Habsburské Španielsko je pomocné, neoficiálne označenie obdobia dejín Španielska, počas ktorého Španielsku vládli králi z rodu Habsburgovcov. Ide de facto o obdobie rokov 1516 až 1700, i keď Habsburgovci si Španielsko formálne nárokovali aj v období 1700 - 1714/1725.

Španielsko v tomto období, teda za vlády Habsburgovcov, dosiahlo zenit svojho vplyvu, moci i územného rozsahu.

Názov Názov habsburské Španielsko je moderné, úplne neoficiálne označenie pre Španielsko v čase vlády Habsburgovcov.

Pre obdobie španielskych dejín od roku 1479 (nástup Ferdinanda II. na aragónsky trón) do roku 1707/1716 (Dekréty Nueva Planta), do ktorého spadá aj obdobie habsburského Španielska (1516 - 1700), sa v súčasnosti niekedy používa aj označenie Hispánska monarchia (po španielsky Monarquía Hispánica, kalk z latinského Monarchia Hispanica). V súčasnosti sa používa aj označenie Katolícka monarchia (po španielsky Monarquía Catolica), ktoré sa ale používalo aj dobovo, i keď neoficiálne, a to zhruba od 16. do 18. storočia. Oficiálny jednotný názov štátu formálne v 16. a 17. storočí neexistoval (lebo Španielsko ešte formálne netvorilo jeden celok - pozri nižšie), ale od druhej polovice 16. storočia sa niekedy používal názov Španielska monarchia (po španielsky Monarquía de España alebo zriedkavo Monarquía española), ktorý sa oveľa neskôr začal používať aj ako oficiálny názov štátu a takto sa používal až do začiatku 20. storočia. Úplne neoficiálny bol od 16. storočia názov Španielske kráľovstvo (Reino de España/Reino de las Españas), ktorý sa stal oficiálnym až v 20. storočí.Ribot, L. ¿Hispánica, católica o de España? Precisiones sobre la monarquía de los Austrias. Boletín de la Real Academia de la Historia 220 (2023).

Predohra habsburského Španielska Manželstvo Izabely I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho v roku 1469 vyústilo v 70. rokoch 15. storočia do spojenia dvoch hlavných kráľovstiev, Kastílie a Aragónska, čo nakoniec viedlo k de facto zjednoteniu Španielska, po kulminácii reconquisty dobytím Granady v roku 1492 a Navarry v rokoch 1512 - 1529. Izabele a Ferdinandovi udelil pápež Alexander VI. v roku 1496 titul najkatolíckejších panovníkov. Po smrti Ferdinanda II. v roku 1516 nastúpil na španielsky trón jeho vnuk, Karol z rodu Habsburgovcov. Tým sa začala vláda Hasburgovcov v Španielsku.

Charakteristika V období vlády Habsburgovcov (presnejšie: až do roku 1707) Španielsko (i Španielska ríša) formálne netvorilo jeden celok, ale pozostávalo z viacerých samostatných celkov, ktoré boli spojené viac-menej iba osobou panovníka. Konkrétne išlo o tieto celky: Kastílske kráľovstvo (vrátane území v severnej Afrike, v Amerike a vo Východnej Indii) Aragónske kráľovstvo (vrátane Sardínie, Sicílie a južného Talianska) jednotlivé "provincie" Španielskeho Nizozemska a Burgundské grófstvo (každá "provincia" Španielskeho Nizozemska bola samostatným územím španielskej koruny) v rokoch 1580 až 1640 aj: Portugalsko (vrátane portugalských kolónií)

Španielsku (presnejšie: španielskemu panovníkovi) teda za vlády Habsburgovcov patrilo nielen územie dnešného európskeho Španielska, ale aj Španielske Nizozemsko, Burgundské grófstvo (=Franche-Comté), niektoré územia v dnešnom Taliansku, časť Ameriky a Východnej Indie, v rokoch 1580 - 1640 aj Portugalsko (Portugalská ríša) a rôzne ďalšie územia, ako napríklad malé enklávy ako Ceuta a Oran v severnej Afrike.

Za vlády Habsburgovcov bolo Španielsko počas väčšiny šestnásteho a sedemnásteho storočia hlavnou politickou a vojenskou mocnosťou v Európe a vo svete. Bolo to aj obdobie tzv. španielskeho zlatého veku umenia a literatúry, ktorý splodil významných svetových spisovateľov a maliarov; boli to napríklad Terézia z Ávily, Pedro Calderón de la Barca, Miguel de Cervantes, El Greco, Domingo de Soto, Francisco Suárez, Diego Velázquez a Francisco de Vitoria.

Zánik habsburského Španielska a vznik jednotného Španielska Po smrti Karola II. v roku 1700 nastúpil na trón Filip V., ktorým začali v Španielsku vládnuť Bourbonovci. Mnohé európske štáty odmietli nástup Bourbonovcov na španielsky trón uznať, preto sa viedla vojna o španielske dedičstvo (1701 - 1714), ktorú vyhrali Bourbonovci. Rakúski Habsburgovci si však intenzívne nárokovali španielsky trón nielen do roku 1714, ale sčasti ešte do roku 1725.

Takzvanými dekrétmi Nueva Planta Filipa V. z rokov 1707, 1715 a 1716 de iure vzniklo Španielsko ako jednotný štát. Stalo sa tak podľa vzoru centralistického Francúzska, keďže Filip V. bol rodený Francúz.

Iné projekty

Referencie

Zdroj

Kategória:Dejiny Španielska Kategória:Zaniknuté štáty Európy Kategória:Zaniknuté kráľovstvá Kategória:Habsburgovci