Súbor:Gatunek jadalny.svg Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) je jedlá huba z čeľade práchnovčekovitých (Fomitopsidaceae).

Opis Plodnice sú hrubo mäsité, konzolovité alebo rozlične nepravidelne zoskupené, bokom prirastené na substrát. Klobúk je 10 – 40 cm široký, v pôdoryse polkruhovitý, vejárovitý alebo rozlične deformovaný, na povrchu lúčovito vráskavý. Za mladi býva okrovožltý alebo sírovožltý, neskôr žltooranžový, miestami s ružovkastým odtieňom. V starobe je bledookrový až belavý. Rúrky sú 1,5 – 4 mm dlhé, sírovožlté, póry okrúhle, drobné, najprv sírovožlté, neskôr žltookrové. Na povrchu živých plodníc sa vylučujú kvapky bezfarebnej tekutiny, hovorí sa tomu, že plodnice gutujú (najmä v júni a júli, keď plodnice rastú veľmi rýchlo) . Dužina je biela alebo jemne krémovožltá, za mladi šťavnatá a mäkká, v starobe tuhá, krehká a drobivá. Má príjemnú hubovú vôňu a kyslastú chuť. Výtrusy sú vajcovité, hladké, bezfarebné, veľké 5–7 × 3,5–4,5 μm.

Výskyt Rozšírený je najmä v teplejších oblastiach. Rastie od jari do jesene na odumretých, ale aj na živých kmeňoch listnatých stromov (hlavne na duboch, vŕbach a topoľoch). Vzácne rastie aj na ihličnanoch, na jedliach, smrekoch a smrekovcoch.

Použitie Mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé. Chutné sú upravené na spôsob viedenského rezňa, nakladané v octovom náleve, alebo zúžitkované začerstva v rozličných úpravách nakyslo. V surovom stave je sírovec obyčajný nejedlý. Otázka, či táto huba dokáže počas svojho rastu absorbovať toxické látky priamo z hostiteľského stromu (napríklad taxín z tisu), zostáva v odborných kruhoch stále predmetom diskusie a nie je definitívne objasnená. Existujú však reálne pozorovania, podľa ktorých plodnice nazbierané z jedovatých drevín, ako sú tisy alebo agáty (robinie), vyvolali u citlivejších jedincov tráviace ťažkosti, predovšetkým vracanie a hnačky. Hostiteľský strom má navyše výrazný vplyv aj na chuťové vlastnosti huby; napríklad exempláre rastúce na duboch môžu v dôsledku vysokého obsahu kyseliny trieslovej (tanínu) vykazovať mierne trpkú či zvieravú chuť. Moderné fylogenetické výskumy a DNA analýzy navyše ukazujú, že otravy pripísané sírovcom rastúcim na ihličnanoch môžu byť spôsobené aj tým, že v skutočnosti ide o samostatné, pre ľudský žalúdok prirodzene ťažšie stráviteľné druhy z rodu Laetiporus (napríklad Laetiporus conifericola), pričom pri tise a agáte hrozí aj mechanická kontaminácia uviaznutým jedovatým ihličím alebo kôrou v hlbokých záhyboch rastúcej plodnice. Zo suchých plodníc sa kedysi rozdrvením získavala náhrada múky, z ktorej sa vraj na Šumave v neúrodných rokoch piekol aj chlieb.

Praktický význam Je nebezpečným škodcom lesných, ale aj niektorých ovocných stromov. Jej podhubie spôsobuje intenzívnu hnilobu dreva, ktoré nadobúda červenohnedú farbu a kockovito sa rozpadáva, v trhlinách potom vidno aj voľným okom belavé podhubie, ktoré tvorí tenké blany a povrazce, vo väčších trhlinách vytvára vatovité zhluky. Hniloba preniká cez jadrové drevo a napadnutý strom spočiatku vyzerá zdravo a ďalej rastie. Po rokoch, väčšinou vo vegetačnom období, sa pod ťarchou olistenej koruny náhle zrúti.

Možnosť zámeny Možnosť zámeny s inými hubami je málo pravdepodobná. Sfarbením, chuťou a niekedy i tvarom pripomína mladé plodnice vejárovca obrovského, ktorý ale na reze černie.

Galéria

Referencie a bibliografia

Iné projekty

Kategória:Drevokazné huby Kategória:Jedlé huby