Saúdovci (iné názvy pozri nižšie) je panovnícka dynastia v Saudskej Arábii. Panovník z tejto dynastie je zároveň vodcom wahhábovcov.
Názov Slovenské mená tohto rodu sú: Saúdovci, Sa’údovciSa’údovci. In: , Saudovci, saudská dynastiaSŤAHEL, R. Irak neplní doterajšie rezolúcie OSN, takže je fakticky vo vojne. In: Hospodárske noviny. 6.2.2003.. Nevhodné slovenské mená tohto rodu sú: Saudi, Saudovia, Saúdovia (nevhodné sú z dôvodu absencie koncovky -ovci a preto, lebo primárne znamenajú obyvateľstvo Saudskej Arábie).EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Saudskoarabské kráľovstvo jún 2020 .
Arabské meno znie بيت) آل سعود) - prepis: a) prepis podľa základnej výslovnosti: (bajt) Ál Suúd alebo (bajt) Ál Su’úd alebo (v odbornejšej podobe) (bajt) ʾÁl Suʿúd, b) prepis podľa hovorovej výslovnosti: (bajt) Ál Saúd alebo (bajt) Ál Sa’úd alebo (v odbornejšej podobe) (bajt) ʾÁl Saʿúd.
Občas uvádzaný prepis ál-Saúd (či dokonca as-Saúd) nie je správny - ide tu o zámenu určitého člena „al“, nasledovaného v prepisoch spojovníkom, so slovom „ál“, znamenajúcim príbuzenstvo, klan, rodina a písaným bez spojovníka.výsledky pre سعود . In: Langenscheidt German-Arabic TRABOULSI, Samer. “I Entered Mecca … And I Destroyed All The Tombs”: Some Remarks On Saudi-Ottoman Correspondence. In: (Citát: The correct spelling of the Najdī ruler’s name is Suʿūd and not Saʿūd. Though the latter appears more commonly, even in academic circles, the author believes it is inappropriate to use the colloquial spelling in scholarly writings.)SUʿŪD, ĀL. In: Muḥammad b. Saʿūd. In: (Citát: "Muḥammad b. Saʿūd (properly Suʿūd)..." ) Saúdská Arábie. In:
Staršie sa Saúdovci označovali aj ako (rod či dynastia) Ibn Saúd (prepisové varianty slova Saúd pozri hore).Vahhábovci. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok VII. S – Ž. Praha : Československý kompas, 1933. 1089 s. S. 523.IBN SA‛UD. In: Encyclopaedia Britannica 1922
Vetva Saúdovcov, ktorá dnes vládne v Saudskej Arábii, sa presnejšie označuje aj ako Ál Fajsal Ál Saúd (t.j. sú potomkami Saúda a v rámci jeho potomkov sú potomkami Fajsala).
Prehľad Za zakladateľa rodu Saúdovcov sa považuje Saúd (iné mená: Saúd I., Saúd ibn Muhammad ibn Mukrin), ktorý bol v rokoch 17201725 emirom emirátu Dir′íja, t.j. mesta Dir′íja (dnes predmestie Rijádu) a jeho bezprostredného okolia, čiže bol emirom malého územia uprostred regiónu Nadžd (=Nedžd). Jeho syn Muhammad ibn Saúd (vládol 17351765) v roku 1744 urobil z Emirátu Dirʿíja wahhábovský štát (tzv. prvý saudský štát). Do začiatku 19. storočia sa emirát Dirʿíja pod vládou Saúdovcov postupne rozšíril zhruba na územie dnešnej Saudskej Arábie. V roku 1818 územie emirátu obsadil Egypt. V roku 1822/1824 bol saudský emirát obnovený, tentokrát s hlavným mestom v Rijáde; tento emirát dnes voláme druhý saudský štát či [prvý] Emirát Nadžd či [prvý] Emirát Rijád a rozkladal sa na území dnešnej strednej a severovýchodnej Saudskej Arábie. V roku 1891 bol tento emirát dobytý susedným arabským štátom. V roku 1902 vznikol súčasný saudský štát (tzv. tretí saudský štát). Vznikol tak, že Saúdovec Ibn Saúd (vládol 19021953) znovu dobyl Rijád s okolím a obnovil tam emirát (neskôr sultanát, neskôr kráľovstvo), ktorého územie resp. územie vplyvu postupne rástlo, takže okolo roku 1925 už dosiahol zhruba svoju dnešnú rozlohu. Tento tretí saudský štát sa najprv volal [druhý] Emirát Nadžd (neoficiálne: [druhý] Emirát Rijád), od roku 1921 Sultanát Nadžd, od roku 1927 Kráľovstvo Nadžd a od roku 1932 má svoje dnešné meno, teda Saudskoarabské kráľovstvo. Po Ibnovi Saúdovi v Saudskej Arábii vládli postupne Saúdovci Saúd (IV.), Fajsal (II.), Chalíd (II.), Fahd, Abd Alláh a súčasný kráľ sa volá Salmán. Všetci králi Saudskej Arábie od Saúda IV. dodnes sú synmi Ibn Saúda.
Referencie
Pozri aj zoznam kráľov Saudskej Arábie
Iné projekty
Kategória:Vládcovia Saudskej Arábie Kategória:Panovnícke rody Kategória:Arabské dynastie