na juhu krajiny má výrazné zastúpenie turkická menšina Gagauzov. Oproti sčítaniu v roku 2004 výrazne narástol podiel Rumunov (z 2,2% na 9%), čo súvisí s nevyriešenou otázkou moldavskej národnej identity a s kontroverziou okolo otázky, či by sa Rumuni a Moldavci mali považovať za dva odlišné národy. Naopak, podiel Ukrajincov i Rusov klesol o takmer 2 percentá. Sčítanie prebiehalo iba na území ovládanom vládou v Kišiňove, v Podnestersku sa ho nepodarilo zrealizovať. +Porovnanie populácie v rokoch 2004 a 2014 v Moldavsku (bez Podnesterska)NárodnosťSčítanie 2004Sčítanie 2014Počet%Počet %Moldavci12 564 84976,12 068 05875,1Rumuni173 2762,2192 8007,0Ukrajinci282 4068,4181 0356,6Rusi201 2186,0111 7264,1Gagauzi147 5004,4126 0104,6Bulhari65 6621,951 8671,9Ostatní34 4011,023 2230,81 Moldavci a Rumuni sa niekedy považujú za jeden, niekedy za dva národy Podnestersko zrealizovalo zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2015. Najpočetnejšou etnickou skupinou boli Rusi (34%), nasedovaní Moldavcami (33%) a Ukrajincami (26,7%).
Vierovyznanie UmiestnenieNáboženstvo% 1 Pravoslávie 93,3 2 Baptisti 1 3 Adventisti
0,4 4 Letničiari 0,3 5 Staroverci 0,15 6 Ateisti 1,4 7 Bez vyznania 2,2
Kultúra Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou a s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje najmä na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý a formoval sa na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí.
Štátne sviatky 1. január (Nový rok) 7. - 8. január (pravoslávne Vianoce); 8. marec (Medzinárodný deň žien) apríl/máj - pravoslávna Veľká Noc 1. a 9. máj (Sviatok práce a Deň víťazstva) 27. august (Deň nezávislosti) 31. august (Deň národného jazyka) 25. december (Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára)
Politika náhľad|Súčasné zloženie parlamentu po voľbách v roku 2021: Strana akcie a solidarity - 63 kresiel, Volebný blok komunistov a socialistov - 32 kresiel, Strana "Şor" - 6 kresiel