Josep Borrell Fontelles (* 24. apríl 1947, La Pobla de Segur, Španielsko) je španielsky politik, bývalý podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Počas svojej politickej kariéry zastával viaceré vysoké funkcie v Španielsku a inštitúciach Európskej únie.

Štúdium a rodina Josep (alebo José) Borrell sa narodil v obci La Pobla de Segur v provincii Lleida, kde jeho otec Joan Borrell vlastnil malú pekáreň. Jeho mama sa volala Luisa Fontelles Doll a jeho starými rodičmi boli katalánski imigranti do Argentíny, ktorí založili pekáreň v meste Mendoza nablízku Parku Generála San Martina. V ôsmich rokoch jeho otca sa však vrátili do Španielska. Joan Borrell sa vrátil do Španielska priamo pred začatím Španielskej občianskej vojny a po vojne už nikdy neopustil obec La Pobla de Segur.

Študovať na Vysokej škole začal Josep Borrell v roku 1964 a po piatom roku štúdia získal titul v odbore leteckého inžinierstva na Polytechnickej Univerzite v Madride. V štúdiu pokračoval v roku 1971 na Inštitúte Français du Pétrole v Paríži, ktoré ukončil v roku 1972 s Magisterským titulom. Následne študoval na Univerzite Complutense v Madride, kde získal titul za štúdium v rokoch 19671972 a doktorát z ekonómie v roku 1976. V rokoch 1974 až 1975 študoval na Stanford University aplikovanú matematiku (operačný výskum), kde získal tiež Magisterský titul.

Prvá manželka Josepa Borrella je francúzska sociologička Carolina Mayeur, s ktorou má dvoch synov Joana, ktorý je diplomatom a Lionela, ktorý je pilotom lietadla. Jeho súčasná partnerka je Cristina Narbona, predsedníčka Španielskej socialistickej robotníckej strany a bývala ministerka životného prostredia v Španielsku, s ktorou tvorí pár od roku 1998 a s ktorou sa oženil v júli 2018.

V roku 2019 získal argentínske občianstvo vďaka svojmu pôvodu, ktorým si chcel uctiť svojho otca, ktorý sa narodil a vyrastal argentínskej Mendoze.

Josep Borrell hovorí po španielsky, katalánsky, taliansky, francúzsky a anglicky.

Kariéra Svoju kariéru začal v súkromnej i akademickej sfére v roku 1972. Najprv začal pracovať na pozícií inžiniera v Španielskej ropnej spoločnosti CEPSA, kde pracoval do roku 1982. V roku 1980 sa stal profesorom na Škole ekonómie Complutense na Madridskej Univerzite, kde vyučoval do roku 1982. V roku 1982 tiež získal členstvo v nadácií Ekonomickej analýzy na Univerzite Complutense v Madride.

Politická kariéra Josepa Borrella začala v roku 1975, kedy sa stal členom Španielskej socialistickej robotníckej strany. V tomto období prebiehal prechod Španielska k demokracii a jeho politické aktivity a politické aktivity jeho spolupracovníkov, ktorými boli Luis Solana a Luis Carlos Croissier sa sústredili na tieto činnosti v prostredí Socialistickej strany v Madride. V roku 1979 prvý krát kandidoval v prvých demokratických komunálnych voľbách v Španielsku a stal sa mestským poslancom pre obec Majadahonda a Poradcom štátnej pokladnice provinčnej vlády mesta Madrid. Na týchto pozíciach bol do roku 1982. V pozícií Generálny tajomník pre rozpočet a verejné výdavky Ministerstva financií bol od roku 19821984 kedy sa stal Štátnym tajomníkom ministerstva financií a bol ním do roku 1991.

V marci 1991 prvý krát obsadil ministerský post, kedy sa ujal funkcie Ministra verejných prác a životného prostredia a na tomto poste zostal počas dvoch funkčných období. Od roku 1991 do roku 2001 mal tiež významnú rolu v procese liberalizácie telekomunikácií v Španielsku.

Prvú funkciu v inštitúcií Európskej únie obsadil Josep Borrell v októbri 1999 kedy bol zvolený za predsedu Spoločného výboru pre kongres a senát Európskej únie. V roku 2000 bol znovuzvolený do funkcie poslanca za Barcelonu, v ktorej bol od roku 1986 do roku 2003 a pokračoval vo funkcii predsedu Spoločného výboru pre Európsku úniu počas celého 7. volebného obdobia. V roku 2001 bol tiež vymenovaný za zástupcu Španielskeho parlamentu pre Dohovor o budúcnosti Európy a za člena pracovných skupín vonkajších činností a ekonomických záležitostí, ktorým bol do roku 2003.

Vtedy vládnuci premiér Španielska a predseda Španielskej socialistickej robotníckej strany José Luis Rodríguez Zapatero navrhol Josepovi Borrellovi aby viedol Španielsku socialistickú a robotnícku stranu v Európskych voľbách v roku 2004. Táto strana voľby vyhrala a získala 25 poslaneckých kresiel. Josep Borrell sa stal súčasťou Strany európskych socialistov a viedol Španielsku delegáciu.

V júli 2004 sa Josep Borrell stal Predsedom Európskeho parlamentu po dohode Európskych politických zoskupení Skupiny Európskej ľudovej strany a Strany Európskych socialistov pričom bol tretím Španielom pôsobiacim v tejto funkcii, v ktorej bol do roku 2007, kedy ho na základe dohody po polovici funkčného obdobia vystriedal Hans-Gert Pöttering.

V rokoch 2007 až 2013 bol Josep Borrell predsedom dočasného Parlamentného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky Európskej únie s novými členskými štátmi. Od roku 2007 bol tiež predsedom Výboru pre rozvoj a okrem týchto úloh vo výboroch bol predsedom parlamentnej delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT-EÚ, ktorého súčasťou sú krajiny Afriky, Karibiku a Tichého oceánu.

V ďalšom období v rokoch 2009 až 2016 pracoval v súkromnom sektore v pozícií člena predstavenstva spoločnosti Abengoa, ktorá sa zameriava na obnoviteľnú energiu a bol tiež predsedom jej medzinárodného poradného výboru. Zostal ale aktívny aj v akademickej oblasti keď bol v rokoch 20102012 predsedom Európskeho Univerzitného inštitútu vo Florencii a členom katedry Jean Monnet na Inštitúte medzinárodných štúdií na Univerzite Complutense v Madride v rokoch 2013 až 2016.

Josep Borrell tiež spolupracoval s významnými osobnosťami Španielskej socialistickej robotníckej strany medzi inými nimi boli jeho manželka Cristina Narbona, José Félix Tezanos a Manuel Escudero na príprave manifestu , My sme socialisti. Pre novú sociálnu demokraciu, ktorý bol podporou kandidatúry Pedra Sáncheza na vytvorenie úspešnej ponuky na vedenie Španielskej socialistickej robotníckej strany v primárnych voľbách tejto strany v máji 2017 pred 39. federálnym kongresom strany.

S nástupom nového premiéra Pedra Sáncheza sa Josep Borrel 7. júna 2018 stal Ministrom zahraničných vecí, Európskej únie a spolupráce vlády Španielska a od roku 1996 znovu získal funkciu člena Španielskej vlády, v ktorej bol do 30. novembra 2019 a po odchode z funkcie stál na čele zoznamu kandidátov Španielskej socialistickej robotníckej strany vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk 2. júla 2019 oznámil, že Európska rada nominuje na pozíciu Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella. Vypočúvanie pred Výborom pre zahraničné veci Európskeho parlamentu sa uskutočnilo 7. októbra 2019 a jeho nominácia bola schválená v nasledujúci deň. V úrade Vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku začal pracovať 1. decembra 2019 a Podpredsedom Európskej komisie sa stal v ten istý deň.

Vyznamenania

Štátne ocenenia 1996 – Rád Veľkého kríža Karola III. 2000 – Rád Veľkého kríža u Izabely Katolíckej 2007 – Rád Veľkého kríža za občianske zásluhy 2011 – Rád ústavných zásluh, ocenený medailou

Zahraničné ocenenia 2006 – Veľký rád Kráľovnej Jeleny 2015 – Légion d'Honneur, Francúzsko 2019 – Rád Veľkého kríža Slnka Peru

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Španielski politici Kategória:Katalánski politici Kategória:Predsedovia Európskeho parlamentu Kategória:Predstavitelia Európskej únie Kategória:Vysokí predstavitelia Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu (2004 – 2009)